Výpadky v rozpočte na tento rok budú predstavovať približne 1,2 miliardy eur. Najmä v dôsledku slabšieho vývoja ekonomiky a mimoriadnej valorizácie dôchodkov. Horšie sa majú vyvíjať aj rozpočty v ďalších rokoch – o 1,1 až 1,5 miliardy eur.
Uviedol to riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR Juraj Valachy vo štvrtok pri predstavovaní novej daňovej prognózy.
Aké sú prognózy?
Medziročný rast daňovo-odvodových príjmov presiahne v tomto roku hodnotu 9 percent. V nasledujúcich rokoch sa rast príjmov spomalí na úroveň okolo 5 percent ročne. Hlavným dôvodom bude pomalší rast nominálnej ekonomiky a ustálenie inflácie na nižších úrovniach.
Celkové daňovo-odvodové príjmy oproti schválenému rozpočtu však Inštitút finančnej politiky revidoval smerom nadol, a to o približne 0,3 miliardy eur v roku 2023 a 1,1 miliardy eur a 1,5 miliardy eur v rokoch 2024 a 2025. Ďalší vývoj bude veľmi záležať od spotrebiteľskej inflácie a cien energií.
Efekt vysokých cien
Prognózované výdavky na tento rok navýšil IFP o 0,6 miliardy eur. „Celý horizont je ovplyvnený najmä novou dôchodkovou legislatívou. Najväčšia úprava sa týka roka 2023, kde sa od júla prejaví predsunutá mimoriadna valorizácia dôchodkov,“ priblížil inštitút.
„Zároveň dochádza k dočasnej zmene valorizačného mechanizmu pre rok 2024, ktorý zvyšuje výdavky na celom horizonte.“
Výdavky na dôchodky tak vďaka valorizácii a legislatíve v tomto roku dosiahnu medziročný rast viac ako 20 percent. Efekt vysokých cien je však vidieť aj pri nemocenských dávkach a dávke v nezamestnanosti, ktoré sú ťahané najmä rastúcou priemernou mzdou. „Ku koncu horizontu dochádza k stabilizácii situácie a medziročné rasty sa s ústupom inflácie dostávajú na predkrízové úrovne,“ dodal Inštitút finančnej politiky.