Čo má spoločné festival Grape, iniciatíva My sme les, Dominika Cibulková a Kontrafakt? Odpoveďou je MERCHYOU, firma zameraná najmä na potlač oblečenia, ktorá sa ako jediná na Slovensku môže pochváliť najprísnejším biotextilným GOTS (Global Organic Textile Standard) certifikátom. Čo všetko predchádzalo jeho získaniu a prečo spoločnosť vďačí za úspech aj hre Angry Birds, nám rozpovedal spoluzakladateľ Drahoš Šišovič.
Počas vzájomného predstavovania Drahošovi automaticky padne zrak na tričko, ktoré mám oblečené. „To už je choroba z povolania,“ hovorí. „Všímam si materiál aj kvalitu potlače.“ O merch sa začal zaujímať, keď ešte hrával ako basgitarista v hardcore punkovej kapele Abhorrence. „V tom období sme mali problém nájsť firmu, ktorá by nám vyrobila merchandise podľa našich predstáv,“ spomína.
Logá veľkých rozmerov či motívy na rukávoch boli na tú dobu atypické. Dieru na trhu si začal Drahoš uvedomovať ešte viac, keď založil hudobné vydavateľstvo Deadbutcher Records.
Manželia priniesli na trh tričká plné humoru.
Uťahujú si z Jánošíka, Štúra i Fridy Kahlo
„Začiatkom milénia sa potlač väčšinou robila len pre firmy a reklamné agentúry,“ uvádza bývalý hudobník. S kapelami, ktoré zastrešoval, však sledovali americké trendy a chceli ich priniesť na slovenskú scénu. Vtedajší výrobcovia merchu im to značne sťažovali. „Stále robili pri tlači chyby, hoci sme im zadali správne podklady,“ spomína. „Chyby sa stanú, jasné, ale brali nás ako mladých chlapcov a nechceli ich s nami riešiť.“
Drahoš Šišovič pôsobil v hardcore punkovej kapele, neskôr založil hudobné vydavateľstvo. S merchom a prístupom vtedajších firiem bol nespokojný, preto s bratom a kamarátom rozbehol vlastný biznis. Foto: Nora a Jakub Čaprnkovci
Firmu MERCHYOU založil v roku 2008 spolu s bratom Šimonom a kamarátom Ondřejom Benešom. „Prvé tri roky sme boli radi, že sme neskrachovali,“ priznáva Drahoš. Spočiatku mu vo veľkom pomáhala rodina. „Mama mi poskytla byt, za ktorý som nemusel platiť nájom, a manželke neprekážalo, že sme pár rokov žili z jej platu.“
Najlepší kamarát a známi z hardcore punkovej komunity mu taktiež boli veľkou oporou. „Keď dodržiavate slovo a robíte veci kvalitne, budujete si v ľuďoch dôveru,“ konštatuje podnikateľ.
Firmu im „nakopli“ Angry Birds
Istota, že sa firma vyhne krachu, prišla počas piateho roku fungovania vďaka fínskej spoločnosti Rovio Entertainment. „Šéf ich grafického tímu mal metalovú kapelu, ktorej sme dodávali merch,“ objasňuje Drahoš. „Pred Vianocami v roku 2013 nám vysvetlil, kde pracuje, s tým, že by narýchlo potrebovali viac ako desaťtisíc kusov tašiek s potlačou hry Angry Birds. Zvládli sme to, a tak sa nám následne ozvali znova.“
MERCHYOU neskôr začalo vyrábať produkty aj pre ich ďalšie hry, ako napríklad Amazing Alex. Práve vďaka týmto zákazkám z Rovio Entertainment mohli obratom investovať, nakúpiť stroje a rozbehnúť firmu naplno.
Zakladateľ Angry Birds: spojíme Fínsko s Estónskom podmorským tunelom.
Rozpočet? Pätnásť miliárd eur
V tom období sa na Slovensku začal záujem o merch rapídne zvyšovať. K ich zákazníkom sa postupne zaradili reperi Separ, Majk Spirit či svojho času aj skupina Kontrafakt. Tenistka Dominika Cibulková, zápasník Attila Végh, festival Grape a iniciatíva My sme les taktiež nadviazali spoluprácu s MERCHYOU. Viaceré zákazky však naďalej pochádzajú zo zahraničia. Aktuálne je obsahom jednej z nich oficiálny merch pre kapelu AC/DC, ktorá oslavuje štyridsať rokov od vydania albumu Highway To Hell.
Merch si môže objednať každý, podmienkou je minimálny náklad tridsať kusov. Ukážky z doterajších zákaziek sú vystavené aj v showroome MERCHYOU. Foto: Nora a Jakub Čaprnkovci
Drahoš osobne pozná len minimum zákazníkov. S každým komunikuje niekto z tímu obchodníkov a stretnutia, podobne ako rozhovor pre Forbes, prebiehajú v takzvanom showroome. „Niekedy príde aj daný umelec alebo športovec. Závisí to od ich vyťaženosti,“ hovorí Drahoš. „Keď sa rozhodnú, čo chcú, celú komunikáciu preberie ich manažment.“
Potlač na textil si v MERCHYOU môže objednať ktokoľvek. Podmienkou je minimálny počet tridsať kusov. Spolumajiteľ firmy však upozorňuje, že nemusia prijať každú zákazku. „Odmietli sme všetky, v ktorých išlo o neonacistické motívy a symboly. Napríklad nemenovaná politická strana raz chcela niečo také pre svoju nezmyselnú vlakovú stráž. Slušne sme odpísali, že sa to nezhoduje s našou morálkou a s naším pohľadom na svet.“
Jediní na Slovensku
Počas rozhovoru miestami cítiť z Drahoša únavu. Deň predtým sa totiž deväť hodín venoval inšpekcii zo Soil Association, čo je certifikačný orgán GOTS (svetová norma pre spracovanie textílií vyrobených z organických vlákien). Pravidelne preveruje, či dané spoločnosti naozaj spĺňajú všetky predpísané normy. „Keď uvidíte na textile logo GOTS, môžete si byť istí, že tú firmu riadne potrápili,“ smeje sa Drahoš.
Cieľom projektu je podporovať udržateľnosť, teda správať sa zodpovedne k životnému prostrediu aj k ľuďom. Preto sa prísne kritériá vzťahujú na každý krok výroby a potlače textilu. „Kupujeme ho už hotový od belgickej firmy Stanley/Stella. Potláča sa u nás,“ objasňuje spoluzakladateľ MERCHYOU.
Zákazníci majú na výber, či využijú tento textil a GOTS certifikované prostriedky na potlač, alebo dajú prednosť zhruba o polovicu lacnejším materiálom. Dopyt po prvej možnosti z roka na rok rastie, stále však tvorí maximálne desať percent celkovej výroby. Prevádzka však automaticky používa viacero produktov schválených GOTS certifikáciou aj bez toho, aby za to ľudia priplatili. „Napríklad GOTS certifikovaným lepidlom fixujeme textil v celej výrobe,“ uvádza Drahoš.
MERCHYOU je zatiaľ jediná firma na Slovensku, ktorá získala biotextilný GOTS certifikát. Znamená to, že k životnému prostrediu aj k zamestnancom pristupuje v súlade s najprísnejšími medzinárodnými kritériami. Foto: Nora a Jakub Čaprnkovci
Spomínané osvedčenia sa však firme nepodarilo získať na prvýkrát, pokúšali sa o to v roku 2017. „Keď inšpektor vybral číslo zákazky, chcel vidieť transakčné certifikáty, kedy sme na kúpili textil, či je GOTS certifikovaný, aké boli použité farby, kedy sme zákazníkovi vydali faktúru… Jednoducho sme nemali dostatočne nastavené a automatizované vyhľadávanie týchto informácií. Po usmernení sme to však v roku 2018 na druhý pokus zvládli.“
MERCHYOU je momentálne jediná firma na Slovensku, ktorá vlastní tento certifikát. Drahoš verí, že v krajine inšpirujú ďalšie prevádzky, aby sa podobne zamerali na podporu udržateľnosti. „Osobne som s tým začal preto, lebo som vyše dvadsať rokov vegetarián a vediem firmu, ktorá má dosť značný dopad na životné prostredie. Bolo by pokrytecké, ak by som na jednej strane nejedol mäso, ale na druhej svojou prácou spôsoboval veľké znečistenie.“ Z čias pôsobenia v kapele mu navyše zostal straight edge životný štýl, čo znamená, že nefajčí a nepije, ani príležitostne.
Prácu ponúkajú aj študentom či recidivistom
GOTS certifikácia okrem výrobných postupov skúma aj sociálne pomery vo firme. „Inšpekcia si náhodne vybrala dvoch ľudí z výrobnej haly a pýtala sa ich na spokojnosť, plat, počet nadčasov a či nie sú sexuálne obťažovaní,“ uvádza bývalý hudobník. Odpovede si však môže len domyslieť, keďže ako zamestnávateľ sa nemohol na tejto časti kontroly zúčastniť.
K výberu pomocnej sily do firmy pristupuje netradične, viackrát dal spolu s ostatnými šancu aj recidivistom. „Keď máme možnosť, pomôžeme,“ vysvetľuje Drahoš jednoducho. „Jeden bol najatý cez agentúru. Mal super dochádzku, staral sa o svoje pracovné prostredie, všetko robil načas. Všimli sme si však, že je náladový. Keď sme sa spýtali, či sa podrobí testom, priznal, že je závislý od drog. Nemohli sme ho zamestnať natrvalo, aby sme neohrozili ostatných zamestnancov.“ S ďalším boli spokojní celé dva roky, potom sa rozhodol odísť do zahraničia.
Pracovné príležitosti firma viackrát ponúkla už aj recidivistom. Navyše spolupracuje so Strednou polygrafickou školou v Bratislave. Žiaci môžu v MERCHYOU nabrať praktické skúsenosti a po dokončení štúdia získať trvalý pracovný pomer. Foto: Nora a Jakub Čaprnkovci
Pracovné príležitosti ponúkajú aj žiakom Strednej polygrafickej školy v Bratislave. „Dá sa u nás praxovať popri štúdiu a v lete k nám chodiť na platené brigády. Po skončení školy k nám môžu nastúpiť na trvalý pracovný pomer s tým, že oni už poznajú prostredie a my poznáme ich. Majú istotu.“ Spomína pritom na svoje študentské časy, keď sa s kamarátmi obával, v akom zamestnaní skončí. Momentálne môže konštatovať, že pre seba našiel to pravé.
„Ľudia by nemali začať podnikať len pre peniaze. Môže sa stať, že sa budú tri roky trápiť a potom skrachujú,“ upozorňuje Drahoš. „Myslím si, že by za tým mal byť vyšší cieľ, aby to človeka bavilo a profit sa ocitol až na druhej alebo tretej koľaji,“ uzatvára.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
