Počas druhej svetovej vojny zomrelo v koncentračných táboroch pätnásťtisíc českých a slovenských detí. Ony medzi nimi neboli. Patria k 669 „Wintonovým deťom“, ktoré pred krutým osudom utiekli do Anglicka.
Zuzana Marešová bola v predposlednom a lady Milena Grenfell-Baines v poslednom vlaku z pražskej hlavnej stanice, ktorý vytrhol malé židovské deti z náručia ich statočných rodičov. Hovorí sa, že to boli práve rodičia, kto priniesol najvyššiu obeť. Až kým sa vlak nepohol, tlačili svoje dlane na okno vlaku, rovnako ako ich deti z druhej strany.
Záchranné vlaky plné židovských detí zorganizoval svetoznámy britský maklér a vášnivý pilot sir Nicholas Winton. Na verejnosť sa táto informácia dostala až v roku 1988. Odvtedy obe dámy hrdo nosia titul Wintonových detí – hoci Zuzana Marešová má dnes 93 a lady Milena Genfell-Baines 96 rokov a samy sú prababičkami.
Sir Nicholas plánoval vypraviť ešte jeden vlak s ďalšími 200 deťmi. Tento vlak však v septembri 1939 nikdy neodišiel. Z týchto dvesto detí prežilo vojnu len päť.
Stretávame sa na pietnej spomienke pri Pamätníku rozlúčky na hlavnej železničnej stanici v Prahe. Máte na toto miesto nejaké spomienky z čias, keď ste odchádzali?
Zuzana Marešová: Spomínam si na stanicu, na nástupište. A táto spomienka nám dala impulz na vytvorenie pamätníka. Dlho sme nevedeli, akou formou sa vyjadriť, aby pamätník vystihol všetko, čo sme cítili.
Zadali sme to UMPRUM-u (Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe – pozn. red.) a oni nám dali asi 25 návrhov. Jeden bol horší ako druhý. Žiadny z nich sme neprijali. A často sme spolu sedávali na káve a vymýšľali, čo a ako urobiť…
Lady Milena Grenfell-Baines: … a Zuzana mi povedala, že si pamätá, ako sme mávali na rodičov. A zrazu sme si povedali, že to je ono, to bude zobrazovať ten pamätník.
