Najúspešnejší slovenský cestovateľský bloger Milan Bez Mapy svoje publikum očaril tipmi na to, ako si dovolenku poriadne užiť, nielen ako ušetriť na letenkách. Sám priznáva, že úspech sa dostavil, keď sa z „batôžkara“ stal dovolenkár.
Nedávno ste sa vrátili z New Yorku, kde ste s mamou oslávili svoje narodeniny. (Rozhovor je z augusta 2023, pozn. ed.) Ako sa líši spôsob cestovania, keď ste sám a keď ste s niekým blízkym?
Mám hodinky, ktoré dokážu merať hladinu stresu. Zistil som, že som ju mal teraz v New Yorku vyššiu. Pravdepodobne to bolo tým, že som cítil za mamu zodpovednosť. Nikdy nebola v USA a teraz som ju vzal rovno do New Yorku. Ale užili sme si to obaja.
Top influenceri
Aký je teraz New York?
Cenovo išla celá Amerika neúnosne hore. Dvojnásobne. New York bol vždy drahý a teraz je to extrémne. Premýšľam, dokedy budú ľudia ochotní platiť takéto sumy. Stále sa dá ísť napríklad do Kambodže a zaplatiť dva doláre za ubytovanie (smiech). Ale New York za to jednoznačne stojí. Je to najznámejšie mesto na svete, viete si tam urobiť krásny program.
Rozhodli ste sa založiť cestovateľský blog a spočiatku ste sa štylizovali do pozície „batôžkara“. Prečo ste otočili?
Cestovateľský blog som založil počas vysokej školy na internátnej izbe v Estónsku, kde som študoval cez program Erasmus. V hlave som mal zaškatuľkovanú myšlienku, že cestovateľský bloger musí byť niekto, kto radí, ako sa dostať z bodu A do bodu B čo najlacnejšie. Presídlil som sa potom do juhovýchodnej Ázie, pretože to blogeri robili.
New York je jeho srdcovou záležitosťou. Foto: archív Milana Bardúna
Chvíľu som išiel týmto štýlom a bolo to super, len som nakoniec zistil, že sa neviem od ostatných odlíšiť: zapadol som do šumu blogerov, ktorých bolo medzi rokmi 2014 a 2016 veľmi veľa. Všetci písali o nízkonákladovom cestovaní po juhovýchodnej Ázii. Zažil som kvôli tomu aj vyhorenie, uvedomil som si, že môj blog nie je ničím závratným a nevedel som sa pohnúť ďalej.
India zmenila jeho smer
Čo ste urobili?
Odišiel som na mesiac do Indie, a keď som sa vrátil, uvedomil som si, že to môžem poňať inak – rozhodol som sa ľuďom ukazovať dovolenky. Moja cieľová skupina boli zrazu ľudia, ktorí chceli ísť na víkend do Ríma a dať si prosecco. Nie každý má túžbu vziať ruksak na plecia a cestovať po juhovýchodnej Ázii.
Tak som to začal kombinovať. Začal som písať napríklad aj o párty ostrovoch a cieliť na ľudí, ktorí majú týždeň dovolenku a chcú ísť niekam, kde je pekne, kde sa dá zabaviť a dobre najesť. Vtedy išli moja čítanosť a počet sledovateľov rapídne hore. Teraz ukazujem, ako kúpiť výhodnú letenku, ale aj ako si dovolenku čo najviac užiť.
Čo sa stalo v Indii? Ako ste prišli na to, že chcete ísť touto cestou? Nie je to tradičná dovolenková destinácia…
India mi dala pohľad na realitu travel blogerov aj na to, čo chcem robiť. Na mesiac som odložil mobil a mal som čas nad tým premýšľať, byť mimo toho šumu.
Cestovali ste?
Áno, obišiel som celú Indiu dookola, bol som v Nepále a potom, keď som šiel na juh, tak sa ku mne pridala mama a šli sme do Goy.
Digitálny nomád
Kedy vám začalo blogovanie reálne vynášať?
Blog som založil v roku 2013 a prvé ponuky začali prichádzať v roku 2016. V tom čase som bol už rok zamestnaný. Vyštudoval som Fakultu architektúry na STU v Bratislave, ale po rokoch blogovania som už vedel, že týmto smerom nepôjdem.
Zamestnal som sa v marketingu a vtedy začali chodiť prvé ponuky, napríklad na zverejnenie PR článkov. Stále to však nebolo v takej miere, aby ma to uživilo. Mal som veľa copywriterských prác, písal som články pre rôzne agentúry, médiá či bulvár, ale s tým rozdielom, že keď som dal výpoveď, tak som ich písal z Filipín, kam som odišiel.
V tej dobe pojem influencer marketing ešte neexistoval, hovorili nám blogeri alebo digitálni nomádi. Aj moja kniha Influencer má ten názov skôr z ironizujúceho hľadiska, pretože ide o zákulisný pohľad na to, čo sa deje s influencerom, keď odloží telefón.
Ale späť k otázke: prvé peniaze som začal zarábať v roku 2016 a odvtedy sa to, našťastie, nezastavilo. Vtedy bolo mnoho cestovateľských blogov, ale veľa z nich, neviem prečo, skončilo. Vznikli mnohé, ktoré boli dobré, ale keď sa za rok nikam neposunuli, tak skončili. Mojou výhodou je, že som začal pred 11 rokmi a pracoval som kontinuálne.
Nad čítaním netreba lámať palicu
A aká je situácia teraz? Čím sa odlišujete?
Pre mňa je to srdcová záležitosť. Mám kanceláriu v meste, kam chodím písať a strihať články, pretože som to nechcel robiť doma, a stále sa na to teším. Je pravda, že dnes sa už blogy vo všeobecnosti až tak nečítajú a ľudí zaujíma skôr krátke video, ktoré síce robím tiež, ale mňa primárne stále zamestnáva blog.
Mám stabilnú bázu čitateľov, ktorí sú na Facebooku a radšej si prečítajú článok. Nad čítaním netreba lámať palicu. Paradoxne, mne čítanosť stále rastie.
Veľa ľudí z Facebooku odchádza. Ale vravíte, že vy tam máte dobrú fanúšikovskú základňu. Ako sa od seba líšia skupiny ľudí, pre ktoré vytvárate obsah?
Môj blog je úzko spätý s Facebookom, pretože keď tam zavesím príspevok, tak naň fanúšikovia klikajú ako diví. Každým rokom prevyšuje miliónovú čítanosť, čím je jeden z najčítanejších na Slovensku aj v dobe krátkeho videa.
Aj keď mi na Facebooku až tak veľa fanúšikov nepribúda, je tam základňa – 80-tisíc ľudí, ktorí sú naučení čítať. Je pravda, že ľudia z neho odchádzajú, ale zároveň sa jeho sila podceňuje.
Ľudí nabáda na cestovanie. Foto: archív Milana Bardúna
Mal som kampaň v spolupráci so slovenským startupom, ktorý sa venuje vymáhaniu odškodného v prípade meškania lietadla, objednali si u mňa článok a video. Tento článok mal dosah 80-tisíc ľudí a vďaka tomu sa im začalo ozývať veľa ľudí, ktorí majú záujem o ich služby. A pritom to bol len jeden článok na Facebooku, o ktorom sa hovorí, že tam nikto nechodí.
Ale, samozrejme, záleží aj na tom, na koho sa komunikuje. Tu si chcú ľudia články čítať, na Instagrame ich skôr zaujímajú fotky alebo video a rovnako tak aj na Tiktoku, s ktorým sa hrám.
Od tínedžerov po seniorov
Kto je vaša cieľovka?
Najviac ma čítajú ženy, ale sú to vo všeobecnosti ľudia v mojej vekovej kategórii, ktorí chcú ísť na prosecco do Ríma, zjednodušene. Z nejakého dôvodu ma čítajú ľudia všetkých vekových kategórií.
Posledné dva roky, odkedy mám Tiktok, ma na ulici zastavujú tínedžeri, aby sa so mnou odfotili. Je to pre mňa nepochopiteľné, pretože som mal pocit, že v ich očiach som starý človek. Ale potom sa so mnou chce odfotiť aj 70-ročná pani, ktorá ma sleduje na Facebooku. Tým, že som prístupný na rôznych sieťach, tak sa dostanem ku každému.
A čím to je, že dokážete osloviť také široké publikum?
Dodnes som na to neprišiel. Ale veľmi sa z toho teším. Za veľmi zábavný považujem Tiktok, kde mám sériu videí s názvom Milan Búra Mýty. V nich vysvetľujem cestovateľské mýty, ktorým ľudia veria, aby vedeli ľahšie cestovať.
Často mi totiž kladú otázky, na ktoré je mne odpoveď úplne jasná, ale možno nie každému, tak to vysvetľujem. Tento koncept je taký úspešný, že publikum Tiktoku ma oslovuje “ty si ten Milan Búra Mýty” a nevedia, kto je Milan Bez Mapy. Čo je zaujímavé, keďže túto značku budujem jedenásť rokov.
Spolupráce začali vynášať
Čo je váš biznismodel, respektíve, ľudovo povedané, z čoho žijete?
Živí ma reklama. Spolupráce s firmami a so značkami a je to sto percent môjho príjmu. Možno to nie je úplne rozumné, ale je to tak dlhodobo. Čo sa týka spoluprác, snažím sa ich vyberať tak, aby to malo zmysel pre mňa aj pre mojich sledujúcich.
Pred časom ste cestovali aj so svojimi fanúšikmi do Londýna, Gdanska či na Malorku. Čo bolo podstatou tejto súťaže?
Bola to spolupráca s Letiskom Košice, s ktorými už dlhodobo pracujem na tom, aby ľudia lietali aj z Košíc. Bola to nadväzujúca kampaň na tú minuloročnú, kedy som testoval linky. Teraz sme si povedali, že urobíme tri destinácie a vezmem niekoho so sebou.
Cieľom bolo ukázať, že sa dá cestovať aj z východu Slovenska a ľudia nemusia chodiť do Bratislavy alebo Budapešti, aby sa dostali do sveta. Museli nahrať video a zdôvodniť, prečo chcú ísť na dovolenku s Milanom Bez Mapy.
Veľa ľudí sa zapojilo, ale veľa mi aj písalo, že sa hanbia natočiť video. My sme však potrebovali ľudí, ktorí sa nehanbia kamery. Následne sme vyberali podľa typov, ktoré nám sedeli do konceptu.
Napríklad sme chceli pani, ktorej ukážeme, že cestovanie je pre ľudí každého veku. Vzali sme Eriku z Rožňavy, s ktorou sme išli do Londýna a bola to jej prvá cesta lietadlom. Potom sme hľadali niekoho na párty ostrov, kde nám dobre zapadla Lenka a boli sme na Malorke.
Následne sme hľadali nejakého muža na poznávačku. Do toho nám dobre padol Maroš a išli sme do Gdanska. Klient z toho mal článok a videá na mojich kanáloch a malo to veľmi pekný zásah.
Cestovateľské, ale aj nie
Toto je ale typická cestovateľská spolupráca. A čo iné značky? Napríklad Biela Perla?
S nimi spolupracujem už tri alebo štyri roky. Keď ma oslovili, tak som bol skeptický, ako prepojím zubnú pastu s cestovaním. Našli sme však koncept, ktorý funguje. Nie je to cestovateľský klient, ale vždy sa mi to podarí zaobaliť.
Dôležité je, aby som si zachoval autentickosť, nemať len cestovateľských klientov. V menšej miere spolupracujem napríklad s hotelmi, ktoré by si chceli zaplatiť recenziu.
Klienti ako Biela Perla sú super, pretože vďaka nim môžem o cestovaní písať, čo chcem. Ak sa mi niekde nepáči, môžem to povedať. A zároveň rád podporujem slovenské výrobky a podnikanie na Slovensku. Takto spolupracujem aj s Tatratea.
Snažím sa nájsť zdravú mieru spoluprác, aby z môjho profilu nebol katalóg. Mám rád dlhodobé spolupráce a má to pre mňa benefity aj z osobného a cashflow hľadiska, pretože viem, že zarobím aj ďalší mesiac. Zároveň, keď sa ľuďom niečo opakuje pravidelne, tak to má väčší efekt.
Aký je pomer medzi vašimi cestovateľskými a necestovateľskými klientmi?
Zhruba 7:3 v prospech necestovateľských. Tých chcem mať menej, aby som si zachoval slobodu, a keď už nejakých mám, tak by to mali byť takí ako letisko, letecká spoločnosť a podobne.
Čo je vaša vysnívaná spolupráca?
Takú asi ani nemám. Nesnívam o práci (smiech). Ale asi by som v momente kývol nejakej dobrej leteckej spoločnosti. Napríklad rád lietam s KLM a ak by ma oslovili, tak by to bolo super. Ale nerobím to kvôli spoluprácam, chcem mať väčšinu svojho obsahu zo 70 percent nesponzorovaného a nekomerčného.
Ľudia ma nesledujú kvôli reklamám. Reklamy tam sú, aby financovali blog, ale snažím sa ich robiť poctivo a dobre, aby ľudí neobťažovali.
Foto: archív Milana Bardúna
O lietaní a ekológii
Pred dvoma rokmi vyšla vaša kniha Influencer. Prečo ste sa do nej pustili?
Oslovilo ma vydavateľstvo Ikar. Ak by to neurobili, asi by som nad knihou ani neuvažoval, pretože som nemal potrebu niečo vydávať. Oslovili ma v apríli a povedal som im, že do decembra ju môžeme vydať, nech je pripravená na Vianoce.
Boli pomerne prekvapení, že si trúfam to stihnúť. Bol som na omyle. Keď som ju začal písať, uvedomil som si, že to nie je také jednoduché. Som zvyknutý písať blogové články a dovolím si povedať, že to asi aj viem, ale pri knihe je to úplne iný štýl.
Otvoril som si počítač, pustil som sa do toho, zasekol som sa na jednom riadku a nevedel som sa pohnúť ďalej. Veľmi dlho som s tým bojoval a, samozrejme, sme ju v tie Vianoce ani nevydali, ale bolo to až o rok neskôr.
Ako často lietate?
Toľko, koľko je potrebné, keďže sa tým živím. V priemere by som povedal, že 50 letov do roka.
S tým však stále súvisí aj otázka uhlíkovej stopy. Ako sa pozeráte na túto tému?
Je to častá otázka, ale odpoviem na ňu obšírnejšie. V prvom rade, v Bratislave dobrovoľne nemám auto. Ak môžem, idem MHD alebo na bicykli. Nebudem mať deti, čo je veľmi veľká úľava pre uhlíkovú stopu.
A zároveň, cestovanie lietadlom nie je také neekologické, ako si všetci myslia. Všetci démonizujeme lietanie, ale situácia je dnes iná ako pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy boli lietadlá hlučné, mali obrovskú spotrebu, tak, samozrejme, bolo to neekologické.
Ale zároveň je aj v záujme leteckých spoločností, aby uhlíkovú stopu znižovali. Ak už nie pre ekológiu, tak pre znižovanie nákladov.
Teraz sú lietadlá nové, moderné, tiché, majú nižšiu spotrebu, pretože motory sú modernejšie. Pozrime sa na to realisticky. Medziročne počet cestujúcich na letiskách stúpa. Bude veľmi naivné si myslieť, že aj keď tu máme klimatickú krízu, tak nebudeme cestovať na dovolenku lietadlom.
Bolo by to krásne, ak by to všetci robili, ale stále lieta viac a viac ľudí. Je ale na nás, čo robíme na znižovanie uhlíkovej stopy, a rovnako na leteckých spoločnostiach, ako lietajú. Môj osobný názor je, že keď žijeme v 21. storočí, tak prečo by sme sa mali vracať do nejakej doby kamennej. Správnou cestou je recyklovať, znovu používať veci a nájsť spôsob, ako cestovať ekologickejšie, ale v tom sa posúvajú aj technológie.
Čo je ultimátny cieľ Milana Bez Mapy?
To súvisí aj s konceptom Milan Búra Mýty, ktorý robím. Na blogu mám zhruba tisíc článkov, ale podľa toho, aké otázky mi stále chodia, viem, že veľa ľudí sa v lietaní až tak neorientuje.
Môj ultimátny cieľ je teda jednoduchým, priateľským a stručným spôsobom ukázať, ako sa dá cestovať jednoducho, ako netrčať hodiny na letisku, ako nájsť výhodnú letenku a urobiť cestovanie široko dostupné a jednoduché pre každého.
Kto je Milan Bardún
Zakladateľ cestovateľského blogu Milan Bez Mapy, ktorý vznikol v roku 2013. Patrí medzi najúspešnejšie blogy svojho druhu a získal zaň dva roky po sebe ocenenie Social Awards. Tvorbe na sociálnych sieťach sa venuje na plný pracovný úväzok, spolupracuje s viacerými značkami nielen v oblasti rozvoja cestovného ruchu. V roku 2023 sa umiestnil na druhom mieste vo Forbes rebríčku Top influenceri Slovenska.
