Má iba 25 rokov a za sebou množstvo skúseností a ocenení, ktoré vzbudzujú rešpekt u omnoho starších kolegov. Eva Remlová je vedkyňou v oblasti miniatúrnej medicínskej robotiky.
Mladá vedkyňa absolvovala výskumné pobyty na Brigham and Women’s Hospital na Harvard Medical School a MIT v USA a tiež na NTU Singapore. Ako prvá Slovenka získala prestížny vedecký CLS Fellowship švajčiarskej polytechniky ETH a nemeckej Spoločnosti Maxa Plancka. ETH Zürich ju ocenila aj jednou z najvýznamnejších študentských cien – ETH medailou za výskum.
Dnes sa výskumom snaží posúvať vpred možnosti medicínskej robotiky. Základnou otázkou, ktorou sa intenzívne zaoberá, je, ako môžu malé prístroje pomôcť cielene liečiť akútne a chronické ochorenia a prispieť k lepšej diagnostike.
Eva pravidelne prednáša a publikuje v odborných časopisoch a získala ocenenie Švajčiarskej robotickej spoločnosti. Okrem vedeckej činnosti má zápal aj pre podnikanie a vedie medzinárodné univerzitné hackathony s medicínskym zameraním. Vďaka prepojeniu akademickej sféry s praktickou aplikáciou v tzv. translačnej medicíne patrí medzi mimoriadne perspektívnych a inšpiratívnych mladých vedcov.
Medicínu má v DNA
Eva Remlová vyrastala v československej mnohogeneračnej lekárskej rodine a má zázemie v oboch krajinách. Mimochodom, už počas štúdia na gymnáziu v Prahe sa zaoberala výskumom nanomateriálov na stáži v IKEM-e (Inštitúte experimentálnej a klinickej medicíny) na Akadémii vied ČR. Možno aj to bolo impulzom, prečo sa po gymnáziu rozhodla si štúdium medicíny rozšíriť o výskum medicínskych technológií na prestížnej švajčiarskej polytechnike ETH v Zürichu.
Foto: Archív ER
„Poznám lekársky svet a je mi blízky. Zároveň som mala odmalička veľmi rada technické predmety. V oblasti vedy, konkrétne tej medicínskej a technológií, je ETH európskym aj svetovým lídrom. Keď si to spätne premietam, v tom čase som si neuvedomovala, ako veľmi mi to zmení život,“ vysvetľuje Eva dôvody svojho kariérneho smerovania.
V štúdiu a dnes už aj vo výskume sa zameriava na nové technológie použiteľné pre humánnu liečbu. V súčasnosti sa venuje doktorandskému štúdiu.
Robotika je všade
Ako ďalej vysvetľuje Eva, robotika je všade okolo nás, no aj v tejto oblasti je dôležité rozlišovať na akej škále sa pohybujeme – či hovoríme o veľkých robotoch a strojoch, či prístrojoch vyrobených z masívnych materiálov, ktoré sú vybavené silnými motormi, alebo o niečom oveľa menšom.
„Robotika, na ktorú sa špecializujem ja je v malých škálach – mikro až nano. V tejto oblasti sa bavíme o bio-kompatibilných, mäkkých materiáloch, ako sú polyméry,“ vysvetľuje Eva. Konkrétne ide o roboty, ktoré sa možno ešte nevyužívajú, ale ak sa ich vedcom podarí preniesť do klinického využitia, umožnia nielen lepšiu diagnostiku, ale aj kvalitnejšiu a cielenejšiu terapiu pre pacientov.
Doktorandské štúdium jej prinieslo väčšiu flexibilitu a v rámci nej sa môže spolupodieľať na tom, akým smerom sa vydá a s kým nadväzuje odborné spolupráce. Aktuálne začína spoluprácu s ďalšou významnou americkou univerzitou. Každý vedec ale vie, že niekedy aj dlhé mesiace práce môžu vyjsť navnivoč.
Eva Remlová má za sebou množstvo elitných spoluprác a výskumných pobytov vrátane prestížnej MIT. Foto: Archív ER
„Vo vede a výskume to často býva tak, že niečo si naplánujete, ale veci sa nakoniec vyvinú inak. Niekedy dlhodobo niečo skúmate, no nakoniec z toho nič nie je a musíte začať odznova. Zväčša nie od nuly, ale aspoň s novou skúsenosťou,“ vysvetľuje.
Vitajte vo svete theranostics
Predmetom jej výskumu sú malé zariadenia, tzv. small scale devices, čo zahŕňa mikro a nano zariadenia na biomedicínske použitie v terapii a diagnostike – tiež označovanej ako „theranostics“ (spojenie slov therapy a diagnostics, pozn. red.) od kardiovaskulárnych cez neurologické až gastrointestinálne aplikácie.
Súčasný výskum v oblasti malých medicínskych zariadení nadväzuje na jej predošlé skúsenosti. V rámci magisterského štúdia sa zameriavala na gastro. Absolvovala aj výskumný pobyt na prestížnom MIT a Harvard Medical School v Bostone, kde pracovala s kolegami vedcami, svetovými kapacitami vo svojich oboroch, v laboratóriu, ktoré sa úzko zameriava na výskum možností gastrointestinálnej cesty podávania liečiv a terapeutických praktík.
Aký to má význam? Budete možno prekvapení, ale ako vysvetľuje Eva, otázka cieleného podávania liečiv, napríklad v prípade chronických ochorení, je mimoriadne aktuálna.
Eva a jej alma mater – švajčiarska polytechnika ETH. Foto: Archív ER
„V dnešnej dobe je veľkým problémom adherencia pacientov – ako dôsledne pacienti užívajú lieky. Z dát vieme, že zhruba 50 percent pacientov liek neužije vtedy, keď má. Malé odchýlky sa po čase nazbierajú a môže to významne ovplyvniť výsledok liečby,“ hovorí mladá vedkyňa.
Zároveň ide aj o množstvo liečiva, ktoré je pacientom podávané. Najčastejšie lieky prijímame orálnou cestou, či už vo forme tabletiek, alebo v tekutej forme. Problémom je, že kým sa liečivo dostane do potrebného orgánu, musí prejsť relatívne dlhú cestu a pacientom sa preto podáva oveľa vyššie množstvo, aby bola zaistená jeho potrebná koncentrácia.
„Často ide o mnohonásobne vyššie dávky, aby sa malá potrebná dávka dostala tam, kam má. To so sebou nesie aj potenciál pre rôzne nežiaduce účinky. Chronickí pacienti majú často rôzne kontraindikácie a niektoré liečivá nemôžu užívať súčasne, čo vec ďalej komplikuje,“ vysvetľuje Eva.
Nano a mikro
Cieľom vedy je nájsť spôsob, ako dopraviť liečivo tam, kde je skutočne potrebné a v požadovanom množstve. Práve na to môžu slúžiť mikro a nano prístroje a o to sa vo výskume snažia vedci ako Eva.
Malé medicínske prístroje môžu okrem toho pomôcť aj s inými zákrokmi či testami – napríklad vykonať malú biopsiu konkrétneho orgánu alebo pomôcť lekárom s monitorovaním orgánu v reálnom čase. Veľký projekt, ktorého bola Eva súčasťou na MIT a Harvarde, boli zariadenia, ktoré by v budúcnosti mohli cielene podávať napríklad inzulín. Išlo o „smart“ zariadenia, ktoré sa dokážu kontrolovane pohybovať v zažívacom trakte a napríklad v žalúdku optimálne dávkovať liečivo. „Akokoľvek sci-fi to môže znieť, takým smerom sa výskum uberá,“ hovorí Eva.
