Milionár Slavomír Hatina predal exkluzívnu nehnuteľnosť v historickom centre Bratislavy. Pamiatkovo chránený Kernov dom získal siedmy najbohatší Slovák Tomáš Chrenek. Podľa informácií Hospodárskych novín bola budova na predaj za deväť miliónov eur.
Zrekonštruovaná historická budova sa nachádza na Hviezdoslavovom námestí, v blízkosti Slovenského národného divadla, Reduty a hotela Carlton. Dlhé roky v nej fungovala reštaurácia Le Monde (aj pod vedením šéfkuchára Martina Korbeliča), v roku 2014 ju zavreli.
Bývanie pre milionárov
V dome boli aj administratívne priestory a luxusné byty. Budúce využitie budovy zatiaľ nie je známe, s účastníkmi transakcie sa nám do uzávierky nepodarilo spojiť.
Kernov dom je vo výnimočnej lokalite, denne okolo prejdú tisíce ľudí. Foto: Tomáš Nejedlý
Nehnuteľnosť patrila eseročke Regina Invest z portfólia Slavomíra Hatinu. Privatizér a bývalý spolumajiteľ rafinérie Slovnaft ju vlastnil od 90. rokov minulého storočia. Novým majiteľom je eseročka CHT z investičnej skupiny Supernius, ktorú zase ovláda skupina Agel českého milionára slovenského pôvodu Tomáša Chreneka.
Hutnícky magnát a jeden z najbohatších ľudí na Slovensku aj v Českej republike má v eseročke CHT – s iniciálami jeho mena a priezviska – priamy tretinový podiel ako fyzická osoba. To by mohlo znamenať, že bude mať v priestoroch historickej budovy v exkluzívnej lokalite a s jedinečným výhľadom privátne bývanie.
O tom, že Hatinovci zvažujú predaj domu, písali Hospodárske noviny začiatkom júla. Cena za nehnuteľnosť so zastavanou plochou 400 štvorcových metrov mala byť podľa zdroja denníka deväť miliónov eur. Podľa údajov z portálu Finstat viedol predávajúci v účtovníctve budovu aj s pozemkom v hodnote 4,3 milióna eur. K transakcii napokon došlo už začiatkom augusta.
Historický skvost od Feiglerovcov
Krásne zrekonštruovaný Kernov dom je unikátny historický skvost z dielne slávneho architekta Ignáca Feiglera staršieho. „Dom stojí kúsok od Rybárskej brány, najmenšej z historických brán do mesta, ktorej zvyšky je doposiaľ možné vidieť na pôvodnom mieste, chránené skleneným krytom,“ hovorí certifikovaný sprievodca Bratislavou Pavel Šimove.
V roku 1845 postavil na tomto mieste nový štvorpodlažný meštiansky dom v štýle empíru Ignác Feigler starší. Dom získal meno po svojom najvýznamnejšom vlastníkovi – mešťanovi Ondrejovi Kernovi.
„Otec a syn Feiglerovci boli malá architektonická dynastia, ktorá významne ovplyvnila výzor mesta v 19. storočí,“ vysvetľuje Šimove. Mnohé z nehnuteľností z dielne Feiglerovcov doposiaľ fungujú a patria medzi ikonické stavby metropoly – kostol a mestský špitál sv. Ladislava na Špitálskej, minikaplnka sv. Kataríny a Wimmerov dom na Michalskej ulici, Župný dom známy tiež ako stará budova Slovenskej národnej rady, stanica Prvej konskej železnice na Trnavskom mýte či kaštieľ v Rusovciach.
Pamätná doska na rohu Kernovho domu. Foto: Wikimedia Commons/Wizzard, voľné dieloSúčasť indickej histórie
Pozoruhodná je tiež bronzová pamätná doska na rohu budovy. Pripomína stretnutie komunistického politika Vladimíra Clementisa s Indírou Gándhíovou a Džaváharlálom Néhrúom ako vrcholovými zástupcami Indie v roku 1938.
„Nehrú predvídal, že Indiu čaká osamostatnenie a rozhodol sa, že precestuje svet a spozná rôzne politické systémy, aby vedel vybrať vhodný pre Indiu. Po stretnutí s Clementisom, s ktorým diskutoval aj o svojich zážitkoch v Sovietskom zväze, sa údajne rozhodol, že Indii by sa hodil socialistický systém – ale nie stalinistický,“ hovorí Šimove.
Na pamätnej tabuli je zobrazený znak z indickej vlajky – Ašókovo koleso a pravidelne sa pri ňom zastavujú všetky indické turistické výpravy na návšteve Bratislavy.
