Z Frankovky, Svätovavrineckého a Modrého Portugalu si vinári z regiónu Hanáckeho Slovácka vytvorili vlastný štýl vín, s ktorým sa postupne dostávajú do sveta. Prvá vinohradnícka apelácia (takzvané víno originálnej certifikácie, VOC) na Morave, ktorá je od začiatku zameraná na červené vína, funguje už dvanásť rokov.
Poďme na to abecedne: Bořetice, Kobylí, Němčičky, Velké Pavlovice a Vrbice. Skupinka susediacich obcí leží asi hodinku od Bratislavy po diaľnici, zhruba naproti známej Lednicko-Valtickej oblasti a Pálave.
Kultúrne a geologicky patria k sebe odjakživa, je to jeden celistvý „kúsok“ krajiny. Od roku 2008 spolupracujú ako takzvaný „svazek obcí“ a od roku 2011 funguje aj 130 hektárov viníc v tejto oblasti ako oficiálna vinárska apelácia.
Na brehoch Trkmanky
Prečo je to dôležité? V skratke: lebo víno má byť „odniekiaľ,“ iba tak sa vo svete nestratí. „Modré hory sú jeden geologický útvar, mierne zvlnená pahorkatina na juhozápadnom okraji pohoria Ždánický les,“ vraví tajomník tejto VOC Lukáš Stávek. „Jednotlivé obce našej oblasti síce od seba delí malá riečka Trkmanka, frankovka z jej pravého či ľavého brehu však má len minimálne odlišnosti.“
Vinári z oblasti Modrých hôr. Foto: VOC Modré hory
Vinič (a marhule, vyrábajú tu z nich nielen pálenku, ale aj ovocné víno) do tohto kraja patrili vždy. A vždy sa tu, hoci je táto oblasť pomerne ďaleko na vinohradníckom severe, robilo aj červené víno. „V roku 2011 sme vznikli ako druhá VOC v Českej republike celkovo, prvou sa stala Znojemská oblasť,“ pokračuje Stávek.
„Kým tá sa profilovala ako vlajkový región pre výrobu bielych vín, my sme sa zaregistrovali ako oblasť pre červené vína a rosé. V poslednej dobe sa názvom Modré hory môže označovať aj víno blanc de noir, teda biele víno vyrobené z modrej odrody.“
Ako urobiť zo svojho vína štandard
Keď sa pred dvanástimi rokmi občianskemu združeniu podarilo zaregistrovať na ministerstve poľnohospodárstva svoje stanovy, bol to pre celé vinárstvo na Morave, jeden, ako sa hovorí, „malý veľký krok“. Trochu symbolický, ale trochu aj systémový.
Systémový preto, že apelácie, oblasti s ustálenými postupmi výroby a rozpoznateľným štýlom vín, sú už takmer storočie základom vinohradníctva, vinárstva a vínneho turizmu v tradičných krajinách aj vo vinárskom Novom svete.
V strednej Európe, kde sa kontakt so svetom počas éry komunizmu pretrhol, sa zasa pokrokom v budovaní apelácií dá „merať“, ako ďaleko pokročili vinári v tej – ktorej krajine. Na Slovensku sú oficiálne apelácie dve, Tokaj a Skalický rubín a popri nich ešte pár viac či menej formalizovaných zoskupení vinárov.
V Česku už je VOC oblastí vyše desať, od Mělníka za Prahou až po Blatnicu v Bielych Karpatoch, pár kilometrov cez kopec z Myjavy. Aj v oblasti samotných Modrých hôr už vznikla aj ďalšia apelácia, orientovaná na lokálnu špecialitu, modrú odrodu André, kríženca frankovky a svätovavrineckého.
Bořetice v Modrých horách. Foto: VOC Modré hory
Bořetice v Modrých horách. Foto: VOC Modré hory
Hoci kvantita v počte oblastí nemusí automaticky znamenať kvalitu (všetkých) ich vín, prejavom trendu je. Je to po prvé trend pragmatickej spolupráce vinárov a po druhé akceptovanie názoru, že nestačí, aby víno iba dosiahlo technologicky bezchybnú úroveň. Ešte k nej potrebuje aj štýl a originalitu, ktorá vyjadruje miesto jeho pôvodu.
„Dnes už môžeme povedať, že na výstavách už nielen zákazníci, ale aj profesionáli chodievajú k našim stánkom, aby si „prechutnali“ aktuálny ročník, a overili, ako v tomto roku vyzerá štandard, ktorý v Modrých horách vytvárame,“ hovorí Stávek.
A dodáva, že členovia do VOC aj po rokoch naďalej pribúdajú postupne. „Ak vinári v našej oblasti obnovujú vinice, a rozhodnú sa vysadiť modré odrody, tak zväčša vysádzajú tie naše tri – vidia, že naša oblasť má perspektívu.“
Lokálny, nie medzinárodný štýl
Vráťme sa ale ešte raz do roku 2011. To je doba, keď ešte v Čechách – a o to viac na Slovensku – medzi červenými vínami na trhu stále prevládali čo najvýraznejšie, často prvoplánové vína v anonymnom „medzinárodnom štýle“.
Modré hory sa od neho dištancovali, pre svoje tradičné odrody si vybrali prejav, viac typický pre vinohradnícky sever: sviežejšie, ovocnejšie, v ideálnom prípade aj elegantnejšie a harmonickejšie víno. Na trh ho vinár môže uviesť po 18 mesiacoch vyzrievania, a po schválení viacerými degustáciami ako aj oficiálnom zatriedení.
Chuťový profil týchto (vždy suchých) červených vín si v čoraz teplejšej klíme žiada, aby hrozno vinohradník nenechal prezrieť, aby nebolo „pripečené.“ Frankovka už niekoľko rokov dosť pravidelne dozrieva do cukornatosti, ktorá bola pred časom skôr vzácna a označovala sa ako výber z hrozna, hovorí Stávek.
„Vinár v našej oblasti teraz musí dbať na to, aby si obral hrozno v takej zrelosti, vďaka ktorej si víno zachová sviežosť, ovocnosť a alkohol neprekročí 13 až 13,5 percenta, ktoré sú vhodné pre tento štýl. Ak je na jeseň sucho, veterno a slnečno, teploty vo dne a v noci výrazne kolíšu, pomôže to tvoriť ideálny prejav vína.“
Aj ten je vyjadrením mikroklímy oblasti: Modré hory sa dvíhajú z okraja veľkej Viedenskej panvy, fúka tu často teplý vietor od juhu, ale aj vlhkejší od Atlantiku. A súčasne výbežky Ždánického lesa predstavujú vplyv krajiny, ktorá je (alebo aspoň donedávna bola) pre vinič už príliš studená.
Vinohrad v Kobylí v Modrých horách. Foto: VOC Modré hory
Vinohrad v Kobylí v Modrých horách. Foto: VOC Modré hory
Víno, nie sud
Vína, ktoré sa tu rodia na zmesi vápencov, ílov, spraší, pieskovcov a zlepencov, spája ešte jedna podmienka: nemá v nich byť prítomná bariková príchuť, teda vplyv malého suda. To je ďalší krok, ktorý si vinári pred rokmi zapísali do pravidiel, a ktorý bol v tom čase dôležitý, keďže „barikovaný“ sa vtedy považovalo takmer za synonymum pre „kvalitný.“
Z dnešného pohľadu je to už len dobová móda z prelomu tisícročí. Vinár Jakub Zborovský z vinárstva Syfany vysvetľuje, že vína pre svoju oblasť vyberali tak, aby boli verné podobe a postupom, ako sa tu vyrábali historicky.
„Snažíme sa k týmto postupom vracať. Ja napríklad používam agátové sudy, ktoré vyrába Eda Bařina, bednár z Čejkovíc. To je odtiaľto štyri kilometre, hrozno, sud, aj drevo, z ktorého je vyrobený, pochádzajú odtiaľto, z regiónu.“
Odporúčanie používať agátové sudy z miestnych zdrojov si osvojila aj celá oblasť. „Nepotrebujete žiadne bariky a všetky podobné ´voloviny´,“ vraví Zborovský. „Takých vín sa človek napije dosť po celom svete. Čo potrebujeme, je hľadať to naše gro: agátový sud, doň strčíte frankovku, vavrinec a portugal. A takýto sud vám do ich chute neotlačí svoj vlastný materiál, pretože agát je neutrálny. V takomto víne pôjde krásne rozoznať jednotlivé odrody.“
Němčičky v Modrých horách. Foto: VOC Modré hory
Němčičky v Modrých horách. Foto: VOC Modré hory
Spolupráca a originalita
Vinár zo Syfany (podľa rodičov, Sylva a Fana) však ide ďalej: vyrába vína v naturálnom štýle, vrátane vín, ktoré sa niekedy zvyknú označovať ako oranžové. Hoci medzi „naturálnymi“ a „obyčajnými“, vinármi vládne po celom svete často skôr nedôvera či dokonca nevraživosť, on si našiel miesto v apelácii, v ktorej naturálni vinári neprevládajú.
„Vždy je treba hľadať cesty k spolupráci,“ vraví. „To je normálne, vďaka tomu, že spolupracujete, funguje celá ľudská spoločnosť. Viem, aká je vízia oblasti, aký je jej potenciál a viem, že je možné spolupracovať a tak aj spolupracujeme, takmer od začiatku.“
Podstatou je, vysvetľuje, že keď budujete novú VOC, hľadáte originalitu, ktorá vyjadruje tradície, nie technológie. „A originalita pôvodu ide s naturálnym prístupom k vínu ruka v ruke. V tom nie je žiadny problém – a ani nie je potrebné ho hľadať.“
