Zbrojárske impérium Michala Strnada si zrejme ide po veľkú finančnú injekciu. Časť skupiny CSG by sa mala začať verejne obchodovať. Jedno z najväčších tohtoročných IPO v Európe sa odohrá v Amsterdame. Prečo práve tam?
V biznisových kuloároch sa to považovalo za hotovú vec, teraz je to oficiálne. Zbrojárska skupina CSG Michala Strnada spustila prvé oficiálne kroky, ktoré ju majú priviesť medzi verejne obchodované spoločnosti. Zároveň oznámila, že smeruje na burzu Euronext v Amsterdame.
Prečo si v konkurencii Londýna, Frankfurtu či Paríža firma, ktorej vstup na burzu by patril k najväčším v celej Európe, vybrala práve holandskú metropolu?
Pre väčšinu analytikov ide o logický krok. Hoci hlavné burzy Nemecka, Francúzska či Veľkej Británie na prvý pohľad pôsobia atraktívnejšie veľkosťou tamojších trhov, v skutočnosti je dnes pre väčšinu európskych firiem jasnou jednotkou Amsterdam. Navyše ide o najstaršiu burzu sveta, ktorej vznik sa datuje na začiatok 17. storočia.
„Je to v podstate najväčší európsky trh, ktorý výrazne profitoval z brexitu. Veľa nových emisií, veľmi flexibilný proces ich prijímania aj akceptácia prospektu v angličtine. Londýn ako jednotka po brexite vypadol, teraz je to pre firmy jednoducho Amsterdam,“ povedal pre český Forbes Vladimír Vávra, maklér Wood&Company.
Ako hlavný dôvod uvádza najmä to, že likvidita je v Amsterdame vyššia než na všetkých troch spomínaných trhoch. Amsterdamský Euronext patrí do siete európskych búrz prepojenej jednotným systémom Optiq. Akcie v rámci tejto siete môžete nakupovať v Miláne, Amsterdame, Paríži, Osle, Lisabone, Bruseli či Dubline.
Niektoré amsterdamské tituly rozhodne stoja za pozornosť, najmä významný hráč v oblasti polovodičov ASML, ktorého trhová kapitalizácia sa momentálne pohybuje okolo 425 miliárd eur, teda viac než desať biliónov korún. V Amsterdame sú však kótované aj spoločnosti Shell, Unilever či Prosus, všetky s trhovou kapitalizáciou nad 4 miliardy eur.
Lákadlo pre medzinárodné holdingy
Index akcií európskych zbrojárskych firiem od Goldman Sachs je na svojom 20-ročnom maxime, čo CSG hrá do karát pri snahe získať v Amsterdame ocenenie, ktoré by teoreticky mohlo konkurovať aj najväčšej českej verejne obchodovanej spoločnosti ČEZ s trhovou kapitalizáciou na 30 miliárd eur.
„Amsterdam je historicky otvorený zahraničným emitentom. Práve preto na tamojšiu burzu často vstupujú medzinárodné holdingy, ktoré chcú zdôrazniť svoj nadnárodný príbeh,“ hovorí Jaroslav Šnajdr, vedúci partner pražskej kancelárie poradenskej spoločnosti Boston Consulting Group.
„Londýn je síce historicky najväčší európsky finančný hub, no v poslednom období trpí odlivom IPO a všeobecne je vnímaný ako drahší a regulačne ťažkopádnejší, hoci časť investorov ho považuje za prestížnejší. Amsterdam však aj tak patril k najväčším víťazom brexitu,“ dodáva.
Z pohľadu Šnajdra dáva vstup CSG práve na burzu v Amsterdame zmysel. Strnadova skupina bude podľa neho vnímaná ako hráč v oblasti obrany, ktorý chce osloviť širokú základňu investorov naprieč Európou. Preto si vybrala burzu, ktorá pôsobí veľmi európsky a sídli v „neutrálnej“ krajine.
Foto: Anna Kovačič
Michal Strnad už v skoršom rozhovore pre Reuters uviedol, že skupina zvažuje uvedenie 15 percent akcií na burzu, konečné číslo sa však ešte môže zmeniť.
„Pätnásť percent sa môže zdať málo, ale nie je. Stále by to bolo najväčšie IPO v Európe,“ poznamenáva Vladimír Vávra z Wood&Company. Podľa neho ide o výsledok dôkladného prieskumu trhu a rozhovorov s investormi.
„Je to úvaha o tom, koľko dokážete predať za aktuálnych trhových podmienok tak, aby po IPO zostala ešte určitá dynamika. Je to rovnováha medzi očakávaniami investorov aj predávajúcich,“ dodáva Vávra s tým, že podľa odhadov by CSG mohla za 15 percent získať tri miliardy eur, čo je mimoriadna suma.
„Paneurópske benchmarky, podľa ktorých veľkí inštitucionálni investori alokujú kapitál, by potom CSG nemohli len tak prehliadať. Kým však neuvidíme prospekt a oficiálne cenové rozpätie, pohybujeme sa v rovine špekulácií,“ dodáva.
Výhody európskych firiem
Súčasťou prospektu musia byť všetky informácie o firme vrátane finančných výkazov a prípadných rizikových faktorov. Dokument musí posúdiť regulátor v krajine, na ktorej burzu chce firma vstúpiť. V prípade Holandska pôjde o AFM.
Výhodou Európskej únie je takzvaný passporting – keď prospekt schváli jeden z národných regulátorov, firma môže ponúkať akcie vo všetkých ostatných členských štátoch.
Tesne pred vstupom na burzu sa dolaďujú kľúčové finančné detaily vrátane cenového rozpätia za jednu akciu. Investori následne v rámci takzvaného bookbuildingu zadávajú záväzné objednávky s maximálnou cenou, ktorú sú ochotní zaplatiť. Na základe týchto údajov sa stanoví konečná cena akcie a každý, kto ju ponúkol alebo prekročil, sa stane akcionárom.
V tlačovej správe CSG uviedla, že už teraz má od veľkých inštitucionálnych investorov – Artisan Partners, BlackRock a Al-Rayyan Holding – záväzné ponuky v objeme 900 miliónov eur. Podľa niektorých odhadov by CSG mohla pri emisii v Amsterdame dosiahnuť valuáciu medzi 25 a 30 miliardami eur.
V minuloročnom rebríčku miliardárov Forbes ocenil konzervatívne Strnadov majetok na 9,45 miliardy eur, čo mu vynieslo štvrté miesto. Na prvom mieste sa umiestnila Renáta Kellnerová s majetkom 15,75 miliardy eur.
Ak by sa valuácia CSG pohybovala na spodnej hranici 24,7 miliardy eur a Strnad by si ponechal všetky akcie okrem 15 percent obchodovaných na burze, jeho majetok by sa pravdepodobne posunul nad hranicu 20,6 miliardy eur.
Okrem astronomických súm by to zároveň znamenalo aj prestížny vstup CSG do absolútnej špičky európskych zbrojárskych firiem, aspoň z pohľadu investorov.
„Časy, keď investori plošne kupovali čokoľvek z obranného sektora, sú preč. Dnes si podrobne preverujú jednotlivé firmy, ich technologickú úroveň a to, v akých veľkých obranných platformách sa budú uplatňovať,“ upozorňuje Vávra.
Článok vyšiel pôvodne v českom vydaní Forbesu, jeho autorom je Michal Bernáth.
