Keď ste na Slovensku o trochu lepší ako priemer, ľahko môžete dostať dobrú pozíciu, tvrdí investor a podnikateľ Matej Ftáčnik, ktorý sa pred viac ako rokom presťahoval do Prahy.
Matej Ftáčnik je jednou z najvýraznejších tvárí slovenskej technologickej a startupovej scény. V roku 2012 spoluzaložil vývojársku spoločnosť Vacuumlabs, ktorej celkový obrat sa počíta v miliónoch eur.
Stal sa EY technologickým podnikateľom roka 2019 a v posledných rokoch sa venuje aj investovaniu a poradenstvu. Koncom roka 2023 sa z osobných a profesionálnych dôvodov presťahoval do Prahy.
„Keď chcete z Česka robiť nejaký startup alebo biznis, ide to ľahšie. Je tu viac startupov aj viac miliardárov, ktorí robia anjelské investície či viac networkingu s firmami, ktoré sa dostali z nuly na sto miliónov,“ opisuje Ftáčnik.
Na druhej strane, na Slovensku podľa neho funguje efekt jednookého medzi slepými. Keď ste o trochu lepší ako priemer, ľahko môžete dostať dobrú pozíciu.
„Ak chcete rýchlo rásť, či už v kariére, biznise či politike, tak na Slovensku sa to robí výrazne ľahšie ako vo väčších krajinách. V Británii trvá kariérny rebrík 15 až 20 rokov, kým na Slovensku môže človek za päť rokov urobiť obrovskú kariéru, lebo je nás výrazne menej,“ dodáva Ftáčnik.
Ja som na Slovensku nikdy nebol neustále. Počas posledných desiatich rokov v rámci Vacuumlabs som veľa cestoval. Každý rok som trávil veľa času v USA, v Londýne a v Ázii.
Čo to znamená časovo? Koľko dní ste boli mimo domova?
Boli roky, keď som trávil 150 dní v roku mimo Slovenska. Čiže Bratislava pre mňa bola len základňa, odkiaľ som vyrážal a kam som sa vracal. Teraz som tú základňu len „prehodil“ do Prahy.
Marek Mucha
Odhliadnuc od vzťahov a ľudí, chýba vám niečo z Bratislavy?
Jediné dve nevýhody, ktoré vidím v Prahe v porovnaní s Bratislavou, sú vyššia cena ubytovania a nedostatok viedenského letiska. Inak išla kvalita môjho života signifikantne nahor. V Prahe je gastronomická scéna, divadlo, umenie, kultúra a všetky tieto veci na lepšej úrovni ako v Bratislave.
Čo znamená vyššia cena? Chápem, že ide o spôsob života, ale o koľko viac alebo menej vám na konci mesiaca zostáva na účte?
Celkovo to nevyhodnocujem, ale všímam si, že tie dobré reštaurácie sú lacnejšie, kvalitnejšie a je ich viac. Kým v Bratislave je povedzme šesť dobrých reštaurácií, v Prahe ich je 46 a je ich viac druhov.
Najlepšie reštaurácie predsa len nie sú každodenný náklad a mnohí tento benefit nemusia oceniť. Vnímate rozdiely aj v oblastiach, ktoré sa týkajú každého? Podľa údajov Eurostatu bola v roku 2023 celková cenová hladina na Slovensku mierne nižšia ako v Česku, najmä pri potravinách, nápojoch, oblečení a obuvi. Náklady na dopravu, bývanie a energie boli, naopak, na Slovensku mierne vyššie ako v Česku.
Veľký rozdiel je mestská hromadná doprava. Funguje výborne a stojí okolo 150 eur ročne. V Bratislave som všade chodil autom a tu sedím v aute raz za týždeň, keď idem za Prahu pozrieť svoju rodinu. Mesto je čisté, všade sú kvetiny, oznamy sú napísané správne, chodníky sú udržiavané a všetko je tak, ako má byť.
Čo ten nedostatok viedenského letiska? Čo ste mali na mysli?
Je to regionálny hub, odkiaľ sa lieta všade. Letenky sú lacnejšie a máte priame spojenia na výrazne viac miest. Napríklad do Spojených štátov sa z Prahy nedá letieť priamo, z Viedne chodí aj päť letov za deň. Viedenské letisko je reálne jedna z najlepších vecí na Bratislave.
Rýchla Praha
Denník N v nedávnom rozhovore s poetkou Žanetou Morovskou priniesol aj taký pohľad na Prahu, že mesto je rýchle, neosobné, anonymné a vždy, keď sa tam chcete s niekým stretnúť, musíte si to plánovať dlho vopred. Vnímate to aj vy?
Tak to áno. To, čo v Prahe nefunguje tak dobre ako v Bratislave, je Staré Mesto. Je plné turistov a špekulantov, ktorí sa k vám snažia natlačiť a predať hlúposti. Okrem neho existujú tri, štyri mestské časti, kam ľudia chodia na brunche alebo na trhy, ale je tam menšia šanca stretnúť kamarátov ako v Bratislave.
Keď idem v Bratislave po Starom Meste, tak tam vidím známe tváre a je to naozaj príjemné. Praha je anonymnejšia, smutnejšia a samostatnejšia a niečo podobné sa vám stane veľmi málo.
Martina Juríčková
Čo ostatné pozitívne stránky Bratislavy? Našli by ste ešte nejaké, alebo viedenské letisko, menšie mesto a lacnejšie nájmy sú všetko?
Určite príroda. Niežeby ju Praha nemala, ale v Bratislave je to ako na dlani. Čo sa týka Slovenska, tak tam funguje efekt jednookého medzi slepými. Keď ste o trochu lepší ako priemer, môžete dostať parádnu pozíciu. Ak chcete rýchlo rásť, či už v kariére, biznise či politike, tak na Slovensku sa to robí výrazne ľahšie ako vo väčších krajinách.
V Británii trvá kariérny rebrík 15 až 20 rokov, kým na Slovensku môže človek za päť rokov urobiť obrovskú kariéru, lebo je nás výrazne menej. Čiže ak je človek ambiciózny, tak vybudovať niečo na Slovensku je výrazne ľahšie ako inde, lebo málo vecí funguje dobre.
Platí aj v biznise pravidlo zo športu, že najlepší na Slovensku je vo svetovej konkurencii priemer?
Záleží na tom, čo chcete dosiahnuť a s kým sa porovnávate. Ak chce byť človek dostatočne dobrý na lokálnej úrovni, tak Slovensko je na to výborné, lebo vyzerá ako veľká ryba v malom rybníku.
Dokážete rýchlo začať, vybudovať to, vyrásť a dostať sa medzi podnikateľov. Pretože to prostredie podnikateľov je do pár tisíc ľudí, ktorí sa stretávajú a radia si. V Česku je to násobne väčšie a je to kompetitívnejšie. Chce to viac šťastia a úsilia ako na Slovensku.
Znie to trochu ironicky, že slovenský top je svetový priemer a že ste to zaradili medzi pozitívne stránky Slovenska.
Podľa mňa je to skvelá pozitívna škola pre mladých talentovaných ľudí. Ja keď som s kamarátmi zakladal, dnes už najväčší, coworking na Slovensku, tak to bola obrovská zodpovednosť, ktorú som dostal a mal som príležitosť pri nej byť.
Akcelerovalo to moje vzdelanie, učenie sa aj môj prístup k biznisu omnoho viac, ako keby som začal na nejakej juniorskej pozícii v zahraničí. Som veľmi rád, že som strávil pätnásť rokov podnikaním na Slovensku, lebo som vedel vyniknúť a mať aj šťastie.
Matej Ftáčnik z Vacuumlabs. Foto: Martina Juríčková
Bolo vašou motiváciou odchodu do zahraničia aj zhoršujúce sa podnikateľské prostredie a opatrenia spojené s konsolidáciou?
Neodišiel by som zo Slovenska pre niečo také, ako je transakčná daň. Je to nevyhnutné prostredie, v ktorom človek pôsobí. V Česku je to síce nastavené príjemnejšie, ale rozdiel nie je priepastný. Skôr vnímam to, že je tam, minimálne v technologickom svete, omnoho väčšia infraštruktúra talentu, kapitálu a partnerských firiem.
Keď chcete z Česka robiť nejaký startup alebo biznis, robí sa to ľahšie. Je tu viac startupov aj viac miliardárov, ktorí robia anjelské investície či viac networkingu s firmami, ktoré sa dostali z nuly na sto miliónov. Česi majú dokonca Unicorna (startup, ktorého hodnota presahuje jednu miliardu dolárov – pozn. red.), my ho nemáme. Taktiež je dôležité povedať, že polovica úspešných ľudí v českých firmách sú Slováci.
Nový biznis
Čo všetko ste presunuli do Česka? Len seba, alebo aj trvalý pobyt a sídlo firmy?
Zmenil som všetko a odišiel som kompletne.
Aha, čiže ste nevymenili len posteľ.
Nie, presunul som úplne všetko. Už nemám na Slovensku trvalý pobyt, nie som tam daňový rezident, nepodnikám tam a nevykonávam ani žiadnu ekonomickú činnosť. Všetko robím z Česka.
Robíte to isté, len v inom meste, alebo sa vám zmenila aj práca?
Minulý rok som mal šancu skončiť po desiatich rokoch jednu kapitolu života v exekutíve Vacuumlabs, keďže som už dlhšie cítil, že potrebujem v živote niečo trochu iné. A tak sa mi naskytla možnosť posledného jeden a pol roka cestovať, vzdelávať sa a robiť skôr aktivity v oblasti osobného rozvoja.
Aktuálne investujem do startupov a do firiem, koučujem, radím a vymýšľam nové biznisy. Začiatkom tohto roka som začal rozvíjať nové startupové aktivity, a keďže je startupové prostredie v Česku naozaj rozvinuté, ide to ľahšie ako v Bratislave.
Čo ste vymysleli?
Veľmi rád by som bol konkrétny, ale ešte to nechcem verejne oznamovať. Okrem toho som si po pätnástich rokoch podnikania povedal, že chcem pomôcť ostatným, aby aj oni mali možnosť naučiť sa niektoré veci.
Pre mňa je veľmi napĺňajúce pomáhať ostatným podnikateľom dostať sa ďalej a odovzdávať im svoje myšlienky. Popritom sa objavili viaceré príležitosti, ktoré mi pripadajú extrémne zaujímavé. Do niektorých som priamo zainvestoval a na niektoré sa pozerám intenzívnejšie s malými tímami.
Tak dajme aspoň oblasti.
Vychádzajú z toho, čomu sa venujem aj súkromne. Len zopakujem: veľmi rád by som bol konkrétny, ale ešte to nechcem verejne oznamovať.
Ako sa podniká v Česku? Dokážete už porovnať, či je to horšie alebo lepšie?
V Česku je nižšie daňové zaťaženie, nižšia DPH, neexistuje transakčná daň a veci idú trochu ľahšie, ale povedal by som, že prípadný odchod by sa nemal lámať na týchto formalitách. Odísť zo Slovenska pre transakčnú daň jednoducho nie je dobré riešenie.
Je to síce otravná daň, ale v histórii sme v Európe mali napríklad soľnú daň, daň z veľkosti okien, daň na vojny a mnoho iných daní, niektoré z nich boli nezmyselné a pôvodne mali byť len na tri roky, no nakoniec zostali 150 rokov.
Transakčná daň je hovadina, neproporčná pre menších podnikateľov a nemá existovať, ale jedna lastovička leto nerobí. Ono to naozaj nemá závisieť len od tejto jednej veci, ale od celého systému.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Zamýšľali ste sa, kto zostane, keď všetci odídu? Nemali by tí, ktorým na Slovensku záleží, robiť opak a usilovať sa o vyvažovanie spoločnosti?
Na Slovensku môžete zostať buď svojimi bunkami, alebo svojou peňaženkou. Aj na diaľku sa dá robiť filantropia, aktivizmus či podporovať podujatia, politické strany alebo organizácie, ktoré vám dávajú zmysel na zmenu prostredia.
Pomoc zo zahraničia
Tak a teraz ešte raz, kto zostane, keď všetci odídu?
Ide vždy o rovnováhu. Každý z nás žije podľa svojho hodnotového rebríčka. Niekto prioritizuje zostať v krajine so snahou pomáhať osobne na mieste, iní chcú niečo vybudovať v zahraničí a následne pomáhať na diaľku. A niekomu je to úplne jedno.
Minulú jeseň som bol v New Yorku na stretnutí Slovak PRO a úspešní Slováci a Slovenky tam hovorili, že hoci sme odišli zo Slovenska, ale Slovensko neodišlo z nás.
Každý jeden z nich sa aktívne zasadzuje o zmenu a o zlepšenie na Slovensku, mnohí z nich majú na to výborné prostriedky, chodia pravidelne voliť a sú občiansky aktívni na Slovensku aj na diaľku. Mám dojem, že v 21. storočí je menej dôležité to, kde prespávajú vaše bunky, ale skôr ide o to, kde je vaša hlava a na čom vám ozaj záleží.
Čo by sa muselo stať, aby ste boli ochotný vrátiť sa na Slovensko?
Neprináleží mi dať Slovensku podmienky ako pri rokovaní, čo musí zmeniť, aby sa jeho veličenstvo Ftáčnik vrátilo. Skôr by som povedal, čo by som si prial.
Povedzte.
Veľmi by som si prial, aby začala byť naša spoločnosť akceptujúcejšia, tolerantnejšia a nebáli sme sa rôznorodosti, či už národnostnej, menšinovej, akejkoľvek. Taktiež by som chcel, aby sme pochopili, že vzdelávanie a veda sú cesta do budúcnosti.
Mohli by sme menej odsudzovať a byť na seba menej zlí, namiesto toho prichádzať so zvedavosťou k druhej osobe a vnútornou láskou. Ide o celkové nastavenie národa, ktoré sa formuje lídrami, ktorých počúvame v televízii alebo v rádiu a ovplyvňujú nás.
Keby sa nám podarilo dostať do vedenia citlivých a láskavých lídrov, tak by sa veľa zmenilo, pretože Slováci to v sebe majú a vedia byť citliví a správať sa k sebe omnoho príjemnejšie. Keby sa to podarilo, tak myslím, že to nebudem len ja, ale mnoho talentovaných, rozumných a kvalitných ľudí by sa veľmi rado vrátilo.
Narážate na niečo konkrétne? Mali ste s niekým konflikt alebo niečo vážnejšie?
Áno aj nie. Napríklad pred mesiacom som bol na Slovensku a mal som na sebe mikinu s maličkou dúhou v strede na hrudi. Kráčal som po Grösslingovej ulici v centre mesta a oproti sa na mňa vyrútil pán a začal mi nadávať, že čo si to dovoľujem mať na sebe. V Bratislave, v Starom Meste. A nič som nerobil.
V Prahe sa mi takéto nikdy nestalo a ľudia sa na mňa, naopak, usmievajú a chodím v tej mikine každý deň. Tá tolerancia a akceptácia LGBT ľudí sú na úplne inej úrovni v Česku ako na Slovensku.
Do akej miery to bol dôvod vášho odchodu?
Bola to kombinácia dôvodov. Jednak už starnem, chcem mať rodinu a chcem vychovávať deti v krajine, kde sa na nás ako dvoch chlapov s deťmi nebudú pozerať ako na exotov. Druhá vec je, že vždy ma to ťahalo do Prahy. Mám tam časť rodiny a chcel som k nej byť bližšie. Tretí dôvod bol, že nastal dobrý čas na zmenu v mojom živote.
Aké je to v Česku v otázke LGBT?
Ponúka registrované partnerstvá a akceptácia zo strany spoločnosti je veľmi silná. Na Slovensku zrušila ministerka kultúry dotácie pre všetky queer divadlá a spolky.
Všetci moji kamaráti, ktorí robia aktivizmus, teraz plačú, nemajú peniaze, musia zatvárať, pomaly rušia neziskovky a robia akútne fundraisingy. Toto sa v Česku nedeje. Financovanie prebieha normálne a je to tu výrazne tolerantnejšie.
Na Slovensku je to triedny boj proti LGBT komunite a to unavuje. Mám piatich queer kamarátov, ktorí sa presťahovali z Bratislavy do Prahy a každý to oplakal.
Zároveň viem o ďalších troch pároch, ktoré teraz vážne zvažujú, že by sa odsťahovali z Bratislavy. Je to škoda, lebo to bolo naše mesto a odišli sme len preto, lebo nám tam už nebolo dobre.
Praha však nie je Česko. Máte skúsenosti aj s inými časťami krajiny?
Áno, uvedomujem si to. Žijem v Prahe, v bubline bublín. Ťažko sa mi hovorí o tom, ako by to bolo v Hradci Králové alebo v Pardubiciach. Nebol som tam, takže neviem povedať.
Matej Ftáčnik (1992)
Matej Ftáčnik je filantrop a zakladateľ coworkingového priestoru The Spot a vývojárskej spoločnosti Vacuumlabs, ktorá sa zameriava na finančné technológie. Dlhodobo podporuje startupy z oblastí zdravotníctva, financií či LGBTI+ tém. Je jedným zo zakladateľov Daylight – prvej digitálnej banky pre LGBTI+ ľudí v USA. Pred dvoma rokmi sa presťahoval z Bratislavy do Prahy, kde sa venuje mentoringu startupistov a pomáha im rozvíjať projekty s globálnym potenciálom.
