Páľava, z ktorej kolabuje organizmus. Pot v očiach, na koži sálajúce slnko, uši nakŕmené revom motora, v nose a ústach zvírený prach. Kľučkovanie medzi kozami a ovcami. Berberi čakajúci na chybu bohatých západniarov. Strmé zrázy púštnych roklín. Prečo by ste si mali dovolenku minúť na pláži, keď sa môžete zabiť na púštnej rely?
„Kamošom sa páčili superšportiaky, Ferrari, Lamborghini a podobne, ale ja som vždy miloval autá jazdiace Paríž – Dakar. Mám rád púšť a jazda ňou pre mňa znamená pocit absolútnej slobody. Hluk, tlak, záťaž a intenzita, celý ten diskomfort je len opačnou stranou mince – odmeny zo zážitku,“ hovorí marketingový guru Michal Pastier.
Jeden z najúspešnejších slovenských a európskych marketérov sa s manželkou Mirkou v októbri vrátili z dvojtýždňovej „dovolenky“ – súťažili na rely automobilových veteránov v Maroku.
Áno, aj v Maroku nájdete nádherné pláže, fotogenické chrámy či voňavé a životom kypiace súky. Krásna turistická krajina sa však pravidelne stáva aj cieľom celkom iného druhu turistov – nadšencov motoristických súťaží.
Miestna vláda zatiaľ nezakázala automobilové preteky na verejnej infraštruktúre a kombinácia civilizačnej blízkosti k Európe, košatej cestnej siete a drsných prírodných podmienok prilákala organizátorov viacerých populárnych pretekov áut, ktoré nadväzujú na úspech fenomenálnej Rallye Dakar.
Sahara Challenge patrí medzi maratónske rely, ktoré si obľúbili fanúšikovia extrémnych zážitkov. Dvojtýždňové preteky sa jazdia sčasti na štandardných cestách, sčasti na prašných cestách saharskej púšte. Lenže na rozdiel od pretekov, ktoré sa jazdia na špičkových moderných autách, Sahara Challenge je určená pre veterány.
Vyše štyritisíc kilometrov náročného terénu tak musia zvládnuť autá s ročníkom výroby pred rokom 1985, viaceré kategórie dokonca požadujú ešte vyšší vek vozidla. Na štartovej čiare to potom vyzerá ako v múzeu – vedľa seba sa lesknú Porsche 912 z roku 1967, Bentley Bobtail z roku 1948 či dokonca predvojnový Ford 48.
Za veteránov by bolo možné označiť aj súperov Pastierovcov – mnohí z nich totiž patria medzi pravidelných účastníkov motoristických pretekov. „Spomeniem napríklad viacnásobného šampióna britských národných rely Chrisa Mellorsa či Jorgeho Péreza Companca, ktorý jazdil viaceré ročníky Rally Dakar či FIA GT Championship,“ hovorí Pastier.
Pastierovci prišli na čiernom Datsune 280Z s rokom výroby 1975. „Je to legendárny japonský model, ktorý vymysleli inžinieri z nadšenia ako vedľajší projekt, na jeho vývoj nemali povolenie vedenia automobilky. Vyhrali sa s ním tak, že auto napokon dobylo americký trh a dodnes patrí odolnosťou, rýchlosťou či dizajnom medzi motoristické ikony.
Nielenže fantasticky vyzerá, ale deväť rokov vyhrávalo najťažšie púštne súťaže po svete,“ zaľúbene vychvaľuje dvojsedadlový športiak Michal Pastier. Pripomína, že na tomto aute jazdil napríklad Tom Cruise vo filme Vanilla Sky.
archív Michala Pastiera
Trasa Sahara Challenge 2024 merala 4 200 kilometrov a bola rozdelená na trinásť jednodňových etáp
Veterány na Sahara Challenge môžu byť upravené, aby zvládli náročný terén a zachovali bezpečnosť posádky. Bežné sú štvorbodové bezpečnostné pásy, pretekárske klietky, ktoré chránia jazdcov pred preliačením strechy pri prevrátení vozidla, špeciálne odolné pneumatiky či oceľové kryty, ktoré zospodu chránia motor a prevodovku pred kameňmi. Aj Datsun Pastierovcov prešiel renováciou na rely špeciál – úpravy trvali takmer päť rokov.
Napriek úpravám sú tieto autá bez bežných vylepšení a výdobytkov moderných technológií. Nenájdete tu posilňovač riadenia, elektronických asistentov, senzory či kamery. „Jazdiť na takomto aute je číra radosť, pretože ste oveľa silnejšie prepojení so strojom a od šoféra sa vyžaduje skutočný kumšt v ovládaní auta. Zážitok z jazdy je o to intenzívnejší,“ vysvetľuje Pastier.
Dodáva, že staršie autá bez elektroniky sú paradoxne vhodnejšie na dlhé preteky v náročných podmienkach. Vodiči si ich totiž dokážu sami opravovať a vymeniť takmer všetky súčiastky, ktoré nezvládli stret s náročným terénom – v prípade moderných áut je to dnes takmer vylúčené. „Spomínam si dokonca na jeden absurdný prípad, keď jeden súťažiaci, topmanažér svetovej firmy, preraďoval za jazdy rukou cez dieru v podlahe,“ dodáva.
Kufor Datsunu Pastierovcov so súťažným číslom 34 bol teda plný náhradných dielov – remeňov, hadičiek, palivových filtrov, riadiacich jednotiek, kompresorov, regulátorov a podobne, aby mohli v prípade havárie vymeniť, čo treba, a pokračovať ďalej. Slovenská posádka musela po ceste vyriešiť odtrhnutý výfuk, zaseknutý plynový pedál, výmenu častí spojky, ktorá prestala fungovať v kopcoch Atlasu, odtrhnuté káble ku svetlám, ktoré zasiahol kameň, alebo rozbité zadné okno.
archív Michala Pastiera
Veterány. Datsun 280Z bol vyrobený v októbri 1975 v továrni Nissan Shatai Hiratsuka a predaný do Kalifornie. Z USA sa dostal do Európy v roku 2019, kde postupne prešiel komplexnou renováciou na rely špeciál.
Aj to zasiahol kameň – lenže držaný ľudskou rukou. „Na okraji malej dediny nám nastražili do cesty veľké kamene, zrejme nás chceli okradnúť, keď pred nimi zastaneme. Keď začalo k autu bežať asi šesť ľudí, uvedomil som si, čo sa deje, dupol som na plyn a rozbehol sa rovno na kamene. Podarilo sa mi ich napoly preskočiť a napoly preraziť, útočníci nám stihli akurát rozbiť zadné okno kameňom,“ spomína Pastier.
V bezpečnej vzdialenosti potom odstavil auto a spolu s manželkou Mirkou skontrolovali škody. „Zachránili nás ochranné fólie, ktoré nám odporučil manažér našej výpravy Petr Polanecký. Sklo síce prasklo, ale zostalo na mieste,“ hovorí Mirka Pastierová. Posádka následne takmer celé preteky nemala výhľad dozadu, ale mohla pokračovať v jazde. „Rely mi posunulo hranice, napríklad teraz inak vnímam každodennú realitu. Cítim, že viem všetko jednoduchšie prekonať, a to, čo som považovala za problémy, vlastne problémy nie sú,“ dodáva Miroslava Pastierová.
Medzi nevýhody, ktoré prináša jazda na veteránoch, patrí aj chýbajúca klimatizácia. „Teplota v kabíne nám niekedy vystúpila až na 48 stupňov, neustále si musíte dávať pozor na pitný režim. Obyčajná voda nestačí, potrebujete do tela vracať elektrolyty, ktoré ste vypotili, lebo inak skolabujete pre stratu minerálov,“ zdôrazňuje Michal Pastier. Navyše je potrebné mať na ušiach slúchadlá a mikrofón na komunikáciu. „Hluk v aute je pri vysokej rýchlosti taký veľký, že bez ochrany sluchu sa ľudia po dvoch-troch hodinách jazdy bežne povracajú zo stresu,“ konštatuje Pastier. Mikrofón so slúchadlami navyše uľahčuje posádke vzájomnú komunikáciu a umožňuje navigáciu na trase.
Archív Michala Pastiera
Splnený sen. Manželské duo Michal a Mirka Pastierovci.
Autorom tohtoročnej trasy Sahara Challenge 2024 bol Brit John Spiller. Automobilový pretekár, ktorý v minulosti vyhral prestížnu Pharaoh Rally, viedol trasu mimo hlavných ciest. Prispeli k tomu aj najväčšie povodne v Maroku za posledných desať rokov. „Niektoré cesty boli zničené natoľko, že vlastne prestali byť cestami, ale trasa ostala. Pravidelní účastníci rely sa zhodli, že to bola zatiaľ najťažšia trať v histórii súťaže,“ hovorí Pastier. Vstupenka na súťaž vyjde na 26-tisíc eur a organizátori v cene poskytujú súťažiacim aj zázemie – ubytovanie, stravu či záverečný galavečer. Pelotón súťažiacich uzatvára vozidlo, ktorého súčasťou posádky je aj automechanik či chirurg.
Preteky boli tento rok rozdelené do trinástich etáp, ktoré viedli mimo marocké mestá, najmä cez vidiecke „necesty“, horské priesmyky aj púštne pustiny. Okrem rýchlosti sa od vodičov vyžadovala aj jazdecká zručnosť. Takmer každý deň museli súťažiaci zvládnuť menšie dodatočné disciplíny – skúšky presnosti či rýchlosti v rámci danej etapy. Kto neuspel, dostal penalizáciu, ktorá sa následne odpočítavala od konečného času v cieli. Išlo napríklad o časovku, keď posádka musí prísť do cieľa v daný deň pred stanoveným časom, alebo jazdu pravidelnosti. Tá vyžaduje od šoféra, aby dokázal prejsť daný úsek alebo etapu vopred určenou priemernou rýchlosťou. Keďže trasa vedie aj krutými horskými zákrutami ponad zrázy či kľukatými prašnými cestami, ktoré križujú stáda oviec a kôz, je skutočným majstrovstvom ustrážiť si rýchlosť v jednotlivých pasážach, aby čas v závere „sedel“.
Archív Michala Pastiera
Pri navigácii sa pritom účastníci musia spoliehať len na papierový roadbook od organizátora a tripmeter, ktorý zaznamenáva vzdialenosť na základe otáčania kolies. Sahara Challenge organizovaný pod kódexom podujatí FIVA – Medzinárodnej federácie historických vozidiel – zakazuje používanie bežnej GPS navigácie a smartfónov. Súhra vodiča a navigátora je preto nevyhnutná. „Mirka je skvelá navigátorka, poradila si aj s nečakanými situáciami,“ hovorí Michal Pastier. „Navigácia je o totálnom sústredení, multitaskingu, ale aj o výpočtoch. Veľmi ma to baví,“ hovorí Miroslava Pastierová.
Manželia napokon rely dokončili ako prvý slovenský tím v 20-ročnej histórii pretekov. Ich tím pod názvom Hark Brutal si odniesol dokonca bronzové umiestnenie v tímovej kategórii, kde sa hodnotil priemerný čas troch automobilov v spoločnej skupine. „Bolo to superrýchle. Spomínam si, ako sme jednu etapu išli 450 kilometrov s jedinou krátkou pauzou, noha na podlahe, plný plyn, motor v päť- až šesťtisícových otáčkach, a aj tak sme skončili len minútu pred hraničným časom,“ spomína Pastier.
Rev motora je po niekoľkých hodinách natoľko stresujúci, že na ochranu sluchu sú nevyhnutné slúchadlá s redukciou hluku.
Mnohí však nemali ani toľko šťastia, aby súťaž dokončili. „Dve vozidlá sa stali nepojazdnými pre problémy s prevodovkou, dve zradil motor, jedno narazilo do obrovského kameňa po zlyhaní bŕzd, ďalšie bolo nabúrané zozadu. Súťažiaci z Fínska, ktorí viedli počas dvanástich dní súťaže, odpálili svoje auto v posledné ráno a skončili bez umiestnenia,“ dodáva Pastier.
Novou výzvou pre manželské duo zo Slovenska je teraz púštna rely Dakar Classic. Je to kategória v legendárnej Rallye Dakar určená pre historické vozidlá z čias, keď súťaž vznikla, teda z obdobia od roku 1979 do roku 2000. Na rozdiel od hlavnej kategórie, kde sa hodnotí rýchlosť, v Dakar Classic ide o presnosť a navigáciu.
„Trénujeme, keď sa dá, našťastie sú na Slovensku a v Čechách lokality, kde dokážeme čiastočne simulovať podmienky jazdy na púšti,“ odkazuje Pastier na „slovenskú Saharu“ pri Malackách či piesky pri Hodoníne v Českej republike, kde trénujú aj víťazi Dakaru. Najbližšie preteky budú opäť viesť púšťami Saudskej Arábie a začnú sa už v januári roka 2025.
