Hovoria, že ich spôsob výroby mRNA je revolučný a vďaka ich nápadu by sme mohli byť bližšie k liekom na doteraz nevyliečiteľné choroby. Slovák Miroslav Gašpárek sa so svojím tímom Sensible Biotechnologies dostal k svetovej špičke v odbore biotechnológií. Nedávno oznámili spoluprácu s vizionármi z Ginkgo Bioworks a od svetových investorov dostali na rozbeh viac ako štyri milióny dolárov.
„Vždy sme počúvali, že mRNA je drahá, je zložité ju vyvíjať a vyrábať a nefunguje tak dobre, ako by mohla,“ hovorí Gašparek. „Tak sme si povedali: čo keby sme využili bunkové mechanizmy tak, aby dokázali vyrábať mRNA spôsobom, ako im prikážeme, a aby sme ju odtiaľ dokázali vyčistiť a dostať von,“ dodáva.
V rozhovore pre Forbes hovorí o tom, prečo má ich objav potenciál, čím presvedčili investorov aj to, na aké riziká sa musia pripraviť.
Príprava s tabuľkou
Ako dlho ste pracovali na vývoji Sensible Biotechnologies?
S Mariánom Kupčulákom sme na Sensible Biotechnologies začali pracovať v septembri 2021. Počas prvých mesiacov sme mali množstvo rôznych nápadov a myšlienok. Až v januári 2022 sme sa zhodli na tom, že sa ideme pustiť do revolucionalizácie spôsobu výroby mRNA.
Čo je mRNA?
Mediátorovú ribonukleovú kyselinu (mRNA) tvoria naše bunky vždy, keď chcú vytvoriť na základe našej genetickej informácie proteín.
Technológii založenej na mRNA sa vedci venujú posledných 30 rokov. Bola už využitá na prípravu vakcín nielen proti vírusom (napr. vírusu chrípky, Zika, besnoty, cytomegalovírusu a Covidu-19), ale aj proti niektorým typom zhubných nádorov. V personalizovanej medicíne sa začala táto technológia používať pred približne 10 rokmi.
Zdroj: Národný portál zdravia
Prečo práve mRNA, ako ste sa dostali k tejto myšlienke?
V tomto procese nám veľmi pomohli mnohí naši mentori a investori od Andreja Kisku ml. až po špičkové biotechnologické superhviezdy, ako napríklad José Lora, chief scientific officer z Intergalactic Therapeutics v Bostone.
Najskôr sme si spísali veľkú tabuľku, kde sme mali rôzne kategórie našich nápadov a naše možnosti. Vypísali sme si zoznam obrovských biologických problémov – od opravy DNA pri liečbe rakoviny po biologickú produkciu vitamínov, aké by mohlo byť ich riešenie, aká je veľkosť trhu, na ktorom by sme mohli operovať a všetky ďalšie parametre. Rovnako aj to, na čo máme cieliť, aké sú naše možnosti rastu a aké by boli naše unikátne výhody, ak sa budeme venovať práve týmto oblastiam.
Vyhrala technológia mRNA. Myslím, že sme vybrali riešenie s najväčším potenciálom.
Inšpiroval ich aj úspech vakcín
Čo je najväčší potenciál tohto riešenia?
V prvom rade sme s Mariánom (Kupčulákom, pozn. red.) chceli cieliť na obrovský trh. Z úspechu, aký priniesli mRNA vakcíny proti ochoreniu Covid-19, bolo zjavné, aký má technológia potenciál. Napríklad aj Moderna chcela na začiatku riešiť najmä onkologické či kardiovaskulárne ochorenia prostredníctvom mRNA.
Jedným z hlavných problémov tejto technológie je výroba, kvalita a naša neschopnosť ju chemickým spôsobom vyrobiť lepšie a lacnejšie. Veľa firiem počas pandémie zistilo, že sa nedokážu dostať k mnohým základným biologickým surovinám. Kombinácia znižovania ceny, zvyšovania kvality a zároveň biologická bezpečnosť sa pri tomto nápade krásne stretli.
Cieľom bolo teda nájsť spôsob, ako to urobiť lacnejšie, efektívnejšie a kvalitnejšie.
Pôvodne sme si mysleli, že najväčším problémom je práve tá cena a od toho sa to celé odvíja. Potom sme však zistili, že obrovský problém je aj možnosť vyrábať mRNA dostatočne rýchlo, dostupne a najmä kvalitne. Doteraz na svete neexistujú schválené mRNA lieky, aj keď Moderna už postupuje vo výskume lieku na rakovinu. Ale myslím si, že potenciál je ešte väčší a my sa ho snažíme naplniť.
Bunky ako továrne
Zjednodušene ste povedali, že meníte živé bunky na „továrne“, ktoré vyrábajú mRNA. Odkiaľ máte tieto bunky? O čo vlastne ide?
Naša myšlienka bola relatívne jednoduchá. Všetka mRNA na svete sa komerčne vyrába prostredníctvom chemických procesov. Na tom nie je nič zlé, ale tieto procesy majú niekoľko nevýhod. Využívajú sa na to „súčiastky“, ktoré sú drahé, často sú patentované. Nedokážeme výrobu škálovať na dostatočný objem a nie je možné týmto spôsobom vytvoriť dostatočne čistú mRNA, ktorá by bola využiteľná pri výrobe terapeutík.
Výroba mRNA stále naráža na rôzne prekážky. Na fotografii laboratórium spoločnosti Kaneka Eurogentec. Foto: SITA/Business Wire
Tak sme si povedali: čo keby sme využili bunkové mechanizmy tak, aby dokázali vyrábať mRNA spôsobom, ako im prikážeme, a aby sme ju odtiaľ dokázali vyčistiť a dostať von. Teda využiť bunkové procesy, aby sme získali mRNA lacnejšie a na škálovateľnejšej úrovni.
Ako si to v praxi môžeme predstaviť?
Napríklad ako výrobu kvasiniek, ktoré sa varia v obrovských kadiach. Naša mRNA by mohla mať aj modifikácie, ktoré sa v našom tele prirodzene dejú, ale je náročné ich vytvoriť na chemickej úrovni. Naším cieľom je odomknúť potenciál novej generácie mRNA terapeutík.
Myslia vo veľkom
Takže primárny cieľom je revolucionalizovať medicínsky segment.
Potenciál mRNA je obrovský, predstavte si lieky na doteraz neliečené vzácne ochorenia. Alebo dokonca vakcíny na rakovinu. Predstavte si, že by bolo vďaka nej možné regenerovať srdcové svaly po ochoreniach.
V zásade do nej vieme zakódovať hocijaký proteín, a ak ho dokážeme dostať do bunky, môže vyriešiť problémy. To, čo bioinžinieri zatiaľ ukázali, je len maličký kúsok. Aj v oblasti vakcín. Už sme ďalej ako pri covide. Moderna aj BioNTech robia na ďalších vakcínach proti iným respiračným ochoreniam.
Kto je teda vaším potenciálnym zákazníkom?
Biotech spravidla nie je B2C (business to consumer, biznis určený priamo konzumentom, pozn. red.) biznis. Pretože keď sa vyvíja nejaký nový liek, regulačné agentúry ho musia schváliť a validovať. Ale my vidíme Sensible Biotechnologies ako platformovú firmu, ktorá nebude vyrábať len jeden typ mRNA.
Chceme vyrábať stovky rôznych druhov, podľa toho, na čo budú potrebné. Náš biznis model nie je jednoducho predávať mRNA v malých množstvách. Predstavte si to tak, že príde malý startup, objedná si gram mRNA a my im ju predáme. Pri súčasných trhových cenách je gram mRNA 200-tisíc dolárov – zdá sa to ako veľa peňazí, ale je to len úplná kvapka v biotech mori.
Na porovnanie, na to, aby sa zaočkoval celý svet vakcínou proti Covid-19, potrebujeme asi 800 kíl mRNA. To sú šialené množstvá – a šialené sumy. Takže sme sa namiesto toho rozhodli pustiť do výroby špecifických typov mRNA a vytvárať partnerstvá s farmafirmami tak, aby sme mohli vyvíjať nové lieky.
Nie je to ako ísť a kúpiť si aspirín
Biotech startupy asi nemajú schopnosť samy vytvoriť liek…
Spravidla nie, potrebujú obrovského partnera ako Pfizer či Novartis – alebo stovky miliónov dolárov v investíciách. Funguje to napríklad tak, že farmafirma dopredu zaplatí 10 miliónov dolárov za to, že bude mať právo vyvíjať našu mRNA technológiu s nami.
Za každý značný úspech získame paušálne platby. A keď sa liek dostane na trh, tak chceme podiel z predaja. Keď máte päť molekúl, dostávate vopred obrovské platby, takéto partnerstvá majú veľký biznisový zmysel.
Okrem toho, my chceme robiť aj biologickú výrobu. To znamená, že firma nám môže platiť aj za výrobu a nepôjde do iných tovární, ale za nami, pretože budeme mať vybudovanú infraštruktúru. Je to nový, platformový biznis model založený na partnerstvách.
Biotech čelí regulačným prekážkam, obrovskému technologickému riziku, ale keď sa to nakoniec podarí a prinesie sa liek na nejaké ochorenie, firma dokáže zarobiť obrovské miliardy. Biznis model však stále musí fungovať.
Aké komplikácie môžu nastať?
Napríklad: Kto zaplatí za ten liek? Bude to nejaká poisťovňa? Kto ho predpíše? Je to komplikovanejšie, ako si len ísť kúpiť aspirín.
Ako dvadsiatnici presvedčili investorov?
Aktuálne ste získali v pre-seed kole 4,2 milióna dolárov. Medzi investormi sú prestížne biotech fondy ako BlueYard Capital či Civilization Ventures. Čím ste týchto investorov presvedčili?
Niektorí prišli veľmi skoro, napríklad Civilization Ventures, s ktorými som v minulosti pracoval. Dobrý investor donesie oveľa viac ako peniaze. Biotech je stále uzavretá komunita a veľká časť biznisu stojí na kontaktoch a niekoľkých veľkých menách.
Je kľúčové získať ako poradcov skúsených ľudí, ktorí majú špičkovú reputáciu. Podobných zakladateľov ako sme my, stále mladí a neskúsení 27-roční chalani, v biotechu nie je veľa.
Ako teda vyzeral biotech predtým?
Dlhé roky býval typickým biotech founderom 55-ročný viceprezident veľkej farmafirmy s titulom MBA z Harvardu, ktorý dostane na začiatok 80 miliónov od Atlas Ventures či The Column Group, vezme existujúcu technológiu a etabluje ju.
Spolu s inými foundermi, ako napríklad Nabiha Saklayen, túto paradigmu búrame. Začíname od nuly a early stage fondov, ktoré sú ochotné robiť investície, nie je v tomto segmente veľa – hlavne v súčasných finančných podmienkach. Vzťahy je potrebné budovať dlhodobo.
Od nášho lead investora, BlueYard Capital, sme dostali term sheet začiatkom decembra 2022 po niekoľkých mesiacoch konverzácií. Špičkový fond robí hlboký due diligence a bez dát u nich neprejde nikto. Konkrétne oni nám dohodli desať konverzácií so špičkovými vedcami a biznismenmi, grilovali nás otázkami, až potom sme podpisovali.
Samozrejme, ak sa napríklad spojíte s firmou ako Ginkgo Bioworks, ktorá mala najväčšie IPO v histórii biotechu, tak to už niečo znamená. Prakticky nikto nedokáže urobiť takú hlbokú technickú analýzu ako firma so stovkami bioinžinierov.
Rady od úspešných
Čo ste museli splniť, aby ste sa dostali do okruhu ľudí z akcelerátora Y Combinator?
YC nám, aspoň mne ako mladému CEO, veľmi pomohli, pretože majú doslova manuál, ako sa robia štandardné veci v startupoch – a je tam silná komunita. Ak sa napríklad nejaký founder správa nemorálne, tak ho vylúčia z komunity. A investor vie, že ak urobí niečo veľmi zlé, tak môžem napísať do komunity YC a môže mu to spôsobiť do budúcnosti problémy – napríklad si najmä tie top startupy dajú naňho pozor.
O čo pôjde vo vašom partnerstve s Ginkgo Bioworks?
Rovnako ako Jason Kelly, CEO a spoluzakladateľ Ginkgo Bioworks, som mal to šťastie robiť výskum u profesora Drewa Endyho, slávneho vedca zo Stanfordu. Bol to počiatok môjho nadšenia pre biotech biznis. Toto prostredie vás nabije energiou a skoro každý premýšľa, aký nový biotech startup pomáhajúci ľuďom môže založiť.
Jason Kelly, CEO spoločnosti Ginkgo Bioworks. Foto: Flickr/World Economic Forum, v licencii CC BY-NC-SA 2.0
Keď sme sa dostali do YC, napísal som Jasonovi Kellymu a poprosil som ho o rozhovor. On mi dal výborný CEO talk a zoznámil ma s Austinom Che, ďalším spoluzakladateľom Ginkga, ktorý nám dával množstvo dobrých rád. S Austinom sme sa bavili rok o tom, čo ideme robiť, ako sa hýbeme a dával nám feedback.
Keď som mu predstavil náš problém a riešenie, tak hneď uznal, že ide o naozaj veľký segment. Oni sami si urobili na nás technologický diligence, neskôr interný biznisový diligence a na konci sme získali term sheet.
Kto je Miroslav Gašpárek
Je doktorandom na Oxforde, venuje sa syntetickej biológii. Vyštudoval biomedicínske inžinierstvo na Imperial College London a absolvoval výskumné stáže na Caltechu a na Stanforde. Pred niekoľkými mesiacmi spoluzaložil a ako CEO vedie startup Sensible Biotechnologies, vďaka čomu dnes spolupracuje so špičkami svetového biotechu.
Po Moderne prichádza Sensible
Čo nasledovalo?
Dostal som od Ginkga tri mesiace na to, aby som raisol aspoň tri milióny, čo sa nám podarilo. Celé vyjednávanie investičného kola aj partnerstva s Ginkgom bolo pre mňa veľkou školou. Vďaka skvelým mentorom som sa veľmi veľa naučil a podarilo sa nám spolu s Mariánom dať aj vďaka tomu dokopy tím ľudí, ktorí patria k najlepším na svete vo svojich odvetviach. Sú to bývalí manažéri z veľkých farmafiriem alebo špičkoví patentoví a právnici z nadnárodných firiem, ktorí mi pomohli uzatvoriť obchody.
Je úžasné, že Ginkgo pracovalo s Modernou a podobnými špičkovými firmami a teraz idú pracovať s nami. Aj to je validácia nášho biznisu. Ak by firmy ako Gingko pracovali na podobnej technológii, nešli by spolupracovať s maličkým startupom a radšej by si nechali zaplatiť milióny dolárov od Moderny či Aldevronu.
S akými výzvami ste sa stretli počas komercionalizácie vášho produktu?
Jednou z vecí, ktorú vás naučí YC, je, že je dôležité hovoriť so zákazníkom. My sme sa snažili rozprávať s potenciálnymi zákazníkmi – teda firmami vyvíjajúcimi mRNA – a zisťovať, aké problémy ich trápia. Aj keď rovno identifikujete problém a vynájdete liek, musíte sa zamyslieť, kto zaň bude platiť, kto ho bude predpisovať.
Nejde to len tak, že niekto príde do lekárne a kúpi si liek za dva milióny dolárov ročne. Je veľmi dôležité uvažovať o zdravom profite – veď prakticky všetky nové lieky vyvíja privátny sektor a platí za to. Vzniká tu často klamlivý obraz o zlých veľkých farmafirmách, ale bez ich financovania by zomierali milióny ľudí mimoriadne bolestivým spôsobom.
V neposlednom rade však ide aj o to, s kým pracujete – a ja by som si nemohol želať lepšieho co-foundera ako môjho kolegu Mariána, s ktorým sa poznáme už roky. Poznať sa s niekým dva mesiace a rovno založiť startup je naivné, sám som tú chybu už raz urobil. To je ako ísť na prvé rande a po dvoch mesiacoch sa zosobášiť.
Chcú získať grant od Gatesovcov
Takže je to stále aj o ľuďoch.
Treba hľadať tých najlepších ľudí, ako sa dá. Napríklad náš viceprezident pre klinický výskum, doktor Paul Sobotka, bol profesorom medicíny na univerzite v Ohiu, radil niekoľkým špičkových farmafirmám, existoval svoje biotech startupy za 1,5 miliardy a bol poradcom v Bielom dome.
Som však hrdý na všetkých členov nášho tímu, od Bratislavy po San Diego, vážim si ich, robia skvelú prácu. Ak je človek schopný pritiahnuť seniorných ľudí, je schopný pritiahnuť aj ďalších kvalitných ľudí. Znie to ako klišé, no aj ťažký technologický biznis je takmer vždy o ľuďoch. Firma môže mať supertechnológiu, ale ak nemá najlepších ľudí, tak to nedotiahne ďaleko.
Aké ďalšie kroky budú teraz nasledovať?
Stojíme na štyroch pilieroch. Prvým sú operácie. Nastavili sme si stratégiu, aké sú naše očakávania a ako by prípadne mohlo vyzerať ďalšie kolo financovania. Dostať ľudí napríklad do nášho laboratória v Oxforde, jednoducho nutné organizačné záležitosti na chod firmy.
Druhá časť sú granty. Teraz sa uchádzame o jeden grant od Melinda and Bill Gates Foundation, prípadne sa pozeráme aj na veľké európske a americké granty. Tretím pilierom je naša bunková technológia. A v neposlednom rade sa pozeráme na to, akú mRNA by sme vlastne mali vyrobiť, na aké špecifické choroby by sme sa mali sústrediť.
Prístup k vakcínam
Aká je vaša dlhodobá vízia v biotechu?
Chceme zmeniť to, ako uvažujeme o mRNA. Pomôcť odomknúť plný potenciál tejto technológie a vďaka nej liečiť ľudí, vyvíjať nové lieky a demokratizovať proces a prístup k nej. Počas pandémie ľudstvo nad cenou neuvažovalo, pretože to vždy suploval štát či Európska únia.
Ale keď v USA prestal štát platiť za mRNA vakcíny, tak sa to stalo témou dňa. Toto je dôležité najmä pre rozvojové krajiny, v Afrike je napríklad dostupnosť vakcín obrovský problém. Ale riešením nie je vziať patenty súkromným spoločnostiam, ako by to radi spravili niektorí ľudia, ale zlepšiť prístup k vakcínam prostredníctvom znižovania ceny ich výroby.
Plánujete ďalšie seedové investičné kolo, alebo v spolupráci s Ginkgo to už nebude potrebné?
Biotechnologický startup je kapitálovo veľmi náročný. Takže ešte budeme musieť získať veľa grantov a privátneho kapitálu, aby sme sa dostali ďalej. Aj teraz už uvažujem o ďalších investíciách – človek totiž musí brať ďalšie peniaze ešte predtým, ako naozaj musí.
Pri investoroch sa však vždy pozeráme nielen na peniaze, ale aj na pridanú hodnotu – na odbornosť alebo kontakty v sektore. No našou víziou je o 10 rokov stáť vedľa firiem ako Moderna a BioNTech a vyvíjať úplne nové mRNA terapie. Alebo pomáhať prinášať veľkým firmám nové mRNA lieky na trh a pomáhať tak pacientom.
Sensible Biotechnologies
Startup pracuje na nákladovo efektívnej a škálovateľnej platforme na produkciu vysokokvalitnej mRNA, ktorá umožní vývoj ďalšej generácie mRNA terapeutík a vakcín. Spájajú pri tom princípy bunkového inžinierstva, výpočtovej biológie a presnej fermentácie. Nadviazali aj spoluprácu s jedným z najväčších hráčov v oblasti biotechu na svete – Ginkgo Bioworks.
