Vagnerovci pred časom otočili zbrane proti svojmu „živiteľovi“ Vladimirovi Putinovi – na kontraktoch od ruskej vlády zarobili stovky miliónov. Šéf skupiny Jevgenij Prigožin však financoval súkromnú armádu aj z peňazí za ťažbu prírodných zdrojov či za podporu nestabilných režimov.
Vagnerova skupina ponúkala bezpečnostné služby desiatkam slabých a vojnou zmietaných afrických aj blízkovýchodných krajín. Spoločnosti údajne prepojené s Prigožinom získali počas štyroch rokov pred ruskou inváziou na Ukrajinu asi 250 miliónov dolárov z prírodných zdrojov v týchto krajinách, zistilo vyšetrovanie denníka Financial Times.
Peniaze zo Sýrie
Vagnerovci údajne pomáhali prezidentovi Sýrie Bašárovi al-Asadovi v boji proti povstaleckým skupinám a Islamskému štátu. Ropné spoločnosti napojené na Prigožina, ako napríklad Evro Polis, dostali ponuku na štvrtinový podiel z akýchkoľvek príjmov z ropných a plynových polí, ktoré skupina oslobodila z područia Islamského štátu, uviedla v roku 2018 agentúra Associated Press a americké ministerstvo financií.
Počas sýrskej občianskej vojny opätovne získali ropné polia od Islamského štátu, na čom spoločnosť Evro Polis dosiahla len v roku 2020 zisk vo výške 90 miliónov amerických dolárov. A to aj napriek sankciám, ktoré Spojené štáty uvalili na spoločnosť už niekoľko rokov predtým. Informácie priniesol denník Financial Times.
Peniaze zo Stredoafrickej republiky
Vagnerovci si údajne udržiavajú značnú kontrolu nad ťažbou zlata a diamantov, ako aj nad právami na lesné hospodárstvo v Stredoafrickej republike. Na výmenu poskytujú žoldnierov na podporu vlády a zastavenie prevratu proti autokratickému vodcovi krajiny.
Wagnerovci v Stredoafrickej republike. Foto: Wikimedia Commons, v licencii CC BY-SA 4.0
Vagnerovci v Stredoafrickej republike. Foto: Wikimedia Commons, v licencii CC BY-SA 4.0
Hoci sa odhady líšia, príjmy v Stredoafrickej republike sú značné: Podľa správy, ktorú začiatkom tohto roka získal portál Politico, by zisky vagnerovcov z ťažby mohli predstavovať takmer jednu miliardu dolárov, zatiaľ čo CBS odhaduje, že lesnícke podniky spojené s Prigožinovými žoldniermi priniesli takmer jednu miliardu dolárov a ťažba zlata ďalšie 2,7 miliardy.
Peniaze zo Sudánu
Prigožin sa angažuje v ťažbe zlata prostredníctvom spoločnosti M Invest, ktorú údajne ovláda. Sudánska vláda sa v istom období počas pôsobenia bývalého diktátora Umara al-Bašíra vzdala svojho práva vlastniť 30 % dcérskej spoločnosti M Invest, píše Organized Crime and Corruption Reporting Project.
Hoci al-Bašír už nie je pri moci, dcérska spoločnosť Prigožinovej M Invest podľa viacerých zdrojov stále prevádzkuje sudánsky závod na spracovanie zlata. Ruské skupiny sú zodpovedné za väčšinu pašeráckeho trhu, ktorý v roku 2021 vyviezol zo Sudánu zlato v hodnote až 1,9 miliardy dolárov, uviedla CNN (Prigožin popiera väzby na ťažobnú spoločnosť).
Peniaze z Ruska
V nedávnej správe britskej vlády sa uvádza, že okrem zahraničných žoldnierskych kontraktov a práv na ťažbu nerastných surovín získavajú subjekty prepojené s Prigožinom peniaze aj z „nadhodnotených ruských vládnych kontraktov“.
Spoločnosti riadené Prigožinom získali v rokoch 2011 až 2019 ruské vládne zákazky v hodnote najmenej 3 miliardy dolárov. Týkali sa cateringu, ako uvádza zdroj spravodajského portálu Bellingcat.
Smer Líbya?
Námestníčka amerického ministra zahraničných vecí pre politické záležitosti Victoria Nuland začiatkom tohto roka v Kongrese povedala, že ťažba zlata v krajinách ako Stredoafrická republika a Mali „priamo financuje boje, ktoré (bojovníci Vagnerovej skupiny) vedú na Ukrajine“.
Denník Wall Street Journal uviedol, že USA sa obávajú najmä pokusov skupiny o prístup k líbyjskej rope, keďže je v tejto konfliktami zmietanej krajine naďalej aktívna, a z uniknutých dokumentov americkej vlády vyplýva, že vagnerovci majú záujem uzavrieť s haitskou vládou zmluvu na potláčanie gangov.
Putin s Prigožinom ako šéfom cateringu pre ruský štát. Foto: Wikimedia Commons/vláda Ruskej federácie, v licencii CC BY 4.0
Putin s Prigožinom ako šéfom cateringu pre ruský štát. Foto: Wikimedia Commons/vláda Ruskej federácie, v licencii CC BY 4.0
Prigožinova hviezda začala v Rusku stúpať, keď ho v 90. rokoch predstavili Putinovi. Bývalý trestanec, ktorý sa začal zameriavať na cateringové služby pre štát, sa následne stal známym ako „Putinov šéfkuchár“.
V roku 2014 Prigožin založil žoldniersku formu – Vagnerovu skupinu, hoci až do minulého roka opakovane popieral, že by túto skupinu vlastnil, a často popieral akékoľvek prepojenie s podnikaním s africkými minerálmi.
Skupina, ktorej súčasťou je viac ako 25-tisícová armáda, údajne pomáhala Moskve počas anexie Krymu v roku 2014 a z obchodných a geopolitických dôvodov sa usilovala o zmluvy s africkými vládami.
Porušovanie ľudských práv
Vagnerovci sa tiež výrazne podieľali na ruskej invázii na Ukrajinu vrátane náboru väzňov z ruských väzníc na boj vo vojne. V priebehu rokov zarábali vagnerovci stovky miliónov a boli obvinení z početných porušení ľudských práv, ako sú vraždy, mučenie a znásilňovanie v mnohých afrických a blízkovýchodných krajinách bohatých na prírodné zdroje.
„Rusi tu kontrolujú všetko,“ povedal koncom minulého roka pre New York Times Abdoul Aziz Sali, ekonóm banskej spoločnosti zo Stredoafrickej republiky. „Sú arogantní a násilní. Keď prídu na stretnutie, ani si nesadnú.“
Začiatkom tohto roka americké ministerstvo financií označilo vagnerovcov za nadnárodnú zločineckú organizáciu, čím sa pokúsilo uvaliť na túto súkromnú vojenskú spoločnosť ďalšie sankcie a obmedziť jej možnosť podnikať na celom svete.
Náborový plagát Wagnerovcov v Rusku. Foto: SITA/AP
Náborový plagát vagnerovcov v Rusku. Foto: SITA/AP
Skupina čelila aj ďalším postihom vrátane niektorých sankcií voči jednotlivým členom skupiny. Zahraničné spoločnosti, ktoré obchodujú so sankcionovanými subjektmi, pritom môžu byť zbavené práva používať americký dolár alebo americký finančný systém. Spoločnosti napojené na Prigožina však údajne udržiavali podnikanie pri živote prostredníctvom komplikovanej siete firiem.
Prigožin je zodpovedný aj za financovanie Internet Research Agency – „farmy trollov“, ktorá bola obvinená zo zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Prigožin sa k zasahovaniu do volieb nakoniec priznal.
Otočka pred Moskvou
Prigožin viedol v sobotu 24. júna 2023 ozbrojenú vzburu proti vedeniu ruskej armády po tom, ako ju obvinil z útoku na jeden z táborov skupiny. Vagnerovci, ktorí bojovali po boku ruských jednotiek na Ukrajine, si následne nárokovali kontrolu nad vojenskými zariadeniami v ruských mestách Voronež a Rostov.
Bojovníci sa vydali na pochod smerom k Moskve, ale skôr ako sa dostali do hlavného mesta, Prigožin a Putin sa dohodli na zastavení povstania. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova sa v podmienkach dohody uvádza, že Prigožin sa presťahuje do Bieloruska a nikto z účastníkov ozbrojenej vzbury nebude čeliť obvineniam.
Wagnerovci v obsadenom Rostove. Foto: SITA/AP
Vagnerovci v obsadenom Rostove. Foto: SITA/AP
V nedeľu 25. júna sa vagnerove jednotky začali sťahovať z Rostova a Voroneže. Vzbura nasledovala po mesiacoch hádok medzi Prigožinom a ruskými vojenskými veliteľmi, ktorých obvinil zo zlého riadenia invázie na Ukrajinu a z toho, že pripravili vagnerove jednotky o zásoby.
Článok vyšiel v americkom Forbese a jeho autorkou je redaktorka Ana Faguy. Vznikol s prispením Forbes Slovensko a bol aktualizovaný o novší vývoj.
