Matematika a fyzika patria medzi najobávanejšie školské predmety. Mnohí si ich pamätajú skôr ako zdroj stresu než zvedavosti. Strach z čísel často vzniká zbytočne a môže žiakom zatvárať dvere k profesiám, ktoré zabezpečia sľubnú budúcnosť.
Matematiku vnímajú Slováci ako najnáročnejší školský predmet, mnohí sú z nej vystresovaní až tak, že odborníci hovoria doslova o „matematickej úzkosti“. Najmenej obľúbená je však fyzika, vyplýva to z prieskumu, ktorý pre organizáciu Erudo zrealizovala agentúra MNForce. Trojicu najobávanejších predmetov uzatvára chémia.
O tom, prečo je to tak a prečo práve predmety ako matematika patria ku kľúčovým zručnostiam 21. storočia sa Forbes Slovensko rozprával s riaditeľom organizácie Erudo Marekom Mansellom, ktorý bol v roku 2021 vo výbere mladých talentov Forbes 30 pod 30.
Cieľom tejto organizácie je vybaviť mladých ľudí praktickými zručnosťami, ktoré sú nevyhnutné pre 21. storočie. Spoluprácou s učiteľmi do škôl prinášajú inovatívne spôsoby vyučovania, vrátane STEM, čo je vzdelávací koncept a zároveň skratka pre štyri kľúčové oblasti – Science (veda), Technology (technológie), Engineering (inžinierstvo) a Mathematics (matematika).
Aké je hlavné poslanie organizácie Erudo?
V prvom rade spolupracujeme s učiteľmi na základných a stredných školách, školíme ich, poskytujeme im podporu a dodávame metodické materiály pre projektové vyučovanie rôznych predmetov, či už je to matematika, fyzika, dejepis, alebo slovenčina.
Projektové vyučovanie vnímame ako plnohodnotnú súčasť vzdelávania, v rámci ktorého sa učí požadované učivo a zároveň spĺňa viacero ďalších aspektov, napríklad tímovú spoluprácu. Žiaci tak okrem preberanej látky rozvíjajú aj komunikačné zručnosti, prácu v tíme, plánovanie, manažment a ďalšie zručnosti potrebné pre život.
Exkluzívny prieskum Erudo
Nedávno ste vydali prieskum, podľa ktorého Slováci za najťažší predmet považujú matematiku. Prečo je matematika pre Slovákov taký strašiak?
Má to viacero dôvodov. V prvom rade treba povedať, že akýsi rešpekt pred matematikou – alebo strach z nej – často vychádza už z rodiny. Deje sa to hlavne vtedy, ak mali rodičia ako žiaci problém s matematikou, tieto strachy a úzkosť potom často prenášajú na svoje deti. Ale tá úzkosť sa môže prenášať aj z učiteľa na žiakov.
Čo ukázal prieskum?
Matematiku vnímajú Slováci ako najnáročnejší školský predmet, vyplýva z exkluzívneho prieskumu organizácie Erudo, ktorá sa venuje zatraktívňovaniu vzdelávania v oblasti prírodovedných a technických predmetov v rámci konceptu známeho pod skratkou STEM (z anglického „science, technology, engineering, mathematics“ – veda, technológie, inžinierstvo a matematika). Viac než polovica opýtaných však zároveň uviedla, že by sa v matematike chcela zlepšiť. To naznačuje, že problémom nie je nezáujem, ale skôr skúsenosti a spôsob výučby matematiky v škole.
Z prieskumu, ktorý bol realizovaný vo februári 2026, a ktorý zabezpečila agentúra MNForce, vyplýva, že podľa 27,5 percent respondentov je matematika najnáročnejí školský predmet, nasleduje chémia (19,7 percent) a fyzika (18,5 percent). STEM predmety tak dominujú rebríčku náročnosti.
Hoci je matematika označovaná za najnáročnejší predmet, väčšina respondentov svoje zručnosti hodnotí ako priemerné alebo dobré. Vo fyzike je obraz menej priaznivý, približne tretina populácie sa v nej vníma ako slabšia.
Matematika a fyzika však nie sú dôležité len pre osobné financie či technické zručnosti jednotlivca. Tvoria základ fungovania modernej spoločnosti. „Energetika, doprava, zdravotnícke technológie, telekomunikácie aj kybernetická bezpečnosť stoja na princípoch fyziky a matematickom modelovaní. Bez ľudí, ktorí týmto disciplínam rozumejú, nie je možné budovať a udržiavať kritickú infraštruktúru štátu, od elektrických sietí cez vodné hospodárstvo až po digitálne systémy, od ktorých dnes závisí ekonomika aj bezpečnosť,“ vysvetľuje Mansell.
Kvalita vzťahu k týmto predmetom tak podľa neho nie je len otázkou školského úspechu, ale aj otázkou dlhodobej konkurencieschopnosti a stability krajiny.
Ako je to možné?
Napríklad, že žiaci na prvom stupni môžu mať učiteľa, ktorý sám neobľuboval matematiku alebo sa podporujú stereotypy, že dievčatá v nej nie sú dobré. Problém spočíva aj v tom, ako sa predmety na našich školách vyučujú. Často ide skôr o akési drilovanie príkladov a nie o to, aby žiaci konkrétnu látku skutočne pochopili, aby im učitelia vysvetlili, prečo sa to vlastne majú učiť. V spomínanom prieskume sa takmer 40 percent repondentov vyjadrilo, že im chýbalo vysvetľovanie matematiky na praktických príkladoch zo života.
archív Erudo
Žiaci veľmi často nevedia, ako zručnosti využijú v praxi. Ak získajú negatívny postoj k matematike, neskôr si v ďalšom štúdiu na strednej alebo na vysokej škole cielene vyberajú odbory, kde „nie je matematika“, čo ich potom neskôr môže limitovať aj v ich uplatnení na trhu práce. Pritom matematiku používame v živote často. Povedal by som dokonca, že patrí k základným zručnostiam pre 21. storočie.
Ako sa matematická úzkosť prejavuje?
Je to špecifický typ stresu, ktorý sa prejavuje nielen pri počítaní príkladov v škole, či už na písomke alebo pred tabuľou, ale častokrát už pri predstave toho, že by mal človek vôbec niečo vypočítať. Keď stres nastúpi, sprevádzajú ho klasické prejavy ako nervozita, zvýšený tep, zrýchlené dýchanie.
Človek sa ľudovo povedané zablokuje a s príkladom ani nepohne. Stres presahuje aj do života mimo školy či školských zadaní. Podobné situácie môžu nastať, ak si má človek napríklad vyhodnotiť úrok na hypotéke, posúdiť výhodnosť rôznych investícií, keď sa im niekto snaží niečo predať, alebo aj vypočítať množstvo stavebného materiálu, ktoré potrebuje na nejaký stavebný projekt.
Čo sa s tým dá robiť?
Dôležitú úlohu tu hrajú učitelia aj rodičia. Myslím si, že každý človek by mal dokázať zvládnuť základné matematické úkony, pretože sú jednoducho nevyhnutné pre život. Napríklad už spomínané rekonštrukcie sú skvelou príležitosťou zapojiť aj dieťa a spoločne prepočítať, koľko dlaždíc, farby či iného stavebného materiálu je potrebného.
Alebo plánovanie rodinnej dovolenky s presným rozpočtom môže byť ďalšia spoločná úloha pre rodičov s deťmi – koľko bude stáť benzín, mýtne poplatky a podobne. Aj z nášho prieskumu vyplynulo, že s matematikou denne pracuje tretina Slovákov a ďalšia štvrtina ju používa niekoľkokrát do týždňa.
Často je problém práve v prístupe, akým sa matematika vyučuje – skôr sa driluje, než aby bola prepojená s reálnym životom.
Exkluzívny prieskum Erudo
Určite sa nájdu aj učitelia, ktorí matematiku vyučujú dobre…
Určite áno. Aj my už máme množstvo učiteľov, ktorí absolvovali náš program EduPower a ktorí už dlhé roky učia projektovou formou, dokonca už aj na prvom stupni základných škôl.
Ako si to máme predstaviť?
Napríklad, že počas matematiky vezmú deti von a počítajú rozmery schodov, koľko dlaždíc je potrebné na to, aby tie schody obložili a podobne.
Dokonca tam aj často vidíme, že takýto spôsob výučby skvele funguje napríklad aj pri žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde by sa možno dalo predpokladať, že tam bude väčšia bariéra učiť sa matematiku.
Na Slovensku už máme aj školy, ktoré k vyučovaniu pristupujú inak ako tradičné verejné školy. Napríklad tak, že učitelia koordinujú to, čo sa so žiakmi učia na matematike a na fyzike, alebo aj chémii. Je toto podľa vás tá správna cesta?
Jednoznačne áno, ale nie je to jediná cesta. Projektovo sa dá učiť aj izolovane v rámci jedného predmetu. Ale pre žiakov je oveľa prínosnejšie, keď sa vedia učitelia z rôznych predmetov koordinovať.
Pri riešení praktických problémov tak žiaci vidia, že potrebujú kombinovať zručnosti z rôznych predmetov. Práve to je jedna z nosných myšlienok aj v rámci koncepcie STEM.
Nie je teda len skratka zo štyroch písmeniek, ale širšia koncepcia založená na prepojenosti týchto predmetov, ktoré sú potrebné pri väčšine moderných pracovných pozícií – či už sú to technologické pozície, ktoré zabezpečujú napríklad to, že nám ide internet a fungujú elektrické siete, alebo s pomocou nich vyvíjajú stále nové a nové lieky, ktoré zachraňujú životy.
Keď spomíname stereotypy – ešte stále prežíva aj ten, že dievčatá nie sú dobré v matematike, fyzike, čo sa odzrkadľuje aj na počte vysokoškolských študentiek týchto odborov. Čo s tým?
Je možné, že oproti minulosti sa už situácia trochu zlepšila, ale stále ich je pomerne málo. Výskumy ukazujú, že keď žiaci prídu na základnú školu, dievčatá aj chlapci majú plus mínus podobnú motiváciu zaoberať sa technickými záležitosťami a riešiť ich, ale postupne to opadáva. Tie bloky a stereotypy sa rokmi nabaľujú. Okrem tohto sú tu aj ďalšie bariéry.
archív Erudo
Napríklad aké?
Napríklad, že dievčatá a mladé ženy majú v týchto oblastiach stále oveľa menší počet vzorov. To je dlhodobá, historická záležitosť. Stále sa nevedia identifikovať s tým, že by mohli pracovať v nejakom technickom odvetví, pretože sa to v spoločnosti považuje viac za „mužskú doménu“. Našťastie sa to už postupne mení, aj keď pomaly.
Jedna vec sú stereotypy a rôzne mentálne bloky vo vzťahu k technickým predmetom, druhá je tá, že svet sa závratnou rýchlosťou mení. Ako rýchlo sa tomu dokáže prispôsobiť naše školstvo?
Je pravda, že za posledné roky sa vo svete udiali obrovské zmeny a dejú sa čím ďalej rýchlejšie. A v našich školách to, bohužiaľ, často vyzerá veľmi podobne ako pred desiatkami rokov. V čase nástupu umelej inteligencie by už mal byť na školách čím ďalej tým menší dôraz na memorovanie informácií.
Na druhej strane by sme mali väčší dôraz klásť na to, ako dokážu žiaci kreatívne pracovať s možnosťami a prostriedkami, ktoré vďaka technologickému pokroku a rôznym výdobytkom máme. Tu je kľúčové aj učiť žiakov spolupracovať v tímoch, učiť ich vzájomne komunikovať. A opäť sme pri tých zručnostiach, ktoré sú kľúčové pre 21. storočie.
Maturita v súčasnej podobe štandardizovaných testov skôr navádza k drilovaniu konkrétnych typov úloh, ktoré sa na nej opakujú. Nie k rozvíjaniu vzťahu k matematike ako dôležitej zručnosti.
Ministerstvo školstva pred časom rozvírilo hladinu aj rozhodnutím, že maturita z matematiky bude povinná pre všetkých študentov stredných škôl. Čo si o tom myslíte vy?
Maturita je síce „len“ test na konci štúdia, avšak má naozaj veľký vplyv aj na celkové vyučovanie, keďže prirodzene učitelia chcú, aby ich žiaci mali na maturite najlepšie výsledky a mohli sa tak dostať na vybrané vysoké školy.
Osobne si nemyslím, že tento krok pomôže žiakom mať lepšie zručnosti z matematiky a už vôbec nezlepší ich vzťah k matematike. Maturita v súčasnej podobe štandardizovaných testov skôr navádza k drilovaniu konkrétnych typov úloh, ktoré sa opakujú, a nie k rozvíjaniu vzťahu k matematike ako dôležitej zručnosti, ktorú potrebujeme takmer denne.
Aj výskumy ukazujú, že samotné testovanie automaticky nevedie k lepším výsledkom žiakov, oveľa dôležitejšie sú kvalitné vyučovacie stratégie.
Keď už hovoríme o STEM predmetoch a o tom, aké sú dôležité, majú školy dostatok učiteľov na tieto predmety?
Nemajú a to je ďalší veľký problém, ktorý vzniká aj v rámci nedávno ohlásenej povinnej maturity z matematiky. Vidíme, že ministerstvo školstva sa snaží podporovať učiteľov, ktorí si v rámci doplňujúceho štúdia robia aprobáciu aj na matematiku, ale v niektorých regiónoch je to skutočne vypuklý problém. Mimochodom, ešte väčší problém je s nedostatkom učiteľov fyziky.
Ročne na celom Slovensku končí štúdium len niečo vyše 20 učiteľov fyziky a to je veľmi málo na to, aby sa pokryl dopyt po nich. Pre porovnanie, štúdium učiteľstva biológie končí ročne vyše 200 absolventov, pričom biológia má podobnú časovú dotáciu na ZŠ ako fyzika. Často sa potom stáva, že sa takéto hodiny učia neodborne, „zaplátajú“ sa učiteľmi, ktorí si doplnili aprobáciu z fyziky, ale skutočný vzťah k tomu predmetu nemajú.
