Kedy sa z krytých trhovísk stali obchodné centrá? Dôležitým miľníkom bol rok 1877 a otvorenie Gallerie Vittorio Emanuele II, luxusného nákupného centra, ktoré patrí k dominantám Milána už jeden a pol storočia. S obdivom naň vtedy hľadel celý svet a my jeho príbeh predstavujeme v ďalšom dieli seriálu o slávnych obchoďákoch.
Kryté nákupné centrá existovali aj pred Galleriou, mal ich Londýn, Paríž, Brusel i Petrohrad. Nehovoriac o starodávnych bazároch Blízkeho východu. Napriek tomu bolo otvorenie nákupného centra, ktoré prepojilo priestor pred Milánskym dómom a divadlom La Scala, udalosťou, ktorá pútala pozornosť celého sveta.
Foto: Wikimedia Commons
„V týchto chvíľach sa v Miláne nehovorí o ničom inom ako o Gallerii,“ písal britský Pall Mall Gazette v čase jej vrcholiacej výstavby. „Mesto sa môže pýšiť najväčšou a najkrajšou obchodnou pasážou v Európe a teda zrejme aj na celom svete. Takí Parížania určite nebudú pokojne spávať až do momentu, kým v meste nepostavia čosi podobné, či väčšie.”
Základný kameň poklepal kráľ
Príbeh Gallerie sa začal písať v roku 1860, keď milánska radnica vyhlásila súťaž o novú podobu srdca mesta medzi svetoznámymi dominantami – divadlom La Scala a Dómom. Zo 70 návrhov ešte nevybrali víťaza, no v roku 1861 –keď vzniklo aj Talianske kráľovstvo – zavolali už len štyroch najlepších architektov, z ktorých každý predstavil veľkolepý projekt.
V konkurencii dvoch Milánčanov a Benátčana napokon uspel Giuseppe Mengoni, ktorý sa narodil neďaleko Bologne. Tridsaťdvaročný architekt, ktorý mal v tom čase aj skúsenosti z Francúzska, Nemecka a Británie, zaujal svojím projektom nazvaným Dante. Pri svojom návrhu obrovskej sklenej kupoly pre Galleriu sa inšpiroval práve v Paríži a Londýne.
Výstavba Gallerie. Foto: Wikimedia Commons
Výstavba Gallerie. Foto: Wikimedia Commons
Projekt bol definitívne pripravený v roku 1864 a v marci 1865 prišiel základný kameň stavby poklepať samotný kráľ zjednoteného Talianska Viktor Emanuel II., ktorého meno malo nákupné centrum niesť. Svoje brány mala Galleria otvoriť už o dva roky neskôr, napokon sa však pre finančné a byrokratické problémy výstavba posunula o celé desaťročie.
Bolo to v predposledný deň roku 1877, keď sa vtedy už 48-ročný architekt Mengoni prechádzal chodbami diela svojho života – pri poslednej inšpekcii pred otvorením. Na záver chcel ešte skontrolovať kupolu. Jej sklenené tabule sa museli robiť na dva razy, tie pôvodné zničilo silné krupobitie. Na streche sa však pošmykol a pád zo 47-metrovej výšky neprežil.
Galleria nevychádza z módy
Ktovie, či Mengoni tušil, že postavil nákupnú pasáž, ktorá bude rušným bodom mesta aj po takmer jeden a pol storočí od čias, kedy otvorila svoje brány. Čo pri obchodných centrách nebýva pravidlom, stačí si spomenúť na pomerne mladé opustené obchoďáky v USA, alebo zástup bývalých Priorov na Slovensku hľadajúcich svoj zmysel v 21. storočí.
Čo je teda tajomstvom milánskej Gallerie? Predovšetkým je to miesto, kam Milánčania chodia aj dnes každý deň. Je to dokonalý príklad nákupnej pasáže, ktorá oživuje, a nie zabíja kultúrny život veľkého mesta. V obchodoch sa totiž predáva to, čo miestni a svet chcú – kožené výrobky, luxusné klobúky a voňavé cigary. Ručne vyrábané veci skrátka nevychádzajú z módy.
Atmosféra v Ristorante Biffi kedysi. Foto: Ristorante Biffi
Atmosféra v Ristorante Biffi kedysi. Foto: Ristorante Biffi (archív)
Druhým darom, ktorý dostalo obchodné centrum Milána do vienka, bola absencia automobilov. Galleria vznikla ešte pred výstavbou Eiffelovej veže, v posledných rokoch priemyselnej éry, ktorá nebola poznačená rozmachom osobných vozidiel. Bol to čas vzletných verejných projektov, pri ktorých autori nemuseli brať ohľad na to, kde sa bude parkovať.
Iste, nedostatok parkovania dnes niektoré obchodné centrá ničí, no majestnátnosť Gallerie z nej robí atrakciu, ku ktorej sa oplatí dokráčať. Ani voči tomu, že Sfinga nemá podzmenú garáž, zrejme nik neprotestuje… Navyše, bez auta si aspoň môžete vychutnať grappu v reštaurácii Biffi, ktorá tu sídli od čias, keď ešte Galleria nebola riadne skolaudovaná a Mengoni stále žil.
McDonald’s aj reštaurácia Sinatru a Verdiho
Okrem Biffi, ktorú v roku 1867 založil kráľov cukrár Paolo Biffi, ponúkajú cestu v čase aj iné prevádzky. Od rovnakého roku existuje aj reštaurácia Savini. Večerali v nej Verdi, Puccini, Chaplin, Remarque, Ford i Sinatra a za necelých 40 eur si v nej môžete dopriať tiramisu so Savini Spritzom aj vy. Galleria však nie je len zlatým výkladom. Nájdete v nej okrem Prady napríklad aj McDonald’s.
Foto: Wikimedia Commons/Paolobon140, v licencii CC BY-SA 4.0
Foto: Wikimedia Commons/Paolobon140, v licencii CC BY-SA 4.0
„Podobný projekt by bol požehnaním aj pre Londýnčanov,” písali v roku 1874 v ilustrovanom britskom magazíne The Graphic. „Máme síce slávne obchodné domy, ale v nich človek nemá chuť zdržiavať sa dlhšie ako treba, navyše – niet tam na to ani miesta. Veľké kryté nákupné centrum s kaviarňami a obchodmi by u nás bolo určite populárne.”
A Galleria v Miláne sa skutočne stala prvou modernou predlohou pre „shopping malls” všade na svete. Škoda len, že väčšina z nich vyzerá oproti originálu, akoby si ich developeri objednali z Wishu.
S prispením Guya Martina z redakcie amerického Forbesu.
