V roku 2013 obhájil doktorát a povedal si, že športu už obetoval dosť a je čas sústrediť sa na to, čo mu zatiaľ uniklo. To je začiatok úspešnej kariéry Ľubomíra Jančeka, bývalého reprezentanta Slovenska vo vodnom slalome na divokej vode. Dnes v GoHealth pôsobí na pozícii Principal Software Engineer a vedie vlastný medzinárodný tím. Na šport si však stále nájde čas každý deň.
Do GoHealth ste prišli v roku 2014, dva roky po tom, čo ste ukončili profesionálnu kajakársku kariéru. Mali ste od začiatku v pláne uplatniť sa po športovej kariére práve v tejto sfére?
Nebolo to úplne tak, že by som zrazu „sekol“ s jedným a začal s druhým – ten prechod bol postupný. V roku 2010 som končil inžinierske štúdium, mal som individuálny študijný plán, keďže vtedy som ešte profesionálne športoval. Na nasledujúci rok som sa však nedostal do reprezentácie, no napriek tomu som sa úplne nechcel vzdať športu.
Ako ste to vyriešili?
Rozhodol som sa, že pôjdem na doktorandské štúdium. Bývanie a mnohé ďalšie veci som mal ako profesionálny športovec zabezpečené, takže štipendium mi stačilo na relatívne pohodlný život. Bolo to dobré rozhodnutie, ktoré dalo smer môjmu ďalšiemu životu.
Foto: archív Ľubomíra Jančeka
Ešte počas doktorandského štúdia som sa znova dostal do reprezentácie a práve vtedy som sa spoznal aj s Kamilom Krauspem, viceprezidentom pre slovenský GoHealth. Postupne som preňho začal pracovať na viacerých projektoch. Začínali sme s webmi vo Wordpresse a mobilnými aplikáciami pre malé startupy.
Po tom, čo som v roku 2013 obhájil dizertačnú prácu, prešiel som na plný úväzok. Vtedy som si povedal, že už som športu obetoval veľa a popri tom mi mnohé veci unikali. Chcel som to zmeniť.
Dnes vediete medzinárodný tím v GoHealth. Čomu presne sa venuje?
Ako tím sa snažíme spájať interné aj externé dáta o našich zákazníkoch z rôznych zdrojov, hľadať v nich súvislosti a potom riešime využitie týchto dát v praxi.
Nad týmito dátami potom budujeme interné aplikácie pre náš marketingový tím alebo ich využívame pri smerovaní komunikácie so zákazníkmi. Tieto dáta potom využívame aj pri integrácii platforiem tretích strán, najmä na marketingové použitie.
Naše telá nie sú stavané na to, aby sedeli a pozerali do obrazovky osem hodín v kuse. Vďaka aktívnej prestávke prichádzam na nové myšlienky a riešenia problémov, ktorými som sa trápil celé hodiny.
Napriek tomu, že náš tím pôsobí na dvoch kontinentoch, snažíme sa každý rok vycestovať do Ameriky a stretnúť sa aj osobne. Naša komunikácia je potom oveľa osobnejšia a efektívnejšia. Dôležité je aj to, aby sa členovia tímu, ktorí sú v Amerike, necítili od zvyšku úplne izolovaní.
Do národnej reprezentácie v kajaku ste sa opäť dostali v roku 2015. To môže byť inšpirujúce pri téme work-life balance. Ako sa vám podarilo zladiť úspešnú kariéru v GoHealth s vrcholovým športom?
V tom čase sme pracovali projektovo a nemali sme pevný pracovný čas. Zobral som si úlohu určenú pre niektorý z našich projektov a bolo na mne, kedy ju urobím. Dôležité bolo iba dodržať deadline. Cez deň som mohol ísť na tréning a večer pracovať. Bol som slobodný, nemal som rodinu, takže som s tým vôbec nemal problém. Takto sa mi prácu darilo kombinovať so športom.
V roku 2014 sme sa stali súčasťou GoHealth – vedenie nás začalo začleňovať do medzinárodných tímov a pribudli nám aj pravidelné porady s kolegami.
Ľubomír Janček
V roku 2010 získal inžiniersky titul na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, neskôr svoje vzdelanie doplnil titulom PhD. Vodnému slalomu na divokej vode sa ako reprezentant Slovenska naplno venoval do roku 2012. Počas reprezentačnej kariéry sa trikrát zúčastnil na majstrovstvách Európy a dvakrát na majstrovstvách sveta.
Jeho spolupráca s Kamilom Krauspem začala počas jeho doktorandského štúdia. Súčasťou firmy GoHealth je nepretržite od roku 2014. Dnes v nej pôsobí ako Principal Software Engineer a vedie jeden z medzinárodných tímov.
Športu ste sa však dodnes celkom nevzdali. Ako sa vám dnes darí zladiť ho s prácou aj osobným životom?
Čas pre seba, teda na šport, si stále nájdem každý deň, hoci kajaku sa už posledné dva roky nevenujem takmer vôbec. Robím skôr vytrvalostné športy, maratóny na horskom bicykli či beh na lyžiach. To je logisticky jednoduchšie – cez obednú prestávku si odjazdím svoje a potom sa zasa vrátim späť k počítaču.
Kým však odídem, vždy sa uistím, že odo mňa nikto nič nepotrebuje, a mobil mám pri sebe, takže v prípade niečoho urgentného som k dispozícii.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Naše telá nie sú stavané na to, aby sedeli a pozerali do obrazovky osem hodín v kuse. Vďaka takejto aktívnej prestávke často prichádzam na úplne nové myšlienky a riešenia problémov, ktorými som sa trápil celé hodiny. Šport mi v tomto veľmi pomáha.
Ak by sme však nemali flexibilný pracovný čas, nevedel by som si to predstaviť. Moja pozícia zahŕňa časté večerné online stretnutia – komunikujem s produktovými manažérmi a ďalšími kolegami, ktorí sú v Amerike, a musím sa prispôsobiť ich pracovnému času.
V čom vám skúsenosť z vrcholového športu v kariére dodnes pomáha?
Odmalička som sa učil stanovovať si jasné a dosiahnuteľné ciele aj to, že na ich dosiahnutie musím na sebe pracovať. A že ak pre to neurobím nič, tak to jednoducho nevyjde. Pomáha mi aj súťaživá povaha, ktorej sa ako športovec asi už nikdy nezbavím. Túto cieľavedomosť sa snažím prenášať aj do svojho tímu.
Ďalšou dôležitou lekciou z profesionálneho športu je sebaorganizácia a práca s vlastným časom. Už len zladiť tréningy a súťaže so školskými povinnosťami je pre športovca náročné. Na sústredeniach som sa učil postarať sa sám o seba a byť samostatný.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Môžem si spokojne povedať, že som svoju mladosť nepreflákal a do profesionálneho života som nevhupol iba tak z ničoho nič. Ak by som však nikdy nešportoval, určite by som dnes pracoval inak.
V GoHealth pôsobíte už viac ako desať rokov, prakticky od začiatku. To je na dnešné pomery naozaj dlhý čas. Čím vás firma neustále presviedča zostať?
Keď sme začínali, ešte kým sme sa stali súčasťou GoHealth, boli sme maličká firma s jednou malou kanceláriou. Viac ako polovica tých ľudí, ktorí to zažili, je tu dodnes. A ja už sa tu cítim ako doma. Bolo by pre mňa trochu zvláštne odísť, akoby som odchádzal od rodiny. Snažíme sa, aby tento pocit postupne nadobudli aj noví zamestnanci.
Určite ma motivuje aj to, že nerobím stále to isté. Začínali sme s malými projektmi pre neznámych klientov, dnes máme násobne viac zamestnancov, moderné priestory, technológie aj projekty.
Je to, akoby som bol v úplne inej firme než pred desiatimi rokmi. Ak by to bolo inak, asi by som to vnímal tak, že som sa zasekol, ale GoHealth má pre mňa stále dosť zaujímavých výziev. To ma tu drží.
