„Z Česka a zo Slovenska ľudia za posledných sto rokov utekali asi štyrikrát. Nemôžeme vylúčiť, že sa to nestane znovu,“ poznamenáva Jaroslav Havel, riadiaci partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.
Ešte pred pár rokmi by pojem únikový plán v biznise znel prehnane. Dnes sa stáva súčasťou strategických debát najbohatších rodín.
Nejde pritom o paniku ani dramatické úteky súkromným „tryskáčom“. Ide o racionálne riadenie rizík, medzinárodnú diverzifikáciu majetku a prípravu na svet, ktorý je menej predvídateľný než kedykoľvek predtým.
„Únikový plán je všeobecne strategický scenár, ako ochrániť rodinu i majetok v časoch neistoty, ktorý umožňuje podnikateľom a ich rodinám rýchlo a efektívne reagovať na krízové situácie,“ vysvetľuje Jaroslav Havel, riadiaci partner advokátskej kancelárie Havel & Partners, ktorá sa v spolupráci s rodinnou kanceláriou One Family Office zameriava na tvorbu takýchto plánov dlhodobo.
Cieľom únikového plánu je zaistiť, že aj pri najhoršom vývoji bude mať klient a jeho rodina prístup k finančným prostriedkom a bezpečnému zázemiu. Nie je to pritom extrémne opatrenie, ale logické rozšírenie toho, čo už dnes majetné rodiny aj tak robia – medzinárodnú diverzifikáciu.
Zatiaľ čo prvá generácia českých podnikateľov bola silne zviazaná s domácim trhom, ich deti študujú na zahraničných univerzitách, budujú kariéry v Londýne, New Yorku či Dubaji a premýšľajú globálne.
„Medzinárodná diverzifikácia majetku je racionálnou reakciou na túto prirodzenú globalizáciu rodinného života,“ mieni Havel.
Mnoho ľudí v stredoeurópskom regióne v posledných rokoch výrazne zbohatlo a u tých, ktorých majetok presahuje 30 miliónov dolárov, je dnes podľa Havla medzinárodné štruktúrovanie prirodzeným štandardom.
Mať vlastný únikový plán je v tomto kontexte skôr minimalistickým variantom širšej stratégie, scenárom, ktorý počíta aj s potenciálnymi problémami v domácom prostredí.
V praxi ide o kombináciu finančnej, právnej, daňovej a logistickej roviny. Základom býva medzinárodne diverzifikovaná štruktúra pre držbu majetku – rodinný holding doplnený o zahraničný trust, nadáciu či obdobný fond.
„Pracujeme zhruba pre päťsto privátnych klientov a asi polovica z nich únikový plán rieši. V posledných rokoch sme asistovali pri realokácii majetku v hodnote viac než šesť miliárd eur,“ sumarizuje Havel. Každé riešenie je podľa neho individuálne, šité na mieru konkrétnej rodine.
Prvá rovina je finančná. „Je zásadné myslieť na diverzifikáciu majetku naprieč jurisdikciami a zaistenie okamžitého prístupu k financiám,“ hovorí Havel. Klient by mal mať otvorené účty v stabilných zahraničných bankách, byť zavedeným klientom a držať dostatočnú časť likvidity mimo domáceho systému.
„Mal by mať ideálne globálne rozložené portfólio s dôrazom na výnos, bezpečnosť a dlhodobú udržateľnosť. V kombinácii s odbornou správou dokáže reagovať na nepredvídateľné situácie. Tento prístup je však vhodné voliť bez ohľadu na myšlienku odchodu do zahraničia,“ konštatuje advokát.
Druhú rovinu tvorí ochrana majetku. Holdingové štruktúry doplnené o zverenecké fondy či trusty umožňujú jasne definovať, kto majetok spravuje, komu z neho plynie úžitok a ako bude odovzdávaný medzi generáciami. „Takéto riešenie chráni rodinu pred nečakanými zásahmi, spormi či zásahom nepovolaných osôb,“ dodáva Havel.
Špecifickým nástrojom sú aj takzvané spiace alebo tieňové štruktúry – predpripravené zahraničné entity, ktoré môžu v krízovej situácii rýchlo prevziať správu majetku.
Tretia rovina je prekvapivo praktická. Je potrebné napríklad premýšľať nad tým, ako sa rodina dostane z krajiny, ak komerčné linky nebudú fungovať. Kde sa prechodne ubytuje? Má dokumenty, ako sú cestovné pasy, víza, povolenia na pobyt, rodné a sobášne listy, doklady o vzdelaní či výpisy z účtov, preložené, úradne overené a uložené aj v zahraničí?
Podľa Havla je preto nevyhnutné pripravovať si únikový plán dlho dopredu. Daňová optimalizácia hrá rolu, ale nemala by byť hlavným motívom.
„Samotnej realizácii únikového plánu môže predchádzať dobre nastavená tuzemská štruktúra, ktorá je často nákladovo efektívnejšia a flexibilnejšia,“ opisuje advokát. Tuzemský holding môže držať aj zahraničné aktíva a slúžiť ako stabilný základ.
Dôležitú úlohu potom hrá aj strategický nákup nehnuteľností v bezpečných destináciách, ktoré ponúkajú nielen prestížnu adresu, ale aj možnosť získať rezidenčný status či občianstvo v danej krajine.
„Pre presun je ideálne uvažovať o krajinách s politickou stabilitou, jasným právnym prostredím a dostupnou infraštruktúrou. Dobré je teda včas si vytypovať vhodnú lokalitu a zaistiť si nehnuteľnosť, ktorá bude vhodná pre fungovanie celej rodiny,“ radí Havel.
Podobne uvažuje aj Helena Svárovská, riaditeľka J&T Family Office. „U nás to často začína tak, že klient trávi viac času v destinácii, ktorá je mu blízka, a postupne sa z toho stane druhý domov,“ hovorí.
Nejde vždy o dramatický presun, ale o evolúciu životného štýlu. J&T Family Office v spolupráci s partnermi zaisťuje redomicil fyzických aj právnických osôb, rieši daňové aspekty, nákup nehnuteľností, školy či zdravotnú starostlivosť.
Medzi tradičné destinácie patrí Švajčiarsko, Kanada, Austrália či karibské krajiny. Čoraz častejšie sa ale objavuje Blízky východ. Z praxe Havel & Partners a One Family Office jednoznačne vyniká Dubaj.
Podľa Havla láka stabilitou, infraštruktúrou, nízkou kriminalitou, atraktívnym daňovým režimom a špičkovým právnym systémom, ktorý kombinuje miestnu legislatívu s prvkami anglosaského práva, čo zvyšuje predvídateľnosť a vymáhateľnosť práva.
„Ako nový Wall Street Blízkeho východu Dubaj tiež ponúka informačný náskok a networking v kruhoch najúspešnejších podnikateľov sveta, čo z tejto destinácie robí nielen bezpečný prístav, ale aj centrum príležitostí,“ vyzdvihuje Havel.
Výhodou je tiež možnosť získania desaťročného zlatého víza. One Family Office tu zaisťuje nákup nehnuteľností, zakladanie spoločností, nadácií a trustov.
Taktiež Svárovská potvrdzuje, že Dubaj patrí medzi časté voľby aj u ich klientov. Popri ňom spomína Švajčiarsko či Španielsko, stabilné destinácie s dobrým zázemím.
Naopak, niektoré predtým populárne jurisdikcie, ako Cyprus či Malta, podľa Havla stratili na atraktivite pre sprísnené regulácie a problémy tamojších bankových sektorov.
„Podobne niektoré karibské jurisdikcie čelia tlaku na transparentnosť a strácajú na kredibilite. Z hľadiska únikového plánu sú z geografického pohľadu potenciálne rizikové aj ďalšie, inak stabilné, európske destinácie, ako Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Mnoho klientov preto dáva prednosť skôr krajinám mimo Európy, ako je najmä už spomínaný Dubaj,“ konštatuje Havel.
Čo vlastne vedie bohatých k tomu, aby si pripravili únikový plán? „Nejde o jednu konkrétnu obavu, ale o kombináciu faktorov,“ mieni Havel. Zatiaľ čo pred piatimi rokmi dominovali obavy z daňových zmien, dnes prevažuje geopolitická nestabilita, možné vojnové konflikty a zásahy do ekonomických slobôd.
Značnú rolu pritom hrá historická skúsenosť. „Z Česka a zo Slovenska ľudia za posledných sto rokov utekali asi štyrikrát. Nemôžeme vylúčiť, že sa to nestane znovu,“ pripomína Havel.
Svárovská dopĺňa, že rolu hrá aj pozitívna motivácia: „Jednoducho sa im niekde páči.“ Kombinácia bezpečnosti, klímy, infraštruktúry a životného štýlu môže byť rovnako silným impulzom ako obavy z regulácie či vysokých daní.
Najväčšou chybou je čakať. „Hneď ako nastane krízová situácia a dôjde napríklad k zmrazeniu účtov, zablokovaniu vývozu kapitálu alebo zrušeniu víz, je už fakticky neskoro,“ upozorňuje Havel.
Otvorenie účtu v globálnej banke dnes vyžaduje osobné stretnutie a komplexné preverenie klienta, ktoré môže trvať týždne až mesiace. Rovnako tak rezidenčný status alebo víza nie je možné získať v priebehu pár dní.
Svárovská je však v definícii toho, čo znamená „neskoro“, opatrná. „Pokiaľ bude neskoro pre našich klientov, bude neskoro pre nás všetkých,“ varuje. Pripúšťa, že existujú situácie, ktoré sú nepredvídateľné a neovplyvniteľné. „V tom ani súkromný tryskáč nič nezmôže.“
Podceňovanou oblasťou je podľa oboch príprava rodiny. Pokiaľ manžel či deti nie sú s plánom oboznámení, môže byť krízová situácia komplikovanejšia. Svárovská upozorňuje aj na psychologický aspekt: „Občas zistia, že sa nemôžu vracať tak často, ako si pôvodne mysleli.“
Podľa Havla dáva komplexný únikový plán zmysel od majetku okolo päť až desať miliónov eur. Pri majetku nad zhruba 30 miliónov dolárov je de facto štandardom.
V budúcich rokoch očakáva posun hranice nižšie, k dvom až trom miliónom eur, najmä pri jednoduchších variantoch verzie únikového plánu zameranej primárne na Dubaj ako hlavnú destináciu.
Svárovská pripomína, že presun do inej krajiny dnes nie je výsadou iba miliardárov. Globalizácia, jazyková vybavenosť a mobilita z neho robia dostupnejšiu možnosť. „Pokiaľ sa môžete presunúť s nejakým množstvom aktív, je to výhoda, ale nie je to podmienka nutná.“
Obe rodinné kancelárie zhodne vidia rastúci dôraz na medzigeneračné odovzdanie majetku. Svárovská hovorí o väčšej otvorenosti k profesionálnemu manažmentu, ktorý umožní potomkom venovať sa tomu, čo ich baví.
Havel očakáva posilnenie globálnej mobility majetku, väčšiu rolu trustov, nadácií a holdingových štruktúr v bezpečných jurisdikciách a významnejší podiel private equity a likvidných aktív v portfóliách.
„Úspešné rodiny budú mať majetok rozložený minimálne v dvoch až troch jurisdikciách naprieč kontinentmi,“ predpovedá. Bonitní Česi a Slováci sú podľa neho typicky klientmi aspoň jednej globálnej banky mimo Únie.
Z pôvodných jednotiek prípadov pred piatimi rokmi sa dnes podľa Havel & Partners stali vyššie desiatky klientov, ktorí sa téme únikového plánu pre seba a svoju rodinu venujú v rôznej intenzite. „Nejde o krátkodobý projekt, ale o dlhodobý proces budovania a posilňovania pozícií voči zahraničným bankám a inštitúciám,“ uzatvára Havel.
