Približne 56 percent svetových oceánov sa za posledné dve desaťročia zafarbilo dozelena, uvádza štúdia publikovaná ešte v polovici júla v časopise Nature, ktorá približuje, ako zmena klímy ovplyvňuje ekosystém našich oceánov.
Zelené sfarbenie majú totiž pravdepodobne na svedomí klimatické zmeny, ktoré zapríčinil človek.
Čo spôsobilo zmenu
Výskumníci v štúdii, ktorá prebiehala dve desaťročia od roku 2002 do roku 2022, použili satelitné snímky na meranie zmien zafarbenia oceánov. Zistili, že predovšetkým tropické oblasti blízko rovníka sa postupne stávajú zelenšími.
Vedci v minulosti očakávali, že budú potrebovať zbierať údaje aspoň po dobu 30 rokov, aby rozpoznali zmenu v zafarbení oceánov v dôsledku klimatických zmien. Preto ich prekvapilo, že satelitné zábery ukázali zmeny už po dvoch desaťročiach.
Existuje mnoho dôvodov, prečo by oceán mohol zmeniť farbu. No vedci, ktorí štúdiu v časopise Nature publikovali, tvrdia, že prirodzená zmena sfarbenia, ktorá rokmi nastáva, nemôže byť jediným vysvetlením pre také drastické zmeny.
Čo spôsobilo zmenu
Výskumníci nedokázali presne identifikovať, prečo sa farba zmenila, ale prichádzajú s teóriou, že to môže súvisieť s tým, ako sú v oceáne distribuované živiny.
Keď sa Zem otepľuje, horné vrstvy oceánu sa viac rozvrstvujú, čo sťažuje prísun živín, ktoré potrebuje zelený fytoplanktón, aby vystúpil k hladine.
Aj keď vedci neboli schopní označiť presnú príčinu zeleného sfarbenia oceánov, domnievajú sa, že hnacou silou sú práve tieto zmeny, ktoré súvisia s otepľovaním oceánov a ďalšími dopadmi klimatických zmien.
Prečo je to dôležité
Sledovanie zafarbenia oceánov je nesmierne dôležité pre pochopenie širšieho ekosystému, povedal B. B. Cael, hlavný autor štúdie a vedec v oblasti oceánov a klímy z Národného oceánografického centra v Spojenom kráľovstve.
„Dôvod, prečo nám záleží na farbe, je ten, že nám to hovorí niečo o tom, čo sa deje v ekosystéme,“ napísal Cael v sprievodnom článku v časopise Nature.
Autori štúdie uviedli, že farba oceánu by mohla ovplyvniť populáciu fytoplanktónu zmenou množstva svetla vstupujúceho do oceánu. To by v konečnom dôsledku mohlo ovplyvniť oceánsku biodiverzitu, rybolov a schopnosť oceánu ukladať uhlík, uzavreli.
„Naše zistenia preto môžu byť životne dôležité pre ochranu a správu oceánov, “ uviedli autori v štúdii.
Autori štúdie však upozorňujú aj na možnosť, že zmena zafarbenia je výsledkom veľkého prirodzeného výkyvu, nie nevyhnutne zmeny klímy. Povedali, že budú potrebovať údaje za približne 40 rokov, aby s určitosťou povedali, čo je skutočne na vine.
Ďalšia misia
Aj preto sa chystá ďalšia veľká satelitná misia na pozorovanie farby oceánov. Autori štúdie totiž uviedli, že jednou z výziev pre nich bolo, že museli použiť viacero rôznych satelitov, ktoré merali farbu oceánov rôznymi spôsobmi.
Nadchádzajúca satelitná misia NASA však ponúkne jednotnejšie meranie, čo pomôže výskumníkom jednoznačnejšie pochopiť, ako klimatické zmeny ovplyvňujú oceány.
Tento nový satelit, ktorý sa má vypustiť v januári 2024, bude používať „hyperspektrálne“ zobrazovanie na pozorovanie zafarbenia oceánu, čo mu umožní vidieť viac vlnových dĺžok ako ktorýkoľvek predchádzajúci satelit.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorom je William Skipworth.