Peniaze na otvorenie obchodu s ručne vyrábanými nanukmi začali skladať na svojej svadbe. Hosťom povedali, že ak ich chcú obdarovať, nech im prispejú na spustenie prevádzky. Manželia Daniela a Marián Vunhu dnes vo svojej predajni Marinela v Bratislave vyrábajú zdravé nanuky, ktoré chutia naozaj ako ovocie.
S úsmevom spomenú známy výrok, že keď chceš urobiť ľudí šťastnými, nebuď lídrom, ale choď predávať zmrzlinu. Obaja vyštudovali na Ekonomickej univerzite, zamestnali sa v IT firmách a vždy mali radi zmrzlinu. Ochutnávali ju všade, kam prišli a v každom ročnom období. A na spoločnej dovolenke v Ázii si jeden večer povedali, že prečo by si ju nemohli vyrábať aj sami.
Svoju nanukáreň otvorili pred rokom v nenápadnej predajni na Blumentálskej ulici. S úsmevom spomínajú, ako čakali na prvého zákazníka, dodnes si pamätajú na malé dievčatko, ktoré prišlo s otcom. A ich tržby sa za prvý deň horko-ťažko vyšplhali na štyri eurá. „Našťastie, počet zákazníkov rýchlo pribúdal, hoci na marketing a reklamu sme nedali ani cent,“ vraví Daniela.
Manželia Daniela a Marián Vunhu.
V Taliansku ich produktom hovoria „gelato su stecco“, teda zmrzlina na paličke. Ako ich správne robiť, sa učili na kurze na akadémii v Bologni. „Prirovnal by som to k autoškole, dostali sme základy, pochopili technológiu výroby, ale najviac vás beztak naučí až prax,“ hovorí Marián a jeho manželka Daniela dopĺňa: „V Taliansku nám nenalinkovali žiadne osvedčené recepty, podľa ktorých máme vyrábať. Viedli nás ku kreativite, aby sme sa nebáli skúšať nové veci.“
A tak manželia skúšajú. Pracujú len s čerstvými surovinami a uprednostňujú tie od slovenských dodávateľov. Hrajú sa s príchuťami, kombinujú ovocie s bylinkami, vyrábajú aj zeleninové nanuky napríklad z červenej repy. „Všetky sú na báze čistého ovocia. Nepoužívame žiadne prášky či umelé prísady, vylúčili sme aj smotanu. Robíme ich každé ráno podľa našich receptov a taký nanuk si dáte iba u nás,“ vraví Marián. Kľúčová je podľa ich slov kvalita surovín a poctivosť výroby, pri ktorej napríklad musia počítať s tým, že každé ovocie má inú výšku cukornatosti. Výsledný kvalitný nanuk sa potom nesmie lámať, mali by ste do neho bez problémov zahryznúť a mal by byť ťažší, lebo v porovnaní so zmrzlinou nemá v sebe našľahaný vzduch.
Vo svojom obchodíku zaviedli aj nástenku, kde zákazníci môžu písať svoje tipy a hlasovať, aké nanuky chcú mať pripravené na druhý deň. „Mne sa totiž často stávalo, že som prišla na zmrzlinu a nemali príchuť, akú som chcela. U nás si ju preto zákazníci môžu aj sami vymyslieť,“ približuje Daniela. Chute ich zákazníkov sa často menia, tento týždeň vládne čokoládová s malinou, predtým zase avokádo s limetkou. Obľúbený je aj čokoládový sorbet s jahodou alebo kokosom. Ponúkajú štyri veľkosti nanukov v rôznych tvaroch a určili si, že všetky druhy budú mať rovnakú cenu, aj keď náklady na jednotlivé suroviny sa líšia. „Nechceli sme odradiť zákazníka, že každý nanuk bude stáť inak,“ vraví Marián. „Tie z drahšieho ovocia sú preto stratové a musia ne na zarobiť ostatné.“
Obaja poznamenajú, že majú za sebou „vysokú školu úradov“, pri spustení a rozširovaní prevádzky totiž zápasia s legislatívou. Nebalené mrazené výrobky z čistého ovocia totiž podľa ich slov nepozná žiadna slovenská vyhláška. „Napríklad Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave náš produkt dlho nevedel klasifikovať,“ spomína Marián. „Trvalo niekoľko mesiacov, kým ho zaradili do kategórie mrazený dezertný krém a vraveli, že sme prví, kto s takým výrobkom prišiel.“ Teraz sa púšťajú do ďalšieho byrokratického koliečka, lebo by radi prevádzkovali aj pojazdné vozíky s ich domácimi nanukmi.
Foto: Marinela.sk
