Forbes WomenVoice powered by PORSCHE prináša sériu inšpiratívnych rozhovorov o úspešných ženách, ktorých hlas si zaslúži počuť celé Slovensko. Nechajte sa inšpirovať ich životnými úspechmi a odhodlaním s akým sa každý deň púšťajú do svojej práce.
Ako mnohé deti aj ona snívala o ceste do vesmíru. Napriek jej mladému veku sa jej tento sen postupne darí plniť a pracuje na tom, aby raz objavila život mimo našej planéty.
Ako vyzeralo detstvo budúcej astrobiologičky? Ťahalo vás to odmalička k vesmíru?
Ako dieťa som milovala sopky a tiež ma fascinoval vesmír, hlavne mesiace planét Jupiter a Saturn. Otec pracoval ako diplomat v Amerike a zorganizoval stretnutie prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu s posledným mužom, ktorý bol na mesiaci, Genom Cernanom. Stretnutie s tými dvomi pánmi bolo pre mňa kľúčové, uvedomila som si, akú majú úžasnú prácu a že by bola pre mňa ideálna.
Kedy ste sa rozhodli, že chcete pracovať v NASA? Čo vás k tomu viedlo, bol to váš sen?
Keď som mala pätnásť rokov, uvedomila som si, že na štúdium v Amerike si nezarobím a bez toho sa do NASA nedostanem. Rozhodla som sa, že sa tohto sna vzdám, avšak vtedy som videla dokumentárny film Mimozemšťania z hlbín od Jamesa Camerona, v ktorom som prvýkrát počula o astrobiológoch. Tento film ma inšpiroval a rozhodla som sa, že nájdem cestu, ako sa do NASA dostať. Šesť rokov nato som v NASA už pracovala a dokonca som sa s Jamesom Cameronom aj stretla. Poďakovala som mu za to, že mi vďaka svojmu filmu pomohol rozhodnúť sa, čím budem.
Aké boli reakcie vášho okolia, keď ste sa rozhodli splniť si tento sen?
Mojim blízkym sa moje nadšenie páčilo, ale báli sa, či tento ambiciózny sen zvládnem, keďže ma finančne nemohli podporiť. Robili si o mňa starosti, ale videli, že napriek všetkým prekážkam som napredovala a darilo sa mi. Keď sa slovenská verejnosť a médiá začali o mňa zaujímať a publikovať články, povedali si, že asi viem, čo robím.
Ako vyzerá váš bežný deň? Ako vyzerá váš život momentálne – na havajskej sopke?
Nemávam typické dni. Ak som na misii ako veliteľka, pracujem na stanici a vediem simulovanú mesačnú alebo marťanskú misiu. Tam žijeme ako astronauti na inej planéte a máme naplánovaný program, ktorý pozostáva z rôznych výskumných aktivít. Keď nie som na misii, vediem posádku z riadiaceho strediska, komunikujem s nimi a dozerám na to, či sú v poriadku. Vyučujem tiež na FEI STU, International Space University a ako popularizátorka prednášam v rôznych krajinách sveta.
Myslíte si, že majú ženy v rámci NASA rovnaké možnosti ako muži?
Momentálne sa situácia veľmi zlepšuje a už pri samotnom výbere posádky na simulované misie sa hlási viac žien a aj NASA sa snaží, aby boli ženy férovo reprezentované. Navyše odkedy som riaditeľkou stanice HI-SEAS, hlási sa sem viac žien a tiež iných národností, etník a menšín. Stále je však veľa predsudkov voči ženám v NASA, hlavne od staršej generácie. Ženy sa tiež často musia rozhodovať medzi kariérou a založením rodiny.
Čo bolo na vašej kariérnej ceste najťažšie?
Najprv to bola finančná stránka a neskôr podceňovanie od niekoľkých starších kolegov, hlavne doma. Chcela som pomôcť Slovensku, aby sa stalo súčasťou Európskej vesmírnej agentúry a rozvíjalo vesmírny priemysel. Pri snahe o zmeny som sa však stretla s neférovým prístupom. Práve toto bol jeden z dôvodov, prečo som odišla. Stále sa však snažím Slovensku pomáhať zo zahraničia.
Keby ste mali neobmedzené možnosti, čo by ste v rámci vesmírneho výskumu chceli dokázať?
Chcem hľadať mimozemský život, a preto dlhodobo študujem organizmy, ktoré žijú v extrémnych podmienkach. V tom by som chcela pokračovať na Zemi, napríklad pri výskume na Antarktíde alebo v púšti a iných extrémoch. A, samozrejme, chcela by som v tomto výskume pokračovať aj mimo Zeme – na Marse alebo ešte ďalej, na mesiacoch Jupitera a Saturnu, ktoré ma od detstva fascinujú.
„Je úžasné, keď aj malý chlapec vidí vo mne vzor a nečuduje sa, že som žena, inšpiruje ho, čo som dokázala, a vďaka môjmu príbehu si ide za svojimi snami,“ hovorí Michaela Musilová. Zdroj foto: Marek GavlákKtorý moment vo vašom živote bol pre vás špeciálny?
Bolo ich viacero, ale nedávno ma potešili reakcie ľudí zo Slovenska pri prezentácii knihy o mojom živote Žena z Marsu. Prišli za mnou ľudia všetkých vekových kategórií, od malých detí po staršie dámy a pánov až po mladých mužov. Je úžasné, keď aj malý chlapec vidí vo mne vzor a nečuduje sa, že som žena, inšpiruje ho, čo som dokázala, a vďaka môjmu príbehu si ide za svojimi snami.
Čo by ste poradili dievčatám a chlapcom, ktorí snívajú o rovnakej práci akú máte vy?
Hlavne sa nenechať odradiť prekážkami, ktorých bude určite veľa. Keď majú sny, mali by si za nimi ísť, samozrejme, etickým spôsobom. Nebáť sa spolupracovať s ľuďmi, pýtať sa a nechať si poradiť. Tiež by sa mali venovať mimoškolským aktivitám, aby ukázali, že o danú oblasť majú skutočný záujem, pretože práve tieto aktivity budú tým, čím sa môžu odlíšiť od ostatných.
Čo je vašou víziou na najbližšie obdobie? Aké máte plány?
Chcela by som sa dostať do vesmíru a robiť tam výskum, čo by sa mi mohlo podariť cez NASA, ak získam americké občianstvo. V blízkej budúcnosti ma čaká projekt Seven Summits, v ktorom plánujem vyliezť na najvyššiu horu na každom kontinente, začínajúc Kilimandžárom tento rok v septembri. Táto expedícia má byť popularizačno-vedecká výprava, v rámci ktorej budeme zbierať vzorky napríklad pre NASA, ale tiež pre firmy z celého sveta, aj zo Slovenska.
