Martin Michalko je 21-ročný vynálezca a študent počítačovej vedy v Kalifornii, kde založil aj svoj startup BioGenesis. Jeho cieľom je modernizovať medicínu, umožniť jej aktívne využívať poznatky vedy a urýchliť administratívny priebeh klinických skúšaní.
Na čom aktuálne pracujete?
Proces vzniku nového lieku trvá zvyčajne v priemere viac ako desať rokov a stojí bilióny eur. Najdlhší čas v tomto procese zaberajú klinické skúšky, ktoré sa skladajú z troch fáz. Naším cieľom je každú zo skúšobných fáz skrátiť aspoň o rok, celkovo by sme tak proces urýchlili o tri roky. Pri vývoji vakcíny proti ochoreniu Covid-19 sme videli, že to je možné. Systematickými spôsobmi dokážeme čas skrátiť a dostať účinnú látku k pacientom oveľa skôr.
Aktuálne pripravujeme platformu, ktorá umožní zrýchliť administratívne procesy klinických skúšaní. Zameriavame sa na hematológiu a onkológiu, konkrétne napríklad na ochorenia rakoviny krvi. Prepojíme lekárov s pacientmi, doktorom pomôžeme vybrať miesto, kde môžu klinické skúšania prebiehať, a zefektívnime komunikačné kanály.
Prečo trvajú klinické skúšania taký dlhý čas?
Systém ich fungovania nie je veľmi efektívny. Žiaľ, medicína nedokáže držať krok s inými vednými odbormi, ako sú napríklad biológia alebo chémia. Podobné to je aj v technológiách. Všade vidíme rýchly exponenciálny rast, len medicína zaostáva. Potrebujeme do nej vniesť najnovšie vymoženosti vedy a technológií, systematizovať a automatizovať procesy, ktoré teraz vykonávajú ľudia. V medicíne pracuje veľmi veľa ľudí, je tu obrovská byrokracia, nízka efektivita. Donedávna lekári vôbec nepoužívali počítače, všetko sa zapisovalo do papierových kariet. Keď ste menili lekára a nemali ste kartu pacienta so sebou alebo ste išli k špecialistovi, nemal o vás žiadne informácie. Medicína sa doteraz opiera o zastarané metódy. Lekári sú zvyknutí na svoje procesy, fungujú im a nie sú extra motivovaní meniť ich. Vyhýbajú sa využívaniu nových technológií, pretože nevedia, ako fungujú a či budú efektívne. Keď vidím možnosti, ktoré ponúka svet technológií a akým tempom sa posúva vpred, chcem tieto prístupy priniesť aj do medicíny a reálne tak pomôcť ľuďom zachrániť životy.
Zdroj foto: Martin Michalko
Keď každý robí iba sám, myslí len na seba, nedokáže nič zmeniť. Ľudia sú sociálne bytosti, potrebujú byť v komunite, myslieť na iných a navzájom si pomáhať. Len tak môžeme ako spoločnosť fungovať.
To je vaša vízia?
Vízia je dostať vedu do rúk používateľov. Z dlhodobého pohľadu priniesť na trh lieky, ktoré liečia rakovinu a iné choroby podstatne rýchlejšie. Náš plán je päť až desať rokov pracovať na riešení spomínaných systematických problémov. Keď ich začnú masívnejšie využívať inovátori a výskumníci, ktorí pracujú na klinických skúškach, zameriame sa na vývoj rizikových liekov. Rizikové lieky sú tie, ktoré majú výrazne odlišné chemické zloženie ako čokoľvek iné na trhu, čo ich robí nepredvídateľnými. Tieto lieky napríklad na rakovinu nedostávajú investície práve z dôvodu ich rizikovosti. Výskum trvá dlho, stojí bilióny eur a takmer vždy končí v slepej uličke. Ak by sme dokázali skrátiť čas a ušetriť náklady, mohli by sme si dovoliť do nich investovať, najmä ak vidíme, že liek ukazuje sľubné výsledky v štúdiách na zvieratách. Väčšina z nich pravdepodobne fungovať nebude, ale budeme mať výhodu rýchlejšej iterácie a nižších nákladov. Ak zaberie čo len jeden z liekov, máme šancu zachrániť milióny životov.
Čo je na procese, na ktorom pracujete, najzaujímavejšie?
Stretávam šikovných a inšpiratívnych ľudí, ktorí vyvíjajú kreatívne spôsoby riešenia problémov v biológii, ktoré by sme im potom pomohli aplikovať na ľudí. Napríklad sa snažia exponenciálne zvýšiť počet rokov, ktoré žijú myši, a darí sa im to. Biológia rieši veľmi veľa zaujímavých vecí, a preto je dôležité dostať ju aj do medicíny. Biológovia vidia, ako zásadne môže veda zmeniť medicínu, ale už nevidia byrokraciu a administratívu, ktoré posunu bránia. Kým sa výsledky ich výskumu, ktorý začnú ešte na školách, reálne dostanú k ľuďom, potrvá to aj celý život. Ak by sa procesy zefektívnili, dokázali by sme pomôcť mnohým ľuďom, nie iba v onkológii a hematológii.
Ako ste založili startup?
Študujem na Kalifornskej univerzite v meste Santa Cruz a teraz mám tzv. gap year, keď sa venujem vývoju softvéru pod hlavičkou startupu BioGenesis. Ten som založil so spolužiakom, s ktorým som sa náhodne ocitol v triede, kam sme obaja nepatrili. Bola určená pre budúcich medikov, on však študoval ekonómiu, ja počítače. Rozprávali sme sa o rôznych nápadoch a nakoniec z toho vznikla platforma, ktorej sa dnes venujeme.
Amerika je vynikajúcim miestom na založenie startupu. Je tu vybudovaná celá infraštruktúra, veľmi veľa mladých ľudí sa venuje startupovým inováciám, mnohí investori majú úprimný záujem o vedu, nie iba o zisk. Je veľmi motivujúce vidieť starších ľudí, ktorí začali na svojom startupe pracovať už počas školy a dnes ich softvér využívajú špičkoví experti vo svojich oblastiach.
Ako ste sa dostali do USA?
Už na strednej škole som začal čítať obrovské množstvo kníh, zaujali ma najmä autobiografie, veda a filozofia. Amerika je kolískou inovátorov, ako sú Elon Musk, Steve Jobs, ale aj Benjamin Franklin. Veľa inovácií vychádza práve odtiaľto. Preto som vedel, že môj cieľ je prísť sem, hoci ma mnohí odhovárali a radili mi zostať v Európe. Vďaka štúdiu na bilingválnom gymnáziu som nemal problémy s angličtinou a proces prijímačiek nie je náročný, len zdĺhavý, lebo musíte doložiť viac prác, spraviť rôzne testy. Som vďačný rodine, že mám možnosť študovať, pretože štúdium a život sú tu drahšie ako v Európe.
Čo je na živote v Kalifornii pre vás najťažšie?
Kultúrny šok. Európa funguje systémom skupín, komunít. Keď napríklad niekto vo vašom blízkom kruhu skĺzne na šikmú plochu, členovia komunity sa mu snažia pomôcť, vrátiť ho späť k dobrému životu. V Amerike panuje silný individualizmus a profesionálne vzťahy. Každý hrá sám za seba a túži pútať pozornosť len na seba.
O fungovanie systémov sa zaujímam veľmi intenzívne a vidím, že nikto sám nedokáže nič zmeniť. Je to rovnaké aj v prírode. Taký mravec môže chcieť spraviť čokoľvek, ale sám nič nezmôže. Len v spolupráci s inými mravcami dokážu vystavať veľké mravenisko. Tak je to aj s ľuďmi. Keď každý robí iba sám, myslí len na seba, tiež nedokáže nič zmeniť. Ľudia sú sociálne bytosti, potrebujú byť v komunite, myslieť na iných a navzájom si pomáhať. Len tak môžeme ako spoločnosť fungovať.
Tento obsah vznikol v spolupráci s klientom.
