Na diamantovom trhu už niekoľko rokov platí zvláštna rovnica. Priemerná veľkosť karátu rastie, ale cena klesá. Dôvod? Príchod lab-grown diamantov „vypestovaných“ v laboratóriu, no voľným okom na nerozoznanie od tých prírodných. A používajú sa stále častejšie.
„Stretávam sa s tým, že si ľudia kúpia drahý šperk s diamantom, ktorý chcú mať v rodine ako dedičný. Až u mňa zistia, že si za tisíce eur kúpili predražený laboratórny diamant, ktorého reálna hodnota je možno pár stoviek. Namiesto rodinného klenotu im zostanú len oči pre plač,“ vysvetľuje Panák.
Jeden z dôvodov, prečo sa takéto situácie dejú, je podľa neho slabá osveta v rámci segmentu. Ako sám dodáva, niekedy rozdielu, že nie je diamant ako diamant, nerozumie ani samotný klenotník, ktorý šperky predáva. Pre magazín Forbes podrobne vysvetlil aktuálne dianie na trhu, ale aj to, prečo sa dnes prepadajúci segment už čoskoro môže vrátiť na rastovú trajektóriu.
Skúste na začiatok laicky vysvetliť, aký je rozdiel medzi prírodným a laboratórnym diamantom.
Prírodný diamant vzniká geologickým procesom v prírode, vplyvom extrémneho tlaku a vysokej teploty. Po vyťažení prechádza procesom brúsenia, vďaka ktorému získa svoj finálny tvar a lesk.
Existuje viacero typov výbrusov, najznámejší je pravdepodobne briliant s 57 alebo 58 fazetami, ktorý si ľudia často zamieňajú s označením samotného diamantu.
Laboratórne diamanty vznikajú simulovaním tohto procesu a na trhu sa začali vo väčšom objavovať okolo roku 2016 aplikovaním priemyselnej metódy výroby označovanej skratkou CVD.
Dočasne ovplyvnili ceny v celom odvetví a znížili dopyt po prírodných diamantoch. Ceny prírodných diamantov za posledné roky mierne klesli a dnes ich výrobcovia aj obchodníci nakupujú za historicky najnižšie sumy.
Nie je diamant ako diamant
Máte odhady, či bude pokles pokračovať alebo sa krivka otočí?
Ceny prírodných diamantov začali v poslednom čase rásť a tento trend bude v priebehu roku 2025 pokračovať.
Dôvodom je nová legislatíva na globálnej úrovni, ktorá zavádza prísnejšiu kontrolu pôvodu prírodných diamantov – aplikovanie koncepcie OSN prostredníctvom jej zložky Kimberley Process s cieľom zabrániť obchodovaniu s „krvavými diamantmi“ s pôvodom z Ruska.
Rusko je za posledných niekoľko rokov druhý najväčší producent prírodných diamantov s 35-percentným podielom na svetovom trhu.
Trúfam si povedať, že v Čechách a na Slovensku existujú možno dve laboratóriá, ktoré majú technologické vybavenie na to, aby dokázali rozlíšiť prírodný diamant od laboratórne vytvoreného.
Nové nariadenia ustanovujú dve kontrolné centrá, ktoré budú zodpovedné za overovanie pôvodu prírodných diamantov. Jedno z nich sídli v Antverpách, druhé ma byť zriadené v Angole. Každá spoločnosť, ktorá chce obchodovať so surovými diamantmi, bude musieť deklarovať ich pôvod.
Cieľ tohto opatrenia, ktoré platí vo svete od roku 2000, je zabrániť financovaniu vojnových konfliktov z výnosov predaja nebrúsených prírodných diamantov na globálnych trhoch.
Dá sa odhadnúť, ako bude rásť cena?
Vzhľadom na to, že Rusko tvorilo takmer tretinu svetových dodávok suroviny, toto obmedzenie výrazne ovplyvní objem ponuky prírodných diamantov na trhoch. A keď ponuka klesá, cena rastie.
V Spojených štátoch sa už v dôsledku nových tarifných nariadení ceny výrazne zvýšili. Dá sa predpokladať, že nárast cien nebude len v jednotkách percent, ale môže ísť o nárast cien rádovo o desiatky percent do konca roka 2025. Tento trend už vidieť na svetových predajných výstavách.
Čo sa týka cien laboratórnych diamantov, ponuka na trhu veľmi výrazne rastie, čo spôsobuje medziročný prepad cien laboratórnych diamantov v desiatkach percent.
Myslím si, že časom nahradia zirkóny, ktoré sú v podstate obyčajný oxid kremičitý, teda sklo, ktoré vykazuje vysokú mieru opotrebenia v prípade, že sa šperk každodenne nosí. Laboratórny diamant má napriek svojmu pôvodu veľmi podobné vlastnosti ako prírodný. Je rovnako tvrdý a nepoškriabe sa ani pri väčších rozmeroch.
Dá sa voľným okom rozlíšiť?
Voľným okom určite nie. Trúfam si povedať, že v Čechách a na Slovensku existujú možno dve laboratóriá, ktoré majú technologické vybavenie na to, aby dokázali rozlíšiť prírodný diamant od laboratórne vytvoreného. Bežný zákazník nemá žiadnu šancu. A dokonca ani klenotník, ktorý s nimi pracuje desiatky rokov, pokiaľ má len štandardné vybavenie v predajni.
Robo Homola pre Forbes
Problém je v tom, že zákazníci sú často vystavení omylu, či už neúmyselnému, alebo úmyselnému. Personál v predajni povie, že ide o diamant, no už nedodá, že je vytvorený v laboratóriu.
A pritom jeho cena je násobne nižšia. O internetovom predaji ani nehovorím. Stačí zadať do Googlu „prsteň s diamantom“ a vo väčšine prípadov sa nedozviete, či ide o prírodný alebo laboratórny kameň.
Existuje nejaký spôsob certifikácie?
Práve to je niečo, čo by sa u nás malo zmeniť. V našom odvetví je úplne bežné, aspoň v zahraničí, že zákazník presne vie, aký kameň kupuje, a dostane k nemu relevantný certifikát vystavený gemologickým laboratóriom. Na Slovensku si kúpite šperk s drahým kameňom a certifikát nie raz vystaví buď samotná predajňa, alebo klenotník a niekedy ho dokonca vypíšu ručne.
Ten certifikát nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Stáva sa nám, že ľudia prinesú šperk, ktorý chcú predať, a tvrdia, že obsahuje prírodný diamant.
No predložia certifikát vystavený nejakou predajňou. Aby som k tomu vedel zaujať jasné stanovisko, musím šperk poslať do Antverp, kde sídlia najvýznamnejšie gemologické laboratóriá. Iba tam dokážu spoľahlivo overiť, či ide o prírodný diamant a aké má presné parametre – farbu, čistotu aj kvalitu.
Podľa mňa je teraz ideálny čas na investíciu do drahých kameňov. Ak človek nakúpi za rozumnú cenu, už o rok môžu byť hodnoty opäť vyššie.
Dochádza k rozdielom medzi údajmi z certifikátu a tými, ktoré pošle laboratórium?
Niekedy certifikát z predajne uvádza lepšie parametre, než aké kameň v skutočnosti má – napríklad čistotu o jeden stupeň vyššie. Môže sa to zdať ako maličkosť, ale je to problém.
Ľudia si objednajú šperk zo zahraničnej stránky a vôbec netušia, z ktorej krajiny pochádza alebo kde bol diamant kúpený.
Ak niekto kupuje šperk s drahým kameňom s tým, že ho raz možno predá alebo ho berie ako investíciu, mal by mať certifikát z medzinárodne uznávaného laboratória. Ten by mal slúžiť ako technický preukaz a obsahovať všetky informácie, ktoré odborné laboratórium pri kontrole zistí. Lebo jeden stupeň hore či dolu môže znamenať zásadný rozdiel v hodnote.
Investičné omyly
Aký je cenový rozdiel medzi prírodným a laboratórne vytvoreným diamantom, ak majú rovnaké parametre – veľkosť v karátoch, farbu aj čistotu?
Momentálne je cena prírodného diamantu s hmotnosťou jedného karátu približne sedem- až osemnásobne vyššia než pri laboratórne vytvorenom diamante s rovnakými parametrami. Rozdiel v hodnote je teda výrazný.
Stretávate sa aj s tým, že zákazníci nevedome zaplatia za laboratórny diamant toľko, ako by zaplatili za prírodný?
Áno, stalo sa mi to už viackrát. Ľudia si objednajú šperk zo zahraničnej stránky a vôbec netušia, z ktorej krajiny pochádza alebo kde bol diamant kúpený. Prinesú mi šperk, ktorý nepodlieha našej legislatíve, nemá štátnu puncovú značku a nespĺňa lokálne normy.
Robo Homola pre Forbes
Často sú tieto šperky odosielané z Bulharska, Chorvátska alebo iných krajín, kde platia odlišné zákony. A čo sa týka diamantov – deväť z desiatich certifikátov sú len ručne vypísané papiere od výrobcu. Ich výpovedná hodnota je prakticky nulová.
Ako sa diamanty rozlišujú?
Napríklad pri diamantoch existujú rôzne stupne čistoty a platí, že čím je kameň čistejší, tým má vyššiu hodnotu. Najčastejšie predávané kamene na Slovensku aj v rámci EÚ nesú označenie SI (small inclusions).
Lenže medzi stupňami SI1, SI2 a SI3 je výrazný rozdiel, ktorý môže ovplyvniť cenu aj o desiatky percent. Problém je, že výrobcovia na certifikáte často uvedú len skratku „SI“, bez uvedenia konkrétneho čísla. Takáto informácia je neúplná a pre zákazníka zavádzajúca.
Pri väčších kameňoch, teda nad 0,30 karátu, by mal byť štandardom medzinárodný certifikát. Ten vydáva nezávislé gemologické laboratórium, ktoré posúdi kvalitu diamantu podľa známych 4C – výbrus (cut), farba (color), čistota (clarity) a karátová hmotnosť (carat). Všetky tieto údaje sú potom uvedené v certifikáte.
Kto je Kamil Panák?
Kamil Panák vedie rodinné zlatníctvo s tridsaťročnou tradíciou PANAKS ako druhá generácia, no svet drahých kovov a kameňov vníma omnoho komplexnejšie než len cez estetiku šperkov. Má dlhoročné skúsenosti s obchodovaním so zlatom aj diamantmi, spolupracuje s medzinárodnými partnermi a sleduje vývoj cien na globálnych trhoch. Kým jeho rodičia stáli pri zrode značky v rámci tradičného zlatníctva, on rozšíril pôsobenie rodinnej firmy aj o investičné možnosti pre klientov.
Každý certifikát má svoje jedinečné číslo, ktoré je laserom vyznačené priamo na hrane diamantu. Bežná prax by mala byť, že pri kúpe hodnotného šperku predajca zákazníkovi toto číslo ukáže a odovzdá aj fyzický certifikát. Existuje aj tretia vrstva kontroly.
Ak zákazník stratí papierový certifikát, stačí zadať číslo diamantu na stránke daného laboratória a certifikát si stiahne online. Práve preto je dôležité pýtať sa, aký certifikát predajca poskytuje. Inak sa kvalita kameňa nedá spoľahlivo overiť.
Ako reagujú tradičné šperkárske spoločnosti ako Tiffany či Cartier na laboratórne diamanty? Používajú ich, alebo sa stále držia tradície?
Čo sa týka veľkých značiek ako Tiffany alebo Cartier, podľa mojich informácií sa stále držia prírodných diamantov. Nepostrehol som, že by prešli na laboratórne, hoci mnoho menších značiek áno. Udržiavajú si veľmi vysoký štandard a väčšinou používajú len kamene s výnimočnými parametrami.
Robo Homola pre Forbes
Cena laboratórnych diamantov je výrazne nižšia a čím sú dostupnejšie, tým väčší podiel budú mať na trhu. Preto ich používa čoraz viac značiek. Dôvodov poklesu cien je viac.
Keď sa okolo roku 2016 začali výraznejšie presadzovať, išlo o prvé technológie – energeticky náročné a schopné vyprodukovať len menšie objemy. Okolo roku 2020 sa objavili nové, modernejšie postupy. Firmy tak vedeli vyrobiť viac diamantov rýchlejšie, efektívnejšie a lacnejšie, čo sa priamo premietlo do zníženia cien.
Vyhráva zelený marketing?
Niektorí tvrdia, že laboratórne diamanty sú ekologickejšie a etickejšie. Je to podľa vás pravda?
Je to asi jediný benefit, na ktorý sa dá reálne odvolať. A áno, množstvo firiem na tom stavia svoju značku. Mladí ľudia zakladajú značky, vyrábajú šperky, hovoria, že používajú recyklované zlato, ekologické obaly, papierové krabičky. Je taká doba a zákazníci na to zrejme reagujú. Ale úprimne – pre mňa je to len časť pravdy.
Veľa ľudí ani netuší, v akých podmienkach celý tento biznis prebieha. My ako firma obchodujeme s rôznymi ľuďmi z celého sveta a často máme možnosť vidieť aj pracovné podmienky vo veľkých indických či čínskych firmách, ktoré vyrábajú najväčší objem laboratórnych diamantov.
Likvidita je dnes extrémne náročná. Napriek tomu mnohé firmy, najmä na Slovensku a v Česku, predávajú diamanty ako „investičné kamene“.
Používajú solárne panely a podobne. Ekologická záťaž pri ťažbe prírodných diamantov je objektívne vyššia, s tým súhlasím. Ale či je to celé naozaj také „zelené“, ako sa prezentuje? O tom už úplne presvedčený nie som.
Keď vidím, v akých podmienkach pracujú klenotníci v Európe, a porovnám to s tým, ako fungujú ľudia napríklad v Indii alebo Číne, s ktorými sa stretávam, je to bez debaty. My tu pracujeme osem hodín denne, od pondelka do piatka. Oni robia vo fabrikách desať až dvanásť hodín denne, šesť dní v týždni a ich pracovné podmienky sú niekde úplne inde. Takže keď sa povie „etickejší diamant“, beriem to s veľkou rezervou.
Čo sa týka slovného spojenia laboratórny diamant, pri ňom by som radšej videl označenie laboratórny tetraedrický uhlík. Slovo diamant je symbol, a z hľadiska symboliky laboratórne vyrobený diamant nespĺňa parametre symboliky prírodného diamantu.
Oproti prírodnému diamantu má iné parametre elektrickej a tepelnej vodivosti, čo sa využíva ako identifikačný znak pri laboratórnych testoch, ktoré sú založené na vedeckých postupoch. Rovnako laboratórne diamanty majú inú typológiu fluorescencie.
Ako vnímate vývoj na trhu s investičnými diamantmi, najmä z pohľadu zberateľov a likvidity? Ak niekto napríklad kúpil diamant pred dvadsiatimi rokmi a dnes by ho chcel predať.
Mnohí majú doslova oči pre plač. Podľa toho, čo zažívam prakticky denne, často ani len netušia, do čoho investovali. V prípade prírodných diamantov záleží na viacerých faktoroch. Po prvé, s akou maržou im ich niekto predal. Po druhé, či cena zahŕňala aj DPH. A po tretie, ceny prírodných diamantov za posledné roky výrazne klesli.
Robo Homola pre Forbes
Likvidita je dnes extrémne náročná. Napriek tomu mnohé firmy, najmä na Slovensku a v Česku, predávajú diamanty ako „investičné kamene“.
Ale nakoniec sa pýtam: prečo tí zákazníci nechcú vidieť žiadny graf vývoja cien, nezaujímajú sa o výkupné ceny ani to, ako trh vlastne funguje. Jednoducho do toho vložia peniaze, bez toho, aby mali základné informácie.
Drahé kovy ako zlato sú pre bežných ľudí oveľa prehľadnejšie. Vývoj cien za posledné roky si vie pozrieť každý. Pri drahých kameňoch je to však úplne iný prípad. Ani pre ľudí, ktorí sa v tomto odbore pohybujú desiatky rokov ako ja, to nie je vôbec jednoduché.
Diamant je pre mnohých symbol luxusu, a keď ľudia zarobia peniaze, môže pôsobiť ako lákavá voľba. Najmä pre laikov sa môže javiť ako výborná dlhodobá investícia.
Pre mňa je nepochopiteľné, že niekto peniaze vloží do niečoho bez toho, aby si to poriadne overil. Diamant je síce symbol luxusu, nesie v sebe príbeh jedinečnosti – ale pri investičných kameňoch ide o niečo iné, tam treba rozmýšľať.
Prírodný diamant nie je zlá investícia. Ale veľmi záleží na tom, za akú cenu ho kúpite, v akej kvalite, a najmä od koho.
Nepamätám si, že by mi na Slovensku niekto vedel jasne a odborne vysvetliť, ako je konkrétny kameň nacenený, čo presne znamená jeho certifikát a akú môže mať hodnotu o päť či desať rokov. Pri drahých kovoch je to úplne iné. Keď k nám niekto príde so šperkom zo zlata alebo striebra, peniaze vyplácame hneď na mieste. Pri väčších objemoch to trvá najviac desať pracovných dní.
Ako je to pri diamantoch?
Pri diamantoch je to oveľa zložitejšie. Aj keď chcem niekomu pomôcť, celý proces trvá dlhšie. Musím hľadať kupca, zisťovať aktuálne ceny, porovnávať ponuky. A, žiaľ, niektorí predajcovia v minulosti zneužili nevedomosť ľudí, ktorí investovali nemalé peniaze a dnes to v mnohých prípadoch ľutujú.
Keď ceny išli nadol, my sme ich automaticky upravili. Deväť z desiatich obchodov v Čechách a na Slovensku má kamene nakúpené ešte za staré ceny a stále ich za ne aj predávajú.
Môžete si teda niečo kúpiť a vzápätí to nájsť na internete aj za tretinu. Lebo práve tá nižšia cena odzrkadľuje aktuálny vývoj trhu s drahými kameňmi.
Prírodný diamant nie je zlá investícia. Ale veľmi záleží na tom, za akú cenu ho kúpite, v akej kvalite, a najmä od koho. Pretože ak je to predajca, ktorý chápe trh a reaguje naň, máte šancu. Ale ak je to niekto, kto si drží staré zásoby za pôvodné ceny, tam návratnosť nemusí byť taká istá. Hoc ako som spomenul, veľa faktorov predpovedá, že prírodné diamanty porastú na cene.
Zlato nad zlato
Kým diamanty na cene za posledné roky strácali, zlato dosahuje rekordné hodnoty a predpokladá sa, že vzhľadom na ekonomickú situáciu vo svete bude ďalej rásť. Stretávate sa aj na Slovensku so zvýšeným dopytom po investičnom zlate?
Určite áno. Zlatu sa venujeme už viac než tridsať rokov, ale dlhý čas som ho vnímal len ako surovinu. Nepozeral som grafy ani vývoj cien. Zlom prišiel v roku 2020. Začal som sa tomu venovať hlbšie. Čítať, sledovať videá, porovnávať informácie zo zahraničia.
Moje presvedčenie, že cena zlata porastie, bolo také silné, že som bol ochotný predať vlastný dom. Moja dcéra z toho bola zmätená, ale ja som cítil, že to má zmysel.
Robo Homola pre Forbes
Moje presvedčenie sa potvrdilo v rokoch 2023 a 2024, keď centrálne banky začali vo veľkom nakupovať zlato. Tie objemy boli rekordné. A keď nakupujú centrálne banky, niečo to znamená. Stačí sa pozrieť na vývoj cien. Len za posledný rok je zlato vyššie o viac než tridsať percent, za posledné tri roky ide o nárast medzi šesťdesiatpäť až sedemdesiat percentami.
Zvýšený dopyt po čomkoľvek prirodzene priťahuje aj rôznych špekulantov…
V posledných rokoch sa aj na Slovensku rozbehol online predaj investičného zlata a striebra. Aj preto k nám často prichádzajú ľudia, ktorí porovnávajú ceny. Povedia: u vás je to o pár eur drahšie, inde to majú lacnejšie. Rozdiel je však v dôvere aj v kvalite.
Na trhu sa objavuje množstvo falošných zliatkov. Ľudia si niekedy kúpia niečo „výhodné“, ale v skutočnosti ani nevedia, či naozaj držia v ruke zlato. A overenie pravosti nie je vždy jednoduché.
Každý seriózny predajca by mal byť schopný pred zákazníkom jasne preukázať, že to, čo mu odovzdáva, je skutočne zlato – a nie len pozlátený kúsok s pekným obalom. Pri investičných zliatkoch do 100 g býva navyše bežné, že sú zatavené v plastovom balení, takže zákazník nemá ani možnosť si to overiť sám.
A práve preto by sa človek nemal zamerať len na cenu. Nie je nezvyčajné, že niektoré firmy ponúkajú zliatky aj o tridsať až päťdesiat eur lacnejšie.
Ale keď si uvedomíte, že zlato za posledné roky rastie o desiatky percent ročne, oplatí sa zamyslieť, čo vlastne za túto „výhodnú“ cenu dostávate. Namiesto toho, aby človek riešil pár eur rozdielu, mal by si overiť, kto mu zlato predáva – aké má skúsenosti, ako dlho pôsobí na trhu, či má kamennú predajňu a čo o ňom hovoria zákazníci.
Žiaľ, máme aj konkrétne prípady z Čiech, kde firma zbierala peniaze od ľudí – buď formou výkupu, alebo predaja zlata dopredu – a do dvoch mesiacov skončila. Ľudia zaplatili a nedostali nič. Preto je nesmierne dôležité zamerať sa nie na najnižšiu cenu, ale na dôveryhodnosť.
Na papieri všetko funguje
Nie, určite nie. Ako som už spomínal, opakovane sa stretávam s tým, že bežný človek vie, že má diamant, ale netuší, či ide o prírodný alebo laboratórny. A cenový rozdiel medzi nimi môže byť naozaj výrazný, pokojne aj desaťnásobný. Prsteň s prírodným diamantom môže stáť 3 000 eur, zatiaľ čo laboratórna verzia len 300, 400 alebo 500 eur.
Robo Homola pre Forbes
Čo sa týka legislatívy, bol som do toho procesu určitým spôsobom zapojený. Ale myslím si, že skutočný tlak na zmenu trhu musí prísť od samotných zákazníkov.
Ak bude lepšia osveta a ľudia budú vedieť, na čo sa pýtať, prirodzene sa ukáže, ktorí predajcovia sú dôveryhodní. Lebo deväť z desiatich predavačov podľa môjho názoru na odborné otázky ani nevie odpovedať. A vtedy viete, že nie ste na správnom mieste.
Ak si predstavím zákazníka, ktorý si raz za život kupuje diamant, povedzme snubný prsteň, je veľmi pravdepodobné, že ani netuší, že existujú aj laboratórne „vypestované“ kamene. Príde do predajne, dá si poradiť a nakoniec sa rozhodne podľa kritéria – páči sa mi alebo nepáči.
Má ten človek vôbec reálnu šancu rozhodnúť sa inak? Úprimne, veľmi pochybujem. Často sa pohybujem v klenotníctvach a opakovane som sa ocitol v situácii, keď som bol svedkom bežného predaja.
Skúste to sama, zájdite do troch obchodov v Bratislave, pokojne v hociktorej obchodnej pasáži, a zistíte, či vám sami od seba vysvetlia rozdiel medzi prírodným a laboratórnym diamantom.
Mnoho ľudí dnes nosí šperky s laboratórne vytvorenými diamantmi a ani len netušia, že nejde o prírodné kamene.
Mám pocit, že sa niečo začína meniť. Myslím si, že najbližšie dva roky budú pre mnohé slovenské predajne zlomové a viaceré z nich jednoducho zatvoria. Už teraz sa rozprávam s ľuďmi, ktorí hovoria, že sú vyčerpaní a chcú skončiť. Podľa mňa to bude podobné ako v gastre.
Zákazník si radšej sadne do auta a pôjde tam, kde dostane kvalitný servis a produkt. A nebude ho zaujímať, či je niekde inde cena o 50 alebo 70 eur nižšia.
Myslíte si, že mnohí Slováci nosia na prstoch či na krku šperky, ktoré síce pôsobia luxusne a boli drahé, ale v skutočnosti majú len zlomok hodnoty – a vôbec o tom nevedia?
Som o tom presvedčený na sto percent. Mnoho ľudí dnes nosí šperky s laboratórne vytvorenými diamantmi a ani len netušia, že nejde o prírodné kamene. Stretol som sa s tým už nespočetnekrát. Reakcia, keď na to prídu? Ľudia, ktorí verili, že kupujú dedičný šperk, niečo výnimočné a hodnotné. Často im povedali: „To je diamant, to je briliant, to niečo znamená.“ A potom, keď im vysvetlím, že ide o laboratórny kameň a aká je jeho skutočná hodnota, sú v šoku.
Preto si myslím, že nastal čas urobiť v tom poriadok. Začať otvorene hovoriť o tom, že predaj šperkov bez jasnej informácie o tom, čo si človek vlastne kupuje, nie je v poriadku. Je to praktika, z ktorej niektorí vedome profitujú – na úkor dôvery bežných zákazníkov. A práve tá dôvera by mala byť v našom odvetví úplný základ.
