Vesmír a letectvo ho zaujímali od detstva. Vyštudoval však štatistiku a softvérové inžinierstvo, ale nakoniec sa vrátil k tomu, čo ho lákalo najviac. Túžba spoznávať vesmír bola jednoducho silnejšia. Člen aktuálneho rebríčka 30 pod 30 Matej Poliaček si svoj sen, hoci trochu okľukou, splnil. Je členom tímu letovej prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a pracoval aj na slovenskom satelite GRBAlpha, ktorý nedávno letel do vesmíru.
Ako o sebe prezrádza Matej, vesmír a letectvo ho zaujímalo od detstva, ale vtedy o nich ešte neuvažoval ako o svojej možnej profesii. Na Glasgowskej univerzite sa rozhodol študovať matematiku so zameraním na štatistiku. Zlom nastal, až keď prišiel čas vybrať si tému na bakalársku prácu. Vtedy už mal za sebou celoročnú stáž vo finančníctve a viaceré pracovné skúsenosti, preto mu bolo jasné, že si musí vybrať takú tému, ktorá mu rozšíri príležitosti a nasmeruje ho na správnu cestu.
„Počas dlhých úvah o mojom budúcom profesionálnom smerovaní som sa rozhodol vrátiť k téme, ktorá ma fascinovala od mala – vesmír. Tým, že som neštudoval letecké ani kozmické inžinierstvo, bolo nutné nájsť projekt, ktorý by využil štatistické metódy. Ten som nakoniec našiel v analýze dát chemického zloženia meteoritov,“ hovorí Matej Poliaček.
Rovnakú stratégiu následne aplikoval aj počas inžinierskeho štúdia. Jeho kariérnu dráhu utvrdila absolventská stáž v Európskej vesmírnej agentúre (ESA), ktorá, ako sám hovorí, mu „otvorila veľké množstvo dverí“. Okrem toho sa vo voľnom čase venoval viacerým systémovým štúdiám konceptov osídlenia Mesiaca, Marsu a Venuše.
Člen rebríčka 30 pod 30 v kategórii veda a vzdelávanie je tiež spoluzakladateľom vesmírneho startupu GroundCom.space, kde pracujú na zefektívnení komunikácie medzi pozemnými stanicami a satelitmi na obežnej dráhe. Pracoval aj v odvetví robotiky, umelej inteligencie a na slovenskom satelite GRBAlpha, ktorý nedávno letel do vesmíru.
Matej hovorí, že by sa rád dožil trvalej základne na povrchu Mesiaca a taktiež prvej ľudskej posádky na Marse. Foto: archív Mateja Poliačeka
Ako vysvetľuje, viacero projektov, ktorým sa venoval, ako aj jeho súčasná práca, sú úzko spojené s dobývaním vesmíru posádkami astronautov. A čo presne je náplňou jeho práce?
„Venujeme sa prevádzke modulu Columbus Medzinárodnej vesmírnej stanice, sme v priamom kontakte s astronautmi na palube a zo Zeme zabezpečujeme čo najplynulejší chod stanice, aby aktivity astronautov a vedecké experimenty prebiehali bez akýchkoľvek problémov. Poznatky o tom, ako astronauti žijú na palube stanice, potom vieme pretaviť to štúdií, v ktorých analyzujeme možnosti osídľovania vzdialenejších destinácií – napríklad Mesiaca, Marsu, alebo aj Venuše.“
„Týmto štúdiám sa venujem vo voľnom čase, práce potom s tímami publikujeme a prezentujeme na konferenciách. Mojím hlavným cieľom je podieľať sa na rozširovaní pôsobnosti ľudí za hranicami našej atmosféry. Rád by som sa dožil trvalej základne na povrchu Mesiaca a taktiež prvej ľudskej posádky na Marse,“ dodáva Matej, ktorý správy o svojich projektoch a vesmírnych zaujímavostiach zdieľa aj na svojom instagramovom účte.
Sám seba by charakterizoval slovami ako sú „cieľavedomosť a vytrvalosť, hraničiace s posadnutosťou“ (úsmev). Medzi svoje ďalšie vlastnosti radí aj zvedavosť a entuziazmus. „Myslím si, že pri dĺžke a komplexnosti vesmírnych projektov sú tieto vlastnosti mňa, ako inžiniera, dôležité,“ hovorí.
Jeho súčasná práca ho napĺňa a v tomto prostredí sa cíti dobre. „Pre zvedavých ľudí, čo sa potrebujú dozvedať nové veci každý deň, je to skvelé odvetvie. Nedokážem si predstaviť, že by som pracoval na pozícii, ktorá má jasne dané úkony a hranice a nenúti človeka vystúpiť zo svojej zóny komfortu. Práve hľadanie takejto dynamiky ma doviedlo do vesmírnemu sektora a drží ma v ňom dodnes,“ hovorí Matej.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
