Medzinárodné právo bolo po desaťročia považované za neviditeľnú chrbticu svetového poriadku. Nebolo dokonalé, ale držalo pokope systém, v ktorom aj silní hráči aspoň predstierali, že rešpektujú pravidlá. Dnes sa táto konštrukcia začína viditeľne rúcať.
Pribúdajú konflikty, veľmoci stále častejšie testujú hranice dovoleného a ekonomické nástroje sa z technických opatrení menia na zbrane geopolitického boja. Pre firmy, investorov aj exportérov to má veľmi konkrétne dôsledky: svet je menej predvídateľný, menej stabilný a v mnohých ohľadoch aj menej spravodlivý.
„Vidíme posun k väčšiemu dôrazu na suverénne rozhodovanie štátov, s ktorým ide ruka v ruke klesajúca ochota nechať sa obmedzovať medzinárodným právom,“ hovorí Rostislav Pekař, partner advokátskej kancelárie Squire Patton Boggs. Podľa neho sa to neprejavuje len tak, že štáty častejšie porušujú normy, ale aj tým, že menia samotné medzinárodné zmluvy tak, aby ich zaväzovali menej. „Význam medzinárodného práva tým klesá,“ dodáva Pekař.
Podobne situáciu opisuje aj Filip Křepelka, vedúci Katedry medzinárodného a európskeho práva z Masarykovej univerzity v Brne. Podľa neho sa veľmoci nebudú riadiť medzinárodným právom tak, ako boli ochotné ešte pred desiatimi rokmi. Zásadnou zmenou je pritom aj rétorika. Zatiaľ čo predtým štáty svoje kroky aspoň právne vysvetľovali, dnes často ani nepociťujú potrebu to robiť.
„Posledných 25 rokov sa medzinárodné právo vykladalo veľmi idealisticky. Dnes sa ukazuje, že realita je iná, pre mnohých je to nepríjemné vytriezvenie,“ myslí si Křepelka.
Pravidlá, ktoré prestávajú brzdiť
To je problém nielen pre diplomaciu, ale aj pre ekonomiku. Medzinárodné právo totiž nie je abstraktná disciplína. Je to rámec, na ktorom stojí obchod, investície aj ochrana majetku. Keď sa začne rozpadať, veľmi rýchlo to má vplyv aj na firmy.
„Mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie práv, sú dostatočné, ale ich vymáhanie závisí od politickej vôle štátov,“ vysvetľuje Rostislav Pekař. Práve tam sa podľa neho ukazuje slabina celého systému. Architektúra Bezpečnostnej rady OSN napríklad dlhodobo znemožňuje efektívne postihnúť agresiu niektorých veľmocí – typickým príkladom je ruská vojna na Ukrajine.
Súčasne sa premieňa aj povaha ekonomického tlaku. Sankcie, clá alebo obchodné obmedzenia dnes nehrajú len podpornú úlohu, ale stávajú sa jedným z hlavných nástrojov politiky.
„Ekonomické nástroje sú dnes využívané najviac za celý čas od pádu železnej opony,“ upozorňuje Pekař. Okrem toho pribudli aj bezprecedentne rozsiahle sankcie spojené s ruskou agresiou proti Ukrajine, ktoré sa od roku 2014 postupne rozširujú a po roku 2022 výrazne zosilneli.
Clá ako základ
Napätie je zrejmé aj u ciel. Spory sa sústreďujú predovšetkým na Spojené štáty, kde došlo k zrušeniu niektorých dovozných ciel zavedených po nástupe administratívy Donalda Trumpa v roku 2025. Najvyšší súd USA ich vo februári tohto roku označil za protiústavné, pretože boli vyhlásené na základe zákona, ktorý ich zavedenie v danej situácii neumožňoval.
„Odhaduje sa, že Spojené štáty budú musieť dovozcom vrátiť zhruba 166 miliárd dolárov na už vybraných clách a úrokoch,“ približuje Pekař. Americká vláda preto pripravuje špeciálnu digitálnu platformu, cez ktorú bude možné o vrátenie žiadať – štandardné procesy na takýto objem jednoducho nestačia.
Pravidlá nevymáhajú
Křepelka k tomu dodáva, že sa zároveň ukazuje slabosť globálnych inštitúcií. Svetová obchodná organizácia podľa neho stráca schopnosť pravidlá skutočne vymáhať. Inými slovami: pravidlá existujú, ale chýba sila, ktorá by ich presadila.
Popri obchode sa mení aj ďalšia oblasť, ktorá bola pre biznis kľúčová: ochrana investícií. Filip Křepelka hovorí priamo o tom, že sa tento systém „rozpadá“. Štáty sa podľa neho snažia z investičných zmlúv vyvliekať a obmedzovať ich, okrem iného preto, že boli dlhodobo vnímané ako príliš výhodné pre investorov.
Rostislav Pekař zmeny investičných zmlúv nevníma ako rozpad systému, ale ako snahu o jeho väčšiu vyváženosť. Systém ako taký stále dobre funguje, a to vrátane vymáhania práv investorov prostredníctvom medzinárodnej arbitráže.
Pribúdajú spory
Pribúdajú spory o zhabaný majetok ukrajinských a západných spoločností v Rusku aj arbitrážou vedených spoločnosťami s ruským kapitálom, ktoré napádajú zmrazenie svojich aktív v Európskej únii. Väčšina sporov sa však stále odohráva v tradičných odvetviach, ako je ťažba surovín alebo stavebníctvo.
„Keby systém nefungoval, investori by spory ani nezačínali,“ konštatuje Pekař. Snahy štátov arbitráž úplne vylúčiť sú veľmi výnimočné. Jediným aktuálnym príkladom je podľa Pekařa ruská legislatíva známa ako lex Lugovoj, ktorá medzinárodné arbitráže proti ruskému štátu či ruským spoločnostiam postihuje drakonickými pokutami.
„Tak nehanebná snaha znemožniť medzinárodnú arbitráž je zarážajúca a bezprecedentná,“ hovorí. Našťastie je táto snaha mimo Rusko úplne ignorovaná a pokuty nie sú vykonateľné.
Paradoxom je, že zatiaľ čo konfliktov medzi štátmi pribúda, medzinárodné súdnictvo sa neposilňuje. „Medzinárodné súdy rozhodujú len vtedy, keď to predpokladá nejaká medzinárodná zmluva alebo ak sa na tom štáty dodatočne dohodnú,“ pripomína Křepelka. V mnohých prípadoch tak spory ani nedospejú na súd alebo sa riešia roky bez istoty, že ich závery budú rešpektované.
Nové konflikty
Do popredia sa zároveň dostávajú nové typy konfliktov – o vodu, zdroje alebo technológie. Medzinárodné právo sa síce viac zaoberá ekológiou a ochranou prírody, v oblasti digitálnej ekonomiky alebo umelej inteligencie však výrazne zaostáva. Medzi štátmi totiž často nepanuje zhoda.
„Známe sú napríklad rozpory medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou vo veci regulácie technologických gigantov alebo umelej inteligencie. Preto špecifická medzinárodnoprávna regulácia týchto odborov silne pokrivkáva, respektíve úplne absentuje,“ konštatuje Pekař.
Pod tlakom sú aj klimatické záväzky. Prepelica hovorí o vytriezvení z ambícií, ktoré boli v posledných rokoch spájané s dekarbonizáciou. Štáty sa podľa neho zaviazali k niečomu, čo sa ukazuje byť oveľa horšie splniteľné, než sa pôvodne zdalo, zvlášť v čase, keď sa svet znovu sústredí na bezpečnosť a zbrojenie.
Tlak na firmy
Pre firmy má tento vývoj jasný vplyv. „Ťažkosti spôsobuje menšia predvídateľnosť vývoja medzinárodných vzťahov a ich ekonomických dôsledkov,“ zhŕňa Pekař.
Napriek tomu by bolo príliš jednoduché povedať, že medzinárodné právo prestáva existovať. Skôr stráca svoju samozrejmosť. Už neplatí ako pevná kostra systému, ale ako premenná, ktorá závisí od politickej vôle a sily jednotlivých štátov.
Pekař si napriek tomu zachováva optimizmus a verí, že trend nerešpektovania pravidiel sa zvráti. Křepelka je zdržanlivejší a hovorí skôr o nutnom vytriezvení z idealistických predstáv.
Pre biznis z toho vyplýva jednoduchý záver: popri trhoch a číslach je dnes potrebné počítať aj s tým, že pravidlá globálnej hry už nie sú pevne dané.
Autorka článku je Jana Divinová, Forbes.cz
