Podľa správ to vyzerá skoro beznádejné – ako keby Čína otvárala novú megastavbu každý mesiac a zahanbila s ňou všetko na Západe. Napriek tomu v týchto stavebných pretekoch, v ktorých Čína rozhodne nepoľavuje, ešte nie sme úplne stratení.
Komunistická krajina má pritom určite na získavanie najrôznejších „naj“ motiváciu – v Číne žije o stovky miliónov viac obyvateľov ako v Európe a Severnej Amerike, a tak krajina často potrebuje mohutnejšie stavby. V ktorých nás vlani porazila a čo sa nám, naopak, podarilo otvoriť väčšie, dlhšie či vyššie?
Jej stavba vyšla na tri miliardy dolárov a je centrom rovnomennej spoločnosti JPMorgan Chase, najväčšej bankovej inštitúcie v Spojených štátoch.
Jej najväčším protivníkom z Východu je vysoký mrakodrap Ningbo Center s 80 poschodiami. S jeho stavbou robotníci začali na začiatku roka 2019 a v apríli minulého roka ho otvorili nielen pre pracovníkov nových kancelárií, ale aj pre turistov. Vrchných 20 podlaží zaberá luxusný hotel Ritz-Carlton.
Napriek tomu mohlo porovnanie dopadnúť inak. Minulý rok sa mala otvoriť aj veža Shandong IFC, dnes už 30. najväčšia budova na svete. V medzinárodnom finančnom centre však ešte prebiehajú posledné dostavby a prípravy interiéru.
Najdlhší tunel
32,9 kilometra (Rakúsko) verzus 22,13 kilometra (Čína)
Foto Karl Heinz Ferk, CC BY-SA 4.0 (https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/), https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=181527622
Aj v budovaní toho „naj“ pod zemou je Západ vpredu – aspoň teda Rakúšania, ktorí vlani otvorili Koralmský železničný tunel v Štajersku a Korutánsku. Ten meria necelých 33 kilometrov a skrátil jazdu osobných vlakov z takmer troch hodín na trištvrte hodiny.
Hoci čínsky vyzývateľ v horách Ťan-šan má len 22 kilometrov, svoje naj má tiež – je najdlhším diaľničným tunelom na svete. Skrátil cestu neľahkým terénom zo siedmich na tri hodiny, zamestnal tritisíc robotníkov a stál takmer 3,3 miliardy eur.
Najväčšie obchodné centrum
80,5-tisíc štvorcových metrov (Nemecko) verzus 256-tisíc štvorcových metrov (Čína)
Foto lead8
Ďalšou kategóriou, v ktorej Európa nad Spojenými štátmi vlani viedla, je nakupovanie. Na začiatku apríla totiž v Nemecku otvoril obchodný dom Westfield Hamburg-Überseequartier, ktorý ponúka miesta pre 200 obchodov na viac ako 80-tisíc štvorcových metroch maloobchodnej plochy.
Vlani v apríli sa tiež po rekonštrukcii otvoril rumunský Mall Moldova, ktorý s rozšírením dosiahol plochu viac ako 110-tisíc štvorcových metrov.
Štáty Severnej Ameriky aj Európu nakoniec porazila Čína. Týždeň pred koncom roka otvorila nákupné centrum Chung-čchiao Čchien-wan InCity MEGA, ktoré zahŕňa miesta pre 350 obchodov na ploche 256-tisíc štvorcových metrov.
Vlani sa jej navyše podarilo dokončiť aj 250-tisíc štvorcových metrov veľký Šen-čen Joy City či Wang-fu-ťing Outlet v Pekingu, v rámci ktorého vybudovala zhruba 170-tisíc štvorcových metrov priestoru pre viac ako 500 obchodov.
Toto obchodné stredisko sa nachádza v rámci projektu Well Town, ktoré stálo takmer 30 miliárd korún a na 500-tisíc štvorcových metroch ponúka okrem nakupovania napríklad aj päťhviezdičkový hotel Nous Land.
Najdlhší most
3,29 kilometra (Spojené štáty) verzus 10 kilometrov (Čína)
Foto Glabb, Wikimedia commons, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Changtai_Yangtze_River_Bridge1.JPG
Jedným z projektov, o ktorých sa vlani na Západe s údivom písalo, bol most Čchang-tchaj cez rieku Jang-c‘-ťiang. Ten meria celkom 10 kilometrov a má hlavné rozpätie v dĺžke viac ako jedného kilometra.
Hlavne má však dve naj – je nielen zaveseným mostom s najväčším rozpätím, ale s 352 metrami aj najvyšším mostom na svete. Cesta cez rieku sa vďaka nemu skrátila z hodiny na 20 minút a zahŕňa aj železnicu s maximálnou rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu.
Na Západe sa otvoril v júni po piatich rokoch odkladov trikrát kratší Harbor Bridge Project, ktorý spája dve strany mesta Corpus Christi v Texase. Mal by slúžiť 170 rokov a Spojené štáty stál 1,2 miliardy dolárov.
Silným adeptom na pozícii toho „naj“ mosta bol aj Gordie Howe International Bridge medzi Spojenými štátmi a Kanadou, ten však krajiny nestihli v roku 2025 dokončiť. Podľa oficiálnych informácií ho stavbári mali v októbri z väčšiny hotový, no pre testovanie si na otvorenie musel počkať až do tohto roku.
Celý projekt stál 5,7 miliardy dolárov a pri otvorení bude 2,5 kilometra dlhý a 220 metrov vysoký. O tom, že by niekedy mal stáť, sa pritom prvýkrát začalo seriózne hovoriť už na začiatku storočia.
Najväčší štadión
Foto Tim Wu, CC BY-SA 4.0 (https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0), https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=167103272
52,8-tisíc miest (Veľká Británia) verzus 60-tisíc miest (Čína)
Aj v kategórii najväčších športových štadiónov Západ prehráva. Na jeho Hill Dickinson Stadium vo Veľkej Británii sa zmestí iba 52 769 návštevníkov.
Naopak, čínsky Da Wan-ťu Wen-chua T’jü-jü Čung-sin, teda Kultúrne a športové centrum Veľkej zátoky, ponúka štadión s priestorom pre 60-tisíc ľudí, športovú halu s kapacitou 20-tisíc miest a plaveckú halu pre štyritisíc návštevníkov.
V Číne však obrích štadiónov vlani otvorili oveľa viac – napríklad Šen-čenské športové centrum s kapacitou 45-tisíc návštevníkov alebo hongkonský štadión Kai Tak pre 50-tisíc ľudí.
Ani jeden z nich však celosvetovým výhercom nie je, musíme zamieriť na juh. Prince Moulay Abdellah Stadium v Maroku od septembra privíta vyše 69 500 fanúšikov a hostil už sedem zápasov Afrického pohára národov.
Najväčšie múzeum
Foto Virgile Simon Bertrand / Zaha Hadid Architects (https://www.zaha-hadid.com/wp-content/uploads/2020/11/08_ZHA_ShenzhenScienceTechnologyMuseum_Photo-by-Virgile-Simon-Bertrand-1387×1080.jpg)
16- tisíc štvorcových metrov (Veľká Británia a Holandsko) verzus 39-tisíc štvorcových metrov (Čína)
Dobré to pre nás nie je ani pri pohľade na kategóriu, ktorá sa veľmi často v prehľadoch toho najväčšieho nevyskytuje – múzeá. Minulý rok bol síce na nové otvorenia v Európe aj Severnej Amerike bohatý, no nešlo o žiadne obry.
Napríklad V&A East v Londýne zahŕňa 16-tisíc štvorcových metrov veľký priestor pre kolekciu štvrť milióna artefaktov a 350-tisíc kníh. Rovnako veľké je aj vlani otvorené múzeum migrácie FENIX v holandskom Rotterdame.
Podstatne väčšie je Múzeum vedy a techniky v Šen-čene, ktoré sa otvorilo v ten istý mesiac. Na 39-tisíc štvorcových metroch ponúka 950 interaktívnych expozícií zameraných na moderné technológie a vedu – je tu obrie planetárium, simulátor tréningu astronautov, základy programovania alebo príklady robotiky či prehliadka ľudského tela. Celý areál zaberá 130-tisíc štvorcových metrov.
Rovnako ako pri športových štadiónoch, aj pri celkovej veľkosti múzeí však dominuje juh. Veľké egyptské múzeum už malo otvoriť napríklad v rokoch 2020, 2021 či 2024, oficiálne sa však otvorilo až vlani. A že bolo na čo čakať – v zbierke má viac ako 100-tisíc vzácností.
Celkovou plochou vo veľkosti 500-tisíc štvorcových metrov je druhé najväčšie na svete – pred ním je iba francúzske múzeum umenia Louvre. Ak zrátame všetko pod jeho kontrolou, rozkladá sa na 758-tisíc štvorcových metroch.
Autor článku je Filip Vokoun, Forbes.cz
