Miliardár Pavel Tykač sa približuje k prevzatiu elektrárne vo Vietname. Jeho kroky pritom sledujú mnohí, dláždi cestu západným investorom v regióne.
Táto akvizícia je nielen doteraz najväčšia česká investícia vo Vietname, ale zároveň aj najväčšia európska investícia do tamojšieho energetického sektora.
Tykač však na súhlas čaká už rok, a preto investíciu pozorne sledujú globálni dravci, ktorí tiež uvažujú o vstupe do Vietnamu.
Pre Tykača (a nielen jeho) je pritom toto rozhodnutie kľúčové.
Kritická infraštruktúra
Elektráreň Mong Duong 2 je najväčšia uhoľná elektráreň vo východnej Ázii a s výkonom 1,24 gigawattu zabezpečuje približne päť percent celkovej výroby elektriny.
Pre štát je kriticky dôležitá aj z toho dôvodu, že elektrinou zásobuje nielen husto osídlenú severnú časť Vietnamu, ale aj tamojšiu metropolu Hanoj.
„Pre nás má zmysel nielen z ekonomického hľadiska, ale vnímame ju ako úplne zásadný míľnik pre náš vstup na ázijský kontinent,“ potvrdzuje pre Forbes hovorkyňa Tykačovej spoločnosti Sev.en Global Investments Veronika Diamantová.
Vietnamská elektráreň Mong Duong 2
Foto: Sev.en Global
Tykač, unavený európskymi reguláciami súvisiacimi s Green Dealom, začal svoju pozornosť v poslednom desaťročí smerovať na iné kontinenty.
Najskôr do Spojených štátov, kde mu patria bane a lomy, potom do Austrálie, kde okrem uhoľných elektrární koketuje napríklad aj s potašom, a teraz sa jeho záujem rozširuje aj na juhovýchodnú Áziu.
Miliardár, ktorý stále bohatne
Tykač, ktorý v Česku vlastní druhého najväčšieho výrobcu elektriny v krajine Sev.en, pod ktorý patria elektrárne Chvaletice a Počerady, teplárne v Kladně a Zlíně alebo uhoľné bane v mosteckej panve, výrazne expanduje v zahraničí.
To za posledných päť rokov spôsobilo znásobenie jeho majetku v rebríčku Najbohatších Čechov podľa Forbesu.
Forbes Česko / Anna Kovačič
Foto: Anna Kovačič pre Forbes Česko
Narástol z tridsiatich miliárd českých korún v roku 2020 (1,2 miliardy eur) na tohtoročných 180 miliárd českých korún (7,3 miliardy eur), vďaka čomu mu patrí piate miesto v rebríčku českých miliardárov.
Česká noha, na ktorej vybudoval svoj biznis, už z celého koláča tvorí len zanedbateľnú časť jeho majetku.
Kľúčové investície
Práve investície do elektrárne vo Vietname, v ktorej v novembri 2023 najskôr získal 51-percentný podiel od americkej spoločnosti The AES Corporation a minulé leto sa dohodol na odkúpení ďalších 19 percent od China Investment Corporation, sa majú stať ďalším motorom rastu jeho impéria.
Hodnota transakcií zostala utajená pod rúškom obchodných zmlúv. Podľa odhadov trhu sa však celková investícia Tykača vo Vietname počíta v stovkách miliónov eur.
A je pre neho referenčným vstupom do celého regiónu, po ktorom by mohla nasledovať expanzia skupiny Sev.en GI nielen do ďalších krajín Ázie, ale aj do úplne nových odvetví.
zásoby uhlia. Ilustračná fotka. zdroj: SITA/ AP Photo/Petr David Josek
Zdroj: SITA/ AP Photo/Petr David Josek
„Od minulého roka máme zastúpenie v Hanoji a náš apetít smeruje k podobným projektom, ako je elektráreň Mong Duong 2, to znamená tradičná výroba elektriny s dlhodobými zmluvami, ale sme otvorení aj príležitostiam v ďalších oblastiach nášho záujmu, napríklad v ťažbe nerastných surovín,“ hovorí k tomu Veronika Diamantová.
Podľa nej má Sev.en GI v hľadáčiku ďalšie krajiny v regióne, napríklad Thajsko, Indonéziu alebo Taiwan.
Juhovýchodná Ázia je totiž z hľadiska energetiky stále veľmi závislá od fosílnych zdrojov, ako je uhlie, a v porovnaní s európskou Zelenou dohodou nie je toľko reguláciami tlačená do transformácie energetiky na zelené zdroje.
Inými slovami, uhlie tam má lepšiu budúcnosť ako v Európe. „Juhovýchodná Ázia je v rámci našej investičnej stratégie veľmi zaujímavý región, ktorý ponúka široké spektrum príležitostí, najmä v oblasti tradičných zdrojov energie,“ dodáva Diamantová.
Mimo tradičné odvetvia
Okrem tradičných fosílnych zdrojov v podobe uhlia je však región bohatý aj na ropu a emisne menej škodlivé fosílne palivo, ktorým je zemný plyn.
Podľa informácií Forbesu sa skupina Sev.en GI zaujíma o obe komodity, čo by pre jej majiteľa, ktorý sa za posledných päť rokov dostal do globálnej obchodnej ligy, otvorilo úplne novú kapitolu v podnikaní.
Len samotný Vietnam sa v rámci rastúceho dopytu po zemnom plyne rozhodol vybudovať hneď niekoľko terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG) a chce sa stať významným centrom nielen vo svojom regióne.
V krajine sa nachádzajú aj ložiská klasického zemného plynu.
Forbes Česko / Anna Kovačič
Foto: Anna Kovačič pre Forbes Česko
Dôležitý predpoklad pre začatie týchto plánov je však úspešné dokončenie akvizície väčšinového podielu vo vietnamskom elektrárni Mong Duong 2, ktorú ľudia okolo Tykača považujú za dôležitú referenčnú vstupnú investíciu do juhovýchodnej Ázie.
Tam však narazili na vietnamskú realitu. Kým v Česku majú úrady aj vláda povinnosť vyjadriť sa k podobným záležitostiam do troch mesiacov, vietnamskí politici a úradníci zvyčajne tak rýchlo nefungujú.
„Vietnam nemá presne stanovený časový rámec a lehoty. V ostatných krajinách, kde investujeme, schvaľovacie procesy nových akvizícií trvajú bežne do troch mesiacov, vrátane doplnenia potrebnej dokumentácie, diskusií s úradmi a objasňovania rôznych detailov,“ upřesňuje Diamantová.
Blíži sa deadline
Čas už uteká tak rýchlo, že sa blíži jesenný termín vypršania dohôd podpísaných v rámci akvizičných dokumentov.
Sev.en GI však v prípadnom posunutí týchto termínov nevidí zásadný problém, na ktorom by sa mal proces nakoniec zastaviť. Verí, že tamojšie úrady a vláda schvália investíciu v priebehu niekoľkých mesiacov.
„Aktívne spolupracujeme s vietnamským ministerstvom priemyslu a obchodu a veríme, že teraz už možno všetky požadované dokumenty považovať za kompletné a budeme smerovať k schváleniu vietnamskými orgánmi a skorému dokončeniu transakcie,“ zhrnula Diamantová.
Priekopník Západu
Tykačovi však dnes hrá do karet aj to, že celý priebeh transakcie pozorne sledujú zahraniční investori, ktorí vo vietnamskom energetickom sektore takisto vidia príležitosti.
Medzi nich patria napríklad americké spoločnosti ExxonMobil a General Electric alebo nemecká Siemens, ktoré chcú vo Vietname investovať do nových terminálov LNG. Krajina plánuje aj masívnu výstavbu fotovoltických parkov za zhruba trinásť miliárd dolárov, ktoré tiež lákajú investorov.
Investícia teda nie je referenčná len pre Tykača, ale aj pre samotný Vietnam, ktorý v prípade zbytočného zdržiavania akvizície a spôsobenia neočakávaných komplikácií môže stratiť lesk v očiach zahraničných investorov a ich záujem sa môže začať sústreďovať inde. A to predsa nikto nechce.
Pôvodne článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Ján Strouhal.
