Ministerstvo financií SR sa bráni obvineniam z úmyslu zaviesť daň z transakcií a znížiť paušálne výdavky. Jasné odpovede na priame otázky však neposkytlo.
Do médií prenikla koncom minulého týždňa informácia o snahe zaviesť v rámci konsolidačných opatrení daň z transakcií.
Hovorí sa o zdanení bezhotovostných prevodov, napríklad výplat zamestnancov či platieb medzi bežnými ľuďmi, rovnako tak o zdanení výberu hotovosti z bankomatu.
„Podľa prepočtov štátne inštitúcie zaplatia na tejto dani celkovo 46 miliónov eur, domácnosti v priamom rade okolo 43 miliónov eur a 566 miliónov eur zaplatia podniky, čiže hrubý výnos dane podľa toho, ako si to predstavuje ministerstvo financií, by mal byť okolo 655 miliónov eur,“ vypočítal poslanec Národnej rady SR Marián Viskupič z politickej strany SaS.
Ministerstvo dementuje
„Ministerstvo sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam, že rezort plánuje zaviesť bežným občanom zdaňovanie výberov z bankomatov a bankových prevodov. Sú to klamstvá a ministerstvo financií takéto výroky považuje doslova za šírenie poplašných správ,“ uviedlo v odpovedi tlačové oddelenie rezortu financií.
Rezort popiera úvahy o zdanení bezhotovostných prevodov, ktoré realizujú bežní ľudia, rovnako tak o zdanení výberu z bankomatu. O daňovom zaťažení iných transakcií však mlčí. Ide najmä o zdanenie firemných prevodov.
Forbes preto položil ministerstvu otázku: „Je v hre zdaňovanie prevodov medzi firmami a inštitúciami?“
„Nebudeme sa vyjadrovať ku konkrétnym návrhom, keďže by sme neradi podporovali šírenie špekulácií o týchto témach,” odpovedal rezort.
Rovnaká argumentácia prišla aj v odpovedi na otázku, či sa plánujú rušiť alebo obmedzovať paušálne výdavky živnostníkov.
„Niekoľko týždňov opakujeme, že navrhované opatrenia musia byť najskôr prerokované na politickej úrovni (koaličnej rade). Následne budú všetky opatrenia detailne predstavené verejnosti,“ dodalo tlačové oddelenie ministerstva.
Opäť bez diskusie?
Byť trpezlivý pri skúsenostiach z uplynulého obdobia nie je ideálna taktika. Stalo sa bežnou praxou, že vláda predstaví opatrenia, ktoré majú zásadný dopad, no odborníci a verejnosť nemajú priestor na diskusiu. Sú tak len mĺkvymi štatistami pri skrátenom legislatívnom opatrení.
Za trištvrte roka vládnutia vládna koalícia obišla riadny legislatívny proces cez skrátené legislatívne konanie až pri šiestich z desiatich návrhov zákonov. Do praxe sa tak často dostali zákony, ktoré bolo treba upravovať.
Chýbala totiž odborná oponentúra, ktorá nepodarky mohla odchytiť. Čakanie na oficiálne predstavenie návrhov tak môže znamenať alternatívu nediskutovať vôbec.
Čo je to daň z finančných transakcií
Vo svete nejde o neznámy pojem. Využíva sa na zamedzenie špekulatívnych obchodov na burze. Autorom myšlienky je americký ekonóm James Tobin. Takzvaná Tobinova daň má za cieľ predchádzať špekuláciám na devízovom trhu ich zdanením, teda zvýšením ceny kupovaného a predávaného aktíva, čo znižuje výnos a výhodnosť obchodu. Pokles špekulácii znižuje volatilitu trhov, teda cenové výkyvy.
Pri aplikácii v praxi v niektorých prípadoch došlo k posunu pôvodného významu tejto myšlienky. Vlády zistili, že výhodou dane sú vysoké daňové výnosy, pri nízkom percente sadzby. Dokážu tak vybrať naozaj veľké peniaze.
Maďarsko svojou cestou
Po tomto chodníčku sa vybralo napríklad Maďarsko. Relatívne úspešne si tým financuje svoje deficity. Tento rok pôvodne počítalo s 884 miliónmi eur z tejto dane. Potrebuje však viac. Aktuálne preto sadzby navyšuje.
Pri bezhotovostných transakciách v cudzej mene je to z 0,3 na 0,45 percenta. Výbery z bankomatu budú zdanené vo výške 0,9 percenta, namiesto 0,6 percenta. Zdanené budú aj výmeny cudzích mien v zmenárňach a to sadzbou 0,45 percenta.
Do štátnej kasy by to malo priniesť 1,1 miliardy eur tento rok a 1,5 miliardy eur v budúcom roku.
Daň z finančných transakcií uplatňujú aj iné krajiny. Skúsenosti s ňou majú napríklad Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Španielsko alebo Taliansko. Uskromnili sa však len so zdanením finančných nástrojov, teda s pôvodnou myšlienkou konceptu.
SITA/Úrad vlády SR
Ohrozené sú aj paušálne výdavky
Daň z transakcií nie je jedinou avizovanou daňovou zmenou. Ministerstvo financií údajne uvažuje aj o úprave paušálnych výdavkov.
„Chceme upozorniť aj na ďalší zámer vlády, ktorý sa dotkne skupiny viac ako 250-tisíc ľudí. Vládna koalícia plánuje zaútočiť na živnostníkov a zobrať im viaceré výhody, napríklad zrušiť paušálne výdavky. Toto je úplne neprijateľné. Živnostníci sú často ľudia, ktorí sú odkázaní sami na seba, platia si nemalé peniaze a odvody,“ hovorí šéf SaS Branislav Gröhling.
Paušálne výdavky aktuálne poskytujú možnosť deklarovať daňové náklady bez nutnosti viesť si administratívu. Fungujú ako percento z príjmov. Aktuálne je možné si uplatiť paušálne výdavky vo výške 70 percent príjmov.
Treba povedať, že k podstatnému zvýšeniu došlo v roku 2017 na popud SNS, keď sa sadzba paušálnych výdavkov zvýšila zo 40 na 60 percent a ročný limit stúpol z päťtisíc eur na 20 tisíc eur.
Koaličné nezhody
V programovom vyhlásení však súčasná vláda uvádza, že „zváži možnosti úpravy limitu paušálnych výdavkov pre fyzické osoby – podnikateľov“. Aj šéf SNS Andrej Danko v rozhovore pre Hospodárske noviny pripustil, že živnostníci sú predmetom diskusie.
„Je tlak na zrušenie či na úpravu paušálnych výdavkov, potom je otázka aj v prípade systému zdanenia, vôbec to zatiaľ nie je uzavreté, existujú rôzne varianty,“ uviedol.
Ministerstvo financií aj v tomto prípade zvolilo podobnú komunikačnú taktiku. Rušenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov označilo za šírenie poplašnej správy. K ich možnému zníženiu sa však nevyjadrilo.
Všetko naznačuje tomu, že po letných prázdninách čakajú slovenskú ekonomiku búrlivé časy. September je posledným termínom, kedy musíme Európskej komisii predstaviť strednodobý rozpočtový plán aj s úspornými opatreniami.
Je potrebné nájsť v rozpočte 1,4 miliardy eur. Slovensko je už dnes zahrnuté v procedúre nadmerného deficitu, teda v sankčnom mechanizme EÚ. Minister financií Ladislav Kamenický mal pôvodne predstaviť konsolidačné opatrenia už v júni. V koalícii však nenašiel zhodu.
Aké fakty poznáme?
- Ministerstvo financií zatiaľ nepredstavilo plán, ako chce na budúci rok zmazať časť deficitu vo výške 1,4 mld. eur. Nevylučuje pritom, že súčasťou opatrení môže byť daň z transakcií firiem alebo zníženie paušálnych výdavkov.
- Slovensko sa o daň z transakcií dlhodobo zaujíma. Podporuje iniciatívu, ktorá sa na európskej úrovni zrodila ešte v roku 2011, no väčšina krajín už z nej medzičasom vystúpila.
- Tým, že doteraz nedošlo k úprave podmienok na európskej úrovni, slovenská vláda nie je viazaná pravidlami pri stanovení daňovej sadzby, ani pri tom, čo sa bude zdaňovať.
- Slovenské banky realizujú ročne platobné transakcie (bez výberov z bankomatu), v hodnote 1,6 bilióna eur. V tomto číslo sú však aj platby bežných ľudí, firiem a inštitúcií. Ministerstvo aktuálne zdanenie platieb občanov odmieta.
- Paušálne výdavky využíva aktuálne 263-tisíc živnostníkov. Sú to zhruba dve tretiny ich celkového počtu.
- Za rok 2023 zaplatili samostatne zárobkovo činné osoby na dani z príjmu do štátneho rozpočtu zhruba 28,5 mil. eur.
