Preteky o najlepšiu umelú inteligenciu sa vyostrujú a predražujú. Do súboja amerických technologických platforiem, ako sú Google, Microsoft, OpenAI či Meta, sa koncom januára zapojil aj čínsky DeepSeek.
Práve čínsky četbot R1 spôsobil pokles akcií západných technologických firiem na akciových trhoch. Akcie najväčšieho výrobcu čipov Nvidia klesli o 18 percent, firma tak stratila na hodnote takmer 600 miliárd dolárov.
Čínsky startup, ktorý stojí za četbotom, tvrdí, že vyvinul jazykový model porovnateľný napríklad s ChatGPT za zlomok ceny, navyše s použitím starších, menej výkonných čipov. USA totiž v roku 2022 obmedzili export čipov kľúčových pre vývoj modelov generatívnej umelej inteligencie. Podľa prvotných informácií mal DeepSeek na vývoj minúť len 6 miliónov dolárov, čo je však zrejme cenovka iba jednej z etáp trénovania četbota. Expert na umelú inteligenciu Michal Valko pre Forbes uviedol, že len samotné čipy použité na vývoj četbota stáli 50 až 100 miliónov dolárov.
Čínsky četbot R1 okrem počiatočného ošiaľu vzbudzuje aj bezpečnostné obavy. Jeho používanie podľa Wall Street Journal obmedzili viaceré krajiny vrátane Austrálie, Talianska či Južnej Kórey.
Pochybnosti vzbudzuje aj spôsob, akým DeepSeek svoj model vyvíjal a trénoval. Podľa informácií Open AI a Financial Times existujú dôkazy o tom, že ho vývojári trénovali priamo na už dostupných väčších modeloch, čo je v rozpore s podmienkami používania produktov OpenAI.
Budíček pre Ameriku
Čína americkým technologickým gigantom ukázala, že nie sú jediní, kto má potenciál ovládnuť svet AI. Trump vyhlásil, že príchod DeepSeeku má byť budíčkom pre priemysel Spojených štátov. Hoci Čína v tomto prípade neprišla so žiadnou revolučnou novinkou, Amerika by podľa Trumpa mala byť schopná vývoja nových technológií za rovnako nízku sumu.
Najväčší americkí hráči vo svete AI – Microsoft, Amazon, Meta a materská spoločnosť Googlu Alphabet – plánujú v roku 2025 investovať do vývoja umelej inteligencie dokopy ďalších 325 miliárd dolárov, píše Financial Times.
