Tento rok rebríček 30 pod 30 naplno ovládla generácia Z. Napriek tomu, že o nej koľuje množstvo mýtov, má obrovský potenciál, z ktorého môžeme čerpať nádej.
Pred pár týždňami som sa na diaľku spájala s Nirom Eyalom, autorom knižného bestselleru Nevyrušiteľní, ktorý sme vydali v našom vydavateľstve.
Na pozadí hotelovej izby v Bangkoku, kam doletel z USA prednášať, sme sa hodinu zhovárali o tom, ako sa zo sústredenia stala superschopnosť minimálne tohto desaťročia.
No keď som sa ho spýtala, či vychovávame generáciu s mizerným rozsahom pozornosti, ktorá za pár sekúnd hľadá rozptýlenie na Reddite či TikToku, zastavil ma.
„Technológie nie sú problém,“ povedal smrteľne vážne a dodal: „Práveže môžu byť súčasťou riešenia.“
(Ne)plánované sociálne siete
Problém je podľa Eyala to, že neučíme mladých plánovať. Naplánované prezeranie sociálnych sietí nesprevádza taký pocit viny či zbytočnosti.
Dokonca môže ušetriť čas, keďže počas dňa lepšie odrážame nutkanie unikať k zábavným videám – ak vieme, že večer na to máme vyhradený čas.
„Nástup umelej inteligencie však opäť všetko zmenil, bude to horšie, však?“ spýtala som a čakala všetko, len nie smiech. „Už od vzniku televízie sa ľudia sťažovali na jej schopnosť ohlupovať nám mozog,“ zacitoval úryvok zo svojej knihy.
„Predtým to boli telefón, komiksy alebo rádio. Aj písané slovo bolo podľa Sokrata vinné za to, že vyvoláva v duši žiaka zabudnutie.“
Neustále obavy, sťažnosti…
Nespokojnosť a obavy o mladú generáciu sú asi niečo inherentné, a netýka sa to len generácie Z. Už v úvode minulého storočia sa ľudia sťažovali na to, že mladá generácia „trávi priveľa času v škole“, „odmieta pracovať v bani či na poli“, „myslí len na to, kedy sadne do kaviarne“, „a už vôbec nechce šplhať po kariérnom rebríčku“.
Takéto sťažnosti našiel náš editor Milan Čupka v amerických novinách z rokov 1926, 1943 a 1957.
Zdá sa vám to povedomé? Čokoľvek by som napísala o mladej generácii, či už o predstaviteľoch generácie Z (ročníky 1995 až 2012), alebo ešte mladších „alfa“ deťoch, narodených do roku 2024, bola by to iba obmena toho, čo písali americké noviny pred storočím.
Preto by som si rada prepožičala vetu Nira Eyala o vplyve technológií a aplikovala ju na mladých. „Mladá generácia nie je problém. Práveže môže byť súčasťou riešenia.“
Mladí sú tu!
Práve v dobe, keď sa zaužívané systémy rozpadajú a svet sa stáva čoraz viac nejednoznačným a nepredvídateľným, je osviežujúce vedieť, že je tu generácia mladých, ktorí nečakajú žiadne istoty.
Naopak, sami spochybňujú akýkoľvek status quo. Veď kto iný by bol lepšie pripravený zvládnuť to, čo nás čaká (nech už je to čokoľvek), než generácia, ktorá toho za pár rokov života zažila viac než dosť.
Pandémiu, vypuknutie vojny na Ukrajine, iba pár kilometrov za hranicami, rozpútanie veľkých obchodných vojen, rozmach hoaxov a dezinformácií, časy, keď aj vládou poverení jednotlivci spochybňujú zdravý rozum…
Neviem ako vám, ale mne dáva nádej vedieť, že mladí sú tu. Sú plní energie a sily, pripravení postaviť sa za správne veci a volať po spravodlivosti tam, kde iní ani nevidia, že sa koná bezprávie.
V nasledujúcich dňoch vám predstavíme rebríček Forbes 30 pod 30 pre rok 2025. Tých, ktorí sa neboja písať vlastný príbeh. Nájdete ich či už v májovom vydaní magazínu Forbes alebo na webe Forbes.sk
Možno nevedia na internete udržať pozornosť dlhšie ako 30 sekúnd, ale mnohí sa prebíjajú životom s takým sústredením a vytrvalosťou, že ich môžeme z diaľky iba povzbudzovať.
Here they come!
