Biele plastové okná, polystyrénové zateplenie, geometrické útvary krikľavých farieb. Znaky typické pre slovenské sídliská, ktoré prešli obnovou. Rekonštrukcia však niekedy dokáže prebehnúť citlivo, prepojiť históriu so súčasnosťou a prispieť svojím dielom k zatraktívneniu verejného priestoru. Vybrali sme 4 stavby, ktoré sú na Slovensku za ostatné roky žiarivým príkladom, ako môže pri ich obnove vyzerať spolupráca šikovných architektov a odvážnych investorov.
Mlynica v Bratislave
V západnej Európe je premena starých nevyužitých industriálnych budov na nové bývanie, kultúrne centrá či kancelárie už roky samozrejmosťou.
5 najvýznamnejších realitných investícií.
Vedie Galéria Mlyny v Nitre
Na Slovensku mnoho unikátnych technických stavieb chátra alebo bolo zbúraných, našťastie medzi ne nepatrí Mlynica v Bratislave. Do 90. rokov minulého storočia sa tam vyrábali pórobetónové tvárnice a panely, po privatizácii začal areál chátrať a o výraznú obnovu sa postaral architektonický ateliér GutGut, ktorého oslovil investor Teslová.
Rekonštrukcia industriálnej budovy pre potreby súčasného mestského človeka. Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma – Boys Play Nice
Rekonštrukcia využila najmä existujúcu železobetónovú konštrukciu, industriálny charakter sa nesnažila zakryť, priznaná je dokonca aj kabeláž a tento surový vzhľad bol zjemnený drevenými prvkami. Okrem kancelárskych priestorov tam vznikli aj loftové byty s vysokými stropmi či centrálny priestor pre výstavy, spoločenské udalosti a eventy.
Investície developerov do obnovy mesta im zlepšujú profit aj PR.
Tri najväčšie za rok 2018
Vďaka obnove, ktorá bolo dokončená v roku 2017, vás tam aj dnes sprevádza na každom kroku odhalený betón či netradičné riešenia so sklom. Je tak jednou z najvýraznejších premien industriálnej stavby pre potreby dnešného mestského človeka.
Takto to vyzerá, keď sa siahne po náročnejšom a drahšom riešení. Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma – Boys Play Nice
Nová synagóga v Žiline
V roku 2011 sa v Žiline rozbehla rekonštrukcia synagógy postavenej v rokoch 1929 – 1931 podľa návrhu svetového architekta Petra Behrensa. Z tohto unikátneho priestoru, kde sa mieša modernizmus s byzantskými prvkami, vznikla vďaka finančnej podpore rôznych fondov, nadácií či príspevkov bežných ľudí Kunsthalle. Do obnovy sa pustili nadšenci okolo Mareka Adamova a Fedora Blaščáka, ktorí v Žiline pomohli vytvoriť aj iný unikátny kultúrny priestor: Stanicu – Záriečie.
Minimalistický priestor, ktorému dominujú najmä výstavy. Foto: www.novasynagoga.sk
Architektonický návrh z dielne Martina Jančoka, Michala Janáka a Evy Štrocholcovej pristupuje k budove s úctou – exteriér ostáva takmer identický s pôvodným dielom, prízemie je odeté do minimalistickej bielej a vrchná časť vrátane kupoly s Dávidovou hviezdou je v pôvodných farbách. Synagóga, ktorá bola po druhej svetovej vojne skladom, kinom aj prednáškovou sálou, tak ponúka veľkolepý priestor pre moderné umenie a v susedstve so zrekonštruovanou Bankou a Rosenfeldovým palácom vytvára jednu z najkrajších a kultúrne najbohatších častí Žiliny.
Na múroch Novej synagógy neustále vidno mená všetkých tých, ktorí prispeli na jej rekonštrukciu. Foto: www.novasynagoga.sk
Nádvorie v Trnave
Výsledkom spojenia investora Trnka Investments a štúdia Vallo Sadovsky Architects je unikátny priestor Nádvoria v Trnave. V historickom centre mesta prešlo výraznou obnovou viacero meštianskych domov spoločne s ich nádvoriami, ktoré boli vo veľmi zlom stave. Architekti pripravili návrh, ktorý je odvážny, no rešpektuje históriu, nebojí sa hľadať nové riešenia, ale uvedomuje si i kvalitu tých starých. Vďaka tomu vznikol komplex plný rôznorodosti a špičkových architektonických nápadov, ktorý urobil z Trnavy opäť atraktívnejšie mesto.
Centrálny priestor na Nádvorí. Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma – Boys Play Nice
Súčasťou Nádvoria je centrálny priestor pod holým nebom, kde bol napríklad koncert pri jeho oficiálnom otvorení, tvoria ho i ubytovanie pre študentov, kultúrne centrum, ateliéry, reštaurácia, vínna pivnica, obchodíky, kancelárie či pekáreň. Samotná realizácia sa začala v roku 2013 a bola dokončená v roku 2018. Spoločnosť Miroslava Trnku, zakladateľa Esetu, investovala do tohto projektu 15 miliónov eur, ktoré však majú pre Trnavu, študentov a rôzne tvorivé komunity v súčasnosti nevyčísliteľnú hodnotu.
Výnimočný je nielen exteriér, ale aj interiér Nádvoria. Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma – Boys Play Nice
Elektrárňa v Piešťanoch
Keď v roku 1906 dokončili dieselovú elektráreň, vtedy ešte v obci Piešťany, išlo o veľkú vec – hovorí sa, že na jej výstavbu finančne prispeli aj miestni. Takmer o sto rokov neskôr, v roku 2008, majiteľ budovy ZSE vyhlasuje študentskú súťaž na obnovu tejto kultúrnej pamiatky. Tú vyhrávajú Michal Ganobjak a Vladimír Haina z STU v Bratislave pod vedením Evy Kráľovej. Architektonický návrh pristupuje k historickej budove s úctou a snaží sa vykonať čo najmenej zmien tak, aby sa zachoval jej unikátny charakter.
Elektrárňa v Piešťanoch bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v roku 1996. Foto: Patrik Safko
K samotnej realizácii dochádza v rokoch 2012 – 2014, pričom investícia do obnovy predstavovala 2,5 milióna eur. Industriálna budova mení svoj účel – cieľom je tam organizovať rôzne kultúrne akcie či firemné podujatia, slúži na vzdelávanie a iné kultúrno-spoločenské eventy. O unikátnosti tejto rekonštrukcie svedčí hneď niekoľko nominácií v architektonických súťažiach, napríklad Cena Dušana Jurkoviča 2014 či cena Mies van der Rohe Award 2015. Elektrárňa tak oživila nielen kultúrny a spoločenský život v Piešťanoch, ale pomohla aj k skvalitneniu verejného priestoru.
Od vzdelávania o fyzike cez jogu až po svadbu, to všetko môžete zažiť v Elektrárni. Foto: Patrik Safko
Hlavné foto: Mlynica, Jakub Skokan a Martin Tůma – Boys Play Nice
