Nespokojnosť s mladou generáciou, ktorá sa zapája do pracovného procesu, nie je vyhradená iba pre Generáciu Z.
„Mladí ľudia nechcú pracovať, radšej nacvičujú tie svoje tance.“ – „Mladí nechcú brať nadčasy, keď im ,padne‘, a myslia len na to, ako si rýchlo sadnúť do kaviarne.“ – „Mladí sa už viac nechcú šplhať po kariérnom rebríčku.“
Články na tému „Mladým sa nechce pracovať“ majú svoj vývoj aj svoje evergreeny. A často viac ako o mladých vypovedajú niečo o tých starších.
Na vine sú školy
Pred záhaľkou varovali mladých už antickí filozofi. Za nástrahy, ktoré ničili pracovné návyky omladiny, považovali v zásade tie isté veci ako súčasná staršia generácia. Teda zábavné aktivity mladých, ktorým sami nerozumeli alebo sa ich už pre vek nemohli zúčastňovať („všetok čas im zaberajú tie pohyblivé obrázky“ – 1920; prípadne „energiu míňajú na tie svoje moderné tance“ – 1926).
Netradičnou výnimkou bolo niekoľko článkov z konca 19. storočia, ktoré za vinníka označili školy.
Vzdelaní chlapci nechcú pracovať
„Nemôžeme konštatovať, že by liberálne školstvo spravilo ľudí lepšími alebo šťastnejšími. Príliš školy však robí mladých ľudí pyšnými a lenivými. Zároveň sú pre vplyv školy nepripravení na bežné starosti a ťažkosti života. Vzdelaní chlapci napríklad nechcú pracovať na poliach a v dielňach a ich profesia je poflakovanie sa.
„Ľudia sú už aj tak až príliš premúdrení a nemali by sme ich ďalšie vyškolovanie podporovať,“ vyjadroval sa starosta jedného z miest na juhu USA pre St. Louis Daily Globe Democrat v roku 1882.
Titulky článkov o mladých, ktorým sa nechce pracovať – od 1923 do 2014. Ilustrácia: Forbes Slovensko
Hoci školstvo sa už v neskorších rokoch takto nehanilo, že sa mladým nechce pracovať na farmách, v dielňach či napríklad v baniach, sa opakuje prakticky až do dnešných dní.
Postupne však aj s dôvetkom, prečo to tak je. Vtipne vyznieva napríklad článok z novín v Orlande na Floride z roku 1992, v ktorom sa šéf náboru pre stavebné firmy sťažuje, že sa mladým nechce pracovať v tomto odvetví: „Mladí ľudia nechcú pracovať na stavbách. Spájajú si túto prácu so špinou a potom. Robota je podľa nich nudná a únavná. Viem, že sa robia kampane na zmenu tohto imidžu, ale ako môžu fungovať, keď tie stereotypy sú pravdivé. Práca na stavbe je presne taká – špinavá, únavná a plná potu.“
Nenávidené dávky
Ďalší motív, ktorý sa opakuje v článkoch o tom, ako sa mladým nechce pracovať, sú dávky v nezamestnanosti.
„Môj cieľ nebol počúvať cudzie rozhovory, ale v kaviarni ma prekvapil hlasný rozhovor dvoch mladíkov, z ktorých jeden hovoril, že rozdiel medzi mzdou a dávkou v nezamestnanosti je len 50 dolárov týždenne. Nečudo, že sa potom mladým nechce pracovať,“ písalo sa v 60. rokoch v novinách z Chicaga.
Tento argument je politická téma dodnes, a to napriek tomu, že ekonomickí analytici poukazujú na to, že zníženie dávok neznamená automaticky väčšiu vôľu pracovať.
A keď sme pri platoch a pracovných podmienkach, tu sú evergreen argumenty na spôsob „za našich čias“: „Mladí ľudia už nechcú pracovať za minimálnu mzdu, no ja si pamätám, že za našich čias sme boli vďační za akúkoľvek odmenu, len aby sme mali na jedlo,“ písalo sa v článku o nedostatku ľudí v gastre v roku 2008.
Z roku 1968 zase pochádza článok s podareným titulkom: „Mladí lekári sú leniví, hovorí starý doktor.“ Už 88-ročný William Molony sa v ňom sťažuje, že mladí nechcú pracovať toľko hodín, ako pracovali lekári za jeho čias.
Jednoduché vysvetlenie, prečo sa mladí búria, už v roku 1972 ponúkal dokumentarista NBC Fred Freed: „Dnešní mladí nechcú pracovať nadčasy ako ich rodičia. Sú nezávislejší, na rozdiel od otcov sa vedia ozvať. Než by mali v práci znášať ponižovanie, radšej dajú výpoveď.“
Vekový posun
Koho vlastne staršie generácie označujú za „tých mladých“? Po zľudovení názvov posledných generácií – X, mileniáli, Z – sa už škatuľkuje jednoduchšie. No napríklad najstarší príslušníci dnes najčastejšie osočovanej generácie Z majú už pomaly pred tridsiatkou.
Kedysi bola latka nižšie – aj preto, že práca malých detí bola napríklad ešte na začiatku 20. storočia úplne bežná. „Niektorým mládencom práca smrdí ešte aj v 15 rokoch. Chcú len kopať do lopty a brať vreckové od mamičky. Hanba im!“ sťažoval sa jeden novinár v roku 1907.
Noviny Black Dispatch z Oklahoma City z roku 1930 zase priniesli krátky článok o tom, ako matka udala svojho 17-ročného syna, ktorému sa nechcelo robiť a polícia ho následne zatkla za tuláctvo.
Zaujímavý nadhľad pri téme si zachoval James Cash Penney, zakladateľ dodnes fungujúcej siete obchodov JCPenney.
V rozhovore z roku 1931 vtedy 55-ročný Penney povedal: „Väčšine mladých sa dnes nechce pracovať príliš tvrdo. Ale to sa mladým nechcelo ani za mojich čias.“ Možno aj to je dôvod, prečo dnes nemáme svet plný 55-ročných milionárov – dodal autor rozhovoru.
