„Začnete tým, že si pomyslíte na svoj koniec.“ Práve takúto radu by človek od hollywoodskeho herca Matthewa McConaugheyho asi nečakal. Znie to skôr ako niečo, čo vypadlo zo zachmúrených úst antinatalistického detektíva Russa Colea, ktorého stvárnil v seriáli True detective.
Skutočný McConaughey má pritom s fiktívnym Coleom málo spoločného. Sám tvrdil, že z nihilistického detektívovho pohľadu na svet ako na beznádejnú čiernu dieru mal aj počas natáčania vždy akurát tak zábavu.
Ako je to teda s tým citovaným pomyslením na vlastnú smrť v hercovej autobiografickej knihe Životom na zelenú?
Životné lekcie
Je to jednoduché: McConaughey napísal knihu, ktorá je niečo medzi autobiografiou a knihou o sebarozvoji, v ktorej pritakáva životu s vedomím jeho nezvrátiteľného konca. Ak chcete skutočne žiť, musíte si uvedomiť, že nebudete žiť večne a že zubatá sa k vám neustále blíži.
Keď dorazí, váš život skončí. Jediná otázka znie: ako bude ten život vyzerať? Aby ste mu mohli vdýchnuť podobu a začať ho tvarovať ako hlinu na hrnčiarskom kruhu, musíte byť v prvom rade oboznámení s tým, že záverečné titulky sa už niekde chystajú aj pre vás.
McConaughey sa do toho podľa rozprávania v knihe Životom na zelenú pustil s vervou hodnou texaského rodáka. Niežeby mal na výber – vyrástol v rodine, v ktorej sa otec dokázal s matkou pobiť tak, že tiekla krv a lámali sa kosti a životné lekcie sa udeľovali spôsobom, z ktorého by sociálnym pracovníkom stáli vlasy dupkom.
Ale rodina, v ktorej McConaughey prerazil otcovi o hlavu drevenú dosku, z neho spravila sebavedomého a nebojácneho chlapa. Čo však neznamená, že o sebe nikdy nezapochybuje.
Obeť okolností
Svoju cestu do Hollywoodu a ešte ďalej podroboval neustávajúcej sebareflexii a korekciám, ktoré zaznamenával na mnohých stránkach svojich denníkov. Práve tie mu pomohli poskladať jeho príbeh do knihy v podobe životných lekcií.
V jadre všetkého stojí osobná integrita, neustále upevňovaná, podrobovaná skúškam, sledovaná, hodnotená a ak je to potrebné, tak aj korigovaná a lepšie smerovaná.
Nech už v rámci svojho životného príbehu prežíva McConaughey čokoľvek, nikdy o sebe na stránkach knihy nehovorí ako o obeti okolností. Je to stoický prístup spojený s texaskou výchovou. Nech sa mu prihodí čokoľvek, nech sa naskytne akákoľvek príležitosť, je len a len na ňom, čo s tým urobí.
Treba prevziať volant…
McConaughey vidí každú životnú situáciu ako červené, oranžové alebo zelené svetlo. Vytúžené je, samozrejme, to posledné, ale nesmierne pozitívna správa z knihy znie, že aj keď semafor práve krváca červenou, zelená nakoniec vždy príde.
Občas natrafíte na zelenú a dupnete na to. Inokedy vás zastaví zdrvujúca životná udalosť, neúspech alebo len strata vedomia o tom, kto vlastne ste a kam máte namierené.
Oranžová a červená však neznamenajú koniec. Skôr ide o to, aby ste počkali alebo išli inou cestou. A Matthew McConaughey sa v živote veľakrát zbalil, odišiel ďaleko od domova, pokojne aj do amazonskej džungle.
…a občas zmeniť smer
Urobil to dokonca aj v momente, keď mu v Hollywoode svietila žiarivo zelená farba a všetci ho chceli. Lenže práve v tej chvíli začal pohltený slávou prichádzať sám o seba. A tak sa zobral a išiel okľukou cez džungľu, aby znovu našiel sám seba.
Akoby mal pri sebe vždy niečo, čo hrozilo, že ho pohltí. Či už išlo o jeho otca, jeho pudy alebo v inom životnom období o jeho kariéru. Svietilo to na červeno, a tak sa Matthew zobral a išiel preč z hlavnej cesty a mimo svetla reflektorov aj semaforov, aby sa vrátil k tomu, kým je.
S novo nabitým vedomím sa potom vrátil k semaforu, ktorý ho predtým zastavil, no teraz už na ňom svietila zelená.
Sú to skutočne povzbudivé životné lekcie. A aj nesmierne zábavné. Pretože – a to sa v oficiálnej upútavke nepíše – McConaughey je síce vzorný kresťan a milujúci otec, ale rozhodne nie je vzorný bifľoš, ktorý stále niekde čupí a čaká na zelenú. To ani náhodou.
McConaughey dokáže prefrčať aj na červenú. Jasné, že sa to môže! Len vás pri tom nesmú chytiť…
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Darek Šmíd.
