Rast cloudu je pre SAP najdôležitejšia metrika. Je to však len forma nasadenia. „Našou víziou je, aby sa každá organizácia zmenila na agilný, inteligentný, udržateľný a prepojený podnik,“ hovorí Tom Kindermans. Riaditeľ SAP pre región strednej a východnej Európy vysvetľuje, čo stojí za úspechom slovenského tímu a ako vníma budúce trendy.
Jednou z hlavných tém dneška je umelá inteligencia, významné novinky v tomto smere oznámil nedávno aj SAP. Kde uvidíme v budúcich rokoch AI a ako ovplyvní firmy a ich procesy?
Viete, čo je najvzácnejšia komodita? Čas. Jedným z najväčších benefitov umelej inteligencie bude, že vďaka nej získate viac času, pretože vás odbremení od mnohých, hlavne rutinných činností. Bude schopná riešiť úlohy spojené s bežným chodom firmy, odporúčať kroky, ktoré zlepšia jej výkonnosť. Uľahčí riadenie likvidity a kapitálu, definuje riziká spojené s konkrétnymi zákazníkmi, vyplní aj zložité objednávkové listy, postará sa o optimalizáciu skladových zásob, pomôže HR oddeleniu s vyhľadávaním a výberom talentov… Digitálny asistent SAP „rozumie“ bežnej reči, načíta si všetok obsah, kontext a bude tak vedieť reagovať na bežne formulované dopyty. Tých možností je ešte oveľa viac aj vďaka spolupráci s Microsoftom či Googlom. Ak hovoríme o tom, ako AI ovplyvní firmy a ich procesy, jednoduchá odpoveď je, že zmena bude veľmi výrazná. S generatívnou umelou inteligenciou doslova zmeníme spôsob, akým ľudia pracujú s naším softvérom.
Ďalším zaujímavým trendom v rámci podnikového softvéru je „back to standard“. Prečo je to výhodné, keď všade sa skôr hovorí o prispôsobovaní sa presným potrebám zákazníka?
Hovoríme: využite to, čo je overené našimi zákazníkmi. Je výhodnejšie zvoliť si štandardné riešenie, ktoré je vyladené na základe tzv. „best practices“ pre jednotlivé odvetvia. Ak si manažment miesto rozsiahleho prispôsobovania systému vyberie jeho prednastavenú verziu s nevyhnutnými úpravami, získa nielen cenovo dostupný, ale aj veľmi rýchlo nasaditeľný softvér – a to aj v prípade komplexných ERP nástrojov. Ideálne, ak si zvolí cloud, ktorý posúva flexibilitu ešte o niekoľko úrovní vyššie v porovnaní s on-premise softvérom.
To je hlavný dôvod zrýchlenia prijímania cloudu?
Existuje viacero dôvodov. Flexibilita je jedným z nich. K jeho atraktivite v ostatných rokoch prispela i čipová kríza a dlhé dodacie lehoty serverov a hardvéru – kto využíva cloud, má potrebné extra kapacity k dispozícii okamžite, čo znamená naozaj veľkú pružnosť. Rýchlejšie je aj samotné nasadenie cloudových riešení. Podniky zaujíma čas potrebný na vytvorenie hodnoty. Chcú investovať dnes a výsledky vidieť zajtra. Pri cloudovom nasadení je návratnosť rýchlejšia ako pri on-premise. Dôvodom je i bezpečnosť, čo súvisí aj s vojnou na Ukrajine. Ak využívate AWS, Microsoft Azure alebo Google Cloud, máte k dispozícii ich expertov na bezpečnosť, automaticky využívate vysoko pokročilú bezpečnostnú vrstvu. Túto výhodu si čoraz viac uvedomujú aj v našich krajinách. Ešte pred pár rokmi pritom prevládal prístup, že čím viac si vlastné dáta „pritískame k hrudi“, tým väčší pocit bezpečia máme. V tomto vidíme jasnú zmenu.
Slovensko získalo za vlaňajšok ocenenie SAP Country of the Year. Vďačí za to aj rastu cloudového biznisu?
Bolo to jedno z hlavných kritérií, no hodnotilo sa ich viac. Na Slovensku sme v cloude zaznamenali trojciferný rast a príjmy sa viac ako zdvojnásobili. Do úvahy sme však brali napríklad i predvídateľnosť biznisu či spokojnosť zamestnancov. Cloud bol však hlavnou metrikou.
Ako vidíte ďalšiu perspektívu slovenského trhu? Myslíte si, že môže stále rásť?
Nepochybne. Hoci sme vlani dosiahli vysoký rast, stále sme len na začiatku. V regióne strednej a východnej Európy máme približne šesťtisíc ERP zákazníkov a viac ako deväťdesiat percent z nich stále využíva i on-premise riešenia. To je pre nás obrovská príležitosť. Ak napríklad na Slovensku oslovíme každý rok len zlomok z nich a prevedieme ich do cloudu, rast bude pokračovať.
Čo bolo na Slovensku hlavným motorom rastu cloudového biznisu?
Do cloudu sa rozhodlo prejsť viacero veľkých spoločností. Bez toho, aby som ich menoval, išlo napríklad o výrobcu ocele či viaceré banky. Zavážila však i zmena postoja v rámci verejného sektora – po dvoch rokoch veľmi obmedzených investícií do digitalizácie došlo k uvedomeniu, že ide o absolútne kľúčovú vec. Digitalizácia je top prioritou vo všetkých okolitých krajinách aj pre Európsku úniu. Na Slovensku si to verejný sektor uvedomil a zaznamenali sme jasné plány a investície do digitalizácie.
Vediete región strednej a východnej Európy. Kam vlastne až siaha?
Je veľmi rozmanitý. Nenachádza sa v ňom veľká, dominantná krajina typu Japonska, Nemecka či Brazílie. Jeho súčasťou je dvadsaťpäť krajín, v ktorých sa platí devätnástimi menami a hovorí prinajmenšom dvadsiatimi piatimi jazykmi. Región je navyše veľmi rozsiahly – od Bregenzu na západe po Almaty na východe je to viac ako 6 600 kilometrov. Žije tu 260 miliónov obyvateľov. Ide tak o veľmi významný priestor, ktorý je však značne fragmentovaný. Z toho vyplývajú rôzne výzvy – či už ide o potrebu jazykových lokalizácií, alebo rozdielne právne systémy. Myslím si, že v rámci SAP iný takýto región nie je. Vyžaduje si, aby sme dokázali využiť špecifiká každej krajiny a zároveň ich v rámci tohto celku integrovať.
Dá sa vôbec pri takých rôznorodých trhoch hovoriť o nejakej spoločnej črte?
Určite môžem spomenúť práve prechod do cloudu. Ten sa v strednej a východnej Európe vlani veľmi zrýchlil, čo sa odzrkadlilo aj v našich výsledkoch, a pokračuje to aj v tomto roku. Osvojovanie si cloudových riešení sa začalo v USA a neskôr v západnej Európe, teraz sa pohlo v našom regióne a rýchlo napreduje v krajinách, ako je Slovensko. V najbližších rokoch očakávam jeho boom v Uzbekistane či Kazachstane, kde je stále dominantný trh s on-premise riešeniami.
Ak región opustíme, čo bude v globále hlavnou stratégiou SAP? Kam bude smerovať? Bude cloud naďalej prioritou?
Cloud je len forma nasadenia, no, samozrejme, je súčasťou našej stratégie. Spravme však krok späť: našou víziou je, aby sa každá organizácia zmenila na agilný, inteligentný podnik, ktorý je súčasťou obchodnej siete a je tak prepojený s ostatnými, a ktorý je navyše udržateľný. To je náš cieľ nielen pre podniky, ale i verejný sektor.
Ak by sme to rozmenili na konkrétne kroky, čo to znamená pre región strednej a východnej Európy?
Sústredíme sa na tri hlavné stratégie. Prvou je prechod ERP do cloudu. Stále máme mnoho zákazníkov, ktorí využívajú on-premise riešenia. Máme viacero riešení, ktoré túto stratégiu podporujú. Nejde len o jednu cestu – tak ako pri zdolávaní hory vedie na vrchol viacero trás, tak je to aj v tomto prípade, pričom jednotlivé cesty závisia od potrieb a očakávaní našich zákazníkov.
Aká je druhá stratégia?
Chceme, aby sa naša špičková platforma SAP Business Technology Platform (BTP) stala preferovanou pre zákazníkov, ktorí chcú nad riešeniami SAP vytvárať dodatočnú funkcionalitu. Chceme, aby sa stala preferovanou platformou pre všetko, čo sa týka reportingu a analytiky. Do tretice chceme, aby bola preferovanou platformou pre integrácie s inými aplikáciami. Väčšina spoločností nevyužíva len riešenia od SAP, ale potrebujú bezproblémovú integráciu s aplikáciami tretích strán. Našou ambíciou nie je dosiahnuť, aby všetci využívali výhradne riešenia SAP, napokon, sú oblasti a funkcionality, ktoré my nikdy pokrývať nebudeme. Preto je však taká dôležitá bezproblémová a štandardná integrácia. Tú ponúkame prostredníctvom SAP Business Technology Platform.
S BTP súvisí aj náš nedávno predstavený nový produkt. SAP Build umožňuje no-code/low-code vývoj. Pridávať nové funkcie je také jednoduché, že to dokážu i samotní používatelia. My im na to dáme všetky potrebné nástroje. Mnohé podniky dnes majú problém s hľadaním ľudí, je nedostatok SAP konzultantov, no s pomocou SAP Build dokážu jednoducho a rýchlo vyvíjať potrebné prídavné moduly.
Akej oblasti sa týka posledná stratégia?
Náš biznis závisí vo veľkej miere od partnerov. SAP má na celom svete 112-tisíc zamestnancov, no existuje obrovský ekosystém vývojárov, školiteľov, konzultantov a podobne, ktorí sa okolo riešení a systémov SAP pohybujú – hovoríme o približne 2,5 milióna ľudí. Našou treťou stratégiou je preto pripraviť celý tento obrovský ekosystém na cloud. Mnohí z tých ľudí sa naučili svoje povolanie ešte v časoch on-premise. Musíme sa preto uistiť, že si celý ekosystém osvojí cloud, bude sa naň orientovať a školiť.
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.