Február 2014, Mountain View, Kalifornia. Jan Koum sedí za stolom a podpisuje jednu z najväčších technologických zmlúv histórie. Facebook práve kupuje jeho startup WhatsApp za 19 miliárd dolárov.
V miestnosti je ticho, počuť len šuchot papiera a blesky fotoaparátov.
Kontrakt sa podpisuje na schodoch pred budovou sociálnych služieb, kde Koum pred dvadsiatimi rokmi stával v rade so svojou mamou.
Čakal tam na potravinové lístky, podporu pre chudobných prisťahovalcov, ktorí sa snažili prežiť za oceánom. Teraz, na tom istom mieste, sa z neho stáva miliardár.
Z tínedžera bez peňazí a rodičov, ktorý umýval podlahy v obchode, sa stal zakladateľ aplikácie, ktorá zmenila spôsob, akým komunikuje celý svet.
Z chudobných pomerov
Príbeh Jana Kouma začína v sovietskom Kyjeve, kde sa v roku 1976 narodil do židovskej rodiny. Jeho otec pracoval ako stavbár, mama sa starala o domácnosť.
Bývali v skromnom byte na okraji mesta bez teplej vody, v krajine, kde bol nedostatok potravín a nedostatok slobody.
Vyrastal v prostredí, kde sa všade šepkalo o KGB, kde každý telefón mohol byť odpočúvaný a každá susedská návšteva viedla k možnému udaniu.
A to si všímal aj mladý Jan, ktorého neskorší cieľ bol proti tomuto bojovať.
Jan Koum | Foto: Flickr/
Hubert Burda Media v licencii CC BY-NC-SA 2.0
Foto: Flickr/Hubert Burda Media v licencii CC BY-NC-SA 2.0
„Vyrastal som v spoločnosti, kde bolo všetko odpočúvané, nahrávané, udávané,“ spomínal neskôr. Tento strach sa v ňom hlboko usadil a stal sa základom jeho celoživotnej obsesie súkromím.
WhatsApp sa o desaťročia neskôr stane synonymom pre šifrovanú komunikáciu, bez reklamy a bez zbytočného zdieľania dát. Ale vtedy bol ešte len chlapec, ktorý si ani nevedel predstaviť, že raz bude stáť v centre Silicon Valley.
Tvrdá realita
Keď sa Sovietsky zväz začal rozpadať, Koumovej mame bolo jasné, že v Kyjeve budú mať ako židia ťažký život. V roku 1992 preto padlo rozhodnutie odísť.
Otec zostal na Ukrajine, matka so synom odcestovali do Kalifornie. Usadili sa v meste Mountain View, ktoré bolo už vtedy pulzujúcim centrom technologického sveta. Ale namiesto amerického sna našli tvrdú realitu.
Bývali v sociálnom byte, žili z potravinových lístkov a podpory. Jan si privyrábal upratovaním v supermarkete, jeho mama krátko po príchode ochorela na rakovinu.
Otec ich už nikdy nestretol, zomrel v roku 1997. Mama prehrala boj s chorobou o tri roky neskôr. Jan zostal sám. Mladý, chudobný, ale o to viac odhodlaný.
Na školu nezostal čas
V tom čase objavil svoju vášeň, ktorou bolo programovanie. V šestnástich si kúpil prvé programátorské manuály v second-hande. Učil sa sám a rýchlo pochopil, že má talent.
Zakotvil v hackerskej skupine w00w00, jednej z najznámejších na prelome tisícročí. Na chvíľu študoval informatiku a matematiku na San Jose State University, no školu opustil, keďže musel pracovať, aby zarobil na živobytie.
Najprv sa zamestnal v audítorskej spoločnosti Ernst & Young ako tester bezpečnosti, a práve tam sa zoznámil s Brianom Actonom. Krátko nato sa obaja ocitli v Yahoo, kde strávili bok po boku takmer desaťročie.
Koum bol súčasť tímu bezpečnostných inžinierov, Acton senior developer. Spájala ich priateľská povaha, technický talent a frustrácia z korporátnej kultúry. Yahoo bolo vtedy veľké meno, ale aj príklad firmy, ktorá dusila kreativitu.
V roku 2007 obaja dali výpoveď. Precestovali Južnú Ameriku, hľadali nový impulz a čo sa neskôr ukázalo ako paradox, obaja sa pokúšali zamestnať vo Facebooku. A ani jeden, rovnako, neuspel.
Ten správny impulz prišiel o dva roky neskôr. Koum si všimol, že sa technologickým hráčom otvára nový priestor – iPhone a App Store. Mobilné aplikácie sa stali fenoménom, no možnosti komunikácie boli stále obmedzené a drahé.
Sám mal problém dovolať sa domov na Ukrajinu. V deň svojich narodenín vo februári 2009 si zapísal na papier názov WhatsApp, slovnej hračky z priateľského oslovenia „What’s up?“.
S Actonom sa pustili do vývoja novej mobilnej aplikácie, no spočiatku to celé vyzeralo ako prepadák.
Kľúčový pivot
Prvá verzia v máji 2009 nikoho nezaujala. V júni však Apple predstavil push notifikácie a Koum pochopil, že z jeho appky môže byť nástroj na zasielanie správ. Zmenili koncept zo „statusovej aplikácie“ na messenger. A to bol bod zlomu.
Užívatelia začali WhatsApp objavovať masovo. V septembri 2009 sa pridal Acton a obaja aplikáciu znovu spustili. Rástla raketovo: 10-tisíc stiahnutí denne.
Foto: Unsplash
Foto: Pexels
Biznis model bol jednoduchý: prvý rok zadarmo, potom 0,99 dolára ročne. Žiadne bannery, žiadne reklamy. Ich motto bolo jasné: „No ads. No games. No gimmicks.“ Odrážalo to Koumovu averziu voči reklamám a zbieraniu dát.
Aj keď investori neboli na začiatku nadšení, získali podporu od bývalých kolegov z Yahoo. Neskôr prišiel Jim Goetz zo Sequoia Capital, ktorý im veril a vložil do WhatsAppu osem miliónov s podmienkou, že nikdy nepridajú reklamu.
Aplikácia ďalej rástla: v roku 2013 mala už 200 miliónov aktívnych používateľov, tím 50 ľudí a investíciu 50 miliónov dolárov.
Ponuka, ktorá všetko zmenila
O rok neskôr prišla ponuka, ktorá všetko zmenila. Mark Zuckerberg vedel, že WhatsApp môže ohroziť jeho impérium. Preto vo februári 2014 padla dohoda.
Facebook kúpi WhatsApp za 19 miliárd dolárov. Koum podpísal zmluvu v budove sociálnych služieb. Symbolika bola dokonalá a z chlapca na potravinových lístkoch sa stal miliardár, ktorý predával firmu v hodnote väčšej než HDP niektorých krajín.
Na chvíľu ostal vo Facebooku, rovnako ako Acton. Ale čoskoro prišli konflikty. Zuckerberg chcel WhatsApp monetizovať reklamou, Koum a Acton trvali na súkromí a dôkladnom šifrovaní správ.
Acton nakoniec odišiel, nechal na stole 850 miliónov dolárov a otvorene podporil hnutie #DeleteFacebook. Koum vydržal o niečo dlhšie, ale v roku 2018 tiež odišiel.
Dnes má Jan Koum podľa odhadov Forbesu majetok viac ako 17 miliárd dolárov. Časť venuje filantropii, jeho nadácia podporuje univerzity, židovské organizácie aj bezpečnostné programy v Izraeli.
Peniaze do tehál
Je známy tým, že sa drží v úzadí, nevyhľadáva verejné vystúpenia a luxus predvádza len občas, napríklad so svojou zbierkou športiakov značky Porsche.
Americké médiá si ho začali viac všímať po roku 2019, kedy kúpil luxusnú nehnuteľnosť v Malibu od niekdajšieho dlhoročného prezidenta spoločnosti Universal Pictures Rona Meyera. Cenovka: zhruba 100 miliónov dolárov.
Profimedia
Foto: Profimedia
V roku 2021 k nej pridal ďalšiu luxusnú haciendu za 87 miliónov dolárov v blízkosti svojho prvého sídla. A ako sa zdá, peniaze zarobené v online svete sa rozhodol investovať do tehiel.
Iba začiatkom tohto roka priniesli zahraničné médiá správu o tom, že ukrajinský miliardár získal zámok Château de la Garoupe, ktorý je situovaný v historickom francúzskom mestečku Antibes na brehu francúzskej Riviéry.
Koum mal zámok získať ešte v roku 2023 za zhruba 70 miliónov dolárov. Jeho predchádzajúci majitelia boli napríklad dnes už zosnulý spoluzakladateľ Microsoftu Paul Allen či pôvodom ruský milionár Roman Abramovič.
Luxury Launches
Foto: Luxury Launches
Tichý inžinier
Novinové príspevky sa však zaobišli bez jeho vyjadrení. Nie je žiadny výstredný miliardár, ani celebrita zachytená vo víre okázalých večierkov. Koum pripomína skôr tichého inžiniera, ktorý nikdy nezabudol, odkiaľ prišiel.
WhatsApp medzitým prekročil hranicu dvoch miliárd používateľov a zmenil spôsob, akým ľudia na celom svete komunikujú.
Profimedia
Foto: Profimedia
Koumov príbeh je pripomienka, že aj z najtvrdších začiatkov môže vyrásť globálna inovácia. Od bytu bez teplej vody v Kyjeve cez sociálne dávky v Kalifornii až po výstup na pomyselný technologický Olymp.
Všetko to spája jedna línia: viera v to, že súkromie a jednoduchosť majú svoju cenu. A že aj keď začínate s potravinovými lístkami, môžete jedného dňa podpísať zmluvu, ktorá navždy zmení svet.
