Jedno z najkrajších miest Európy sa stáva magnetom pre firmy. Prečo má v Barcelone svoju zahraničnú centrálu Kiwi.com, ako katalánska metropola podporuje startupy a prečo sa pre to oplatí hovoriť po anglicky aj v zasadačke plnej Čechov a Slovákov?
Na rušnej triede Gran Via de les Corts Catalanes sa striedajú autá, skútre a cyklisti. Len kúsok odtiaľto je ešte živšie námestie Plaça de Catalunya a z neho ste za pár krokov na centrálnom barcelonskom mravenisku menom La Rambla.
Všetko je tu tak blízko – a pritom pocitovo tak ďaleko. Na terase vo vnútrobloku vládne pokoj, dominuje jej stolný futbal a vnútri sedí stovka zamestnancov. Keď skončia prácu, metrom sú za pár minút na mestskej pláži Barceloneta, prípadne si týmto smerom doprajú polhodinovú príjemnú prechádzku či svižný beh.
Nie je ťažké pochopiť, prečo zakladateľ a šéf Kiwi.com Oliver Dlouhý o Barcelone hovorí: „Je to raj pre šikovných ľudí.“
Toto je totiž iná tvár katalánskej metropoly – tá biznisová. Turistov je tu stále veľa, niekedy až príliš, no podobne rastie aj počet firiem. Pre tie české je to stále rarita: zahraničné centrály mávajú v Londýne, Nemecku alebo v USA. Nie však Kiwi.com. Zo zhruba osemsto zamestnancov firmy sídli stovka práve v Barcelone.
„Najväčšiu kanceláriu máme v Brne, a tak to aj zostane. Aj keď Barcelona, kde máme druhý najväčší office, začína Brnu dosť šliapať na päty. Máme tu dátovo-analytický tím a pool talentov na dátovú analýzu je v Česku pomerne obmedzený,“ vysvetľuje Oliver Dlouhý v aktuálnom vydaní Forbes Next.
A nie sú tu sami. V Barcelone sídlia aj ďalší významní hráči v odbore „travel tech“, napríklad Skyscanner či eDreams. Nadšený povzdych turistu, že by si tu vedel predstaviť život, sa v ich podaní mení na realitu.
„Startupová scéna tu vyrástla dvojnásobne,“ hovorí viceprezident Kiwi.com pre značku a rast Mario Gavira. Ako napovedá jeho meno, ide o Španiela – hrou osudu však z hlavného rivala Barcelony, z Madridu.
O to lepšie vie vysvetliť, prečo Barcelona priťahuje nielen milovníkov eurovíkendov, ale aj špičkových IT odborníkov a expertov na moderné technológie.
Že sa po piesku Barcelonety nechodí v obleku, je jasné. „Ale celkovo tu oproti Madridu uvidíte naozaj veľmi málo ľudí v kravate,“ upozorňuje Gavira. „Dress code v uliciach vám ukazuje, aký typ zamestnania tu prevláda.“
Španielskej ekonomike sa darí – aj preto, že tu investujú technologické firmy, logicky najžiadanejší artikel dnešnej doby. No adresu si vyberajú veľmi starostlivo.
„V Madride sídlia väčšie firmy z regulovaných odvetví, ako sú financie, právo či poradenstvo. Madrid je vnímaný ako finančné centrum, sídli tam burza, sú tam potrebné odborné znalosti – tieto sektory sú tam koncentrované. A teda tam idú aj súvisiace technológie,“ vysvetľuje viceprezident Kiwi.com.
Barcelona je iná. A všetko so všetkým súvisí. Napríklad aj to, že keď používate miestne letisko, musíte rozlišovať medzi terminálom 2 pre väčšinu aeroliniek a terminálom 1, ktorý patrí národnej nízkonákladovej spoločnosti Vueling.
„Okrem Vuelingu tu sídlia aj veľké hotelové skupiny a ďalší hráči z cestovného ruchu,“ dodáva Gavira. „Barcelona je atraktívna destinácia pre Európanov, mieša sa tu veľa národností a jazykov, čo je pre cestovný biznis dôležité. Preto je tu viac firiem z oblasti travel tech než v Madride. A k tomu sa pridáva aj startupová kultúra.“
Podľa webu StartupBlink v Barcelone sídli takmer 2 500 mladých technologických firiem, teda polovica všetkých v Španielsku. Banky hľadia k Madridu, startupy k La Ramble. Príkladom je španielsky (presnejšie katalánsky) jednorožec Glovo, ktorý v oblasti donášky jedla konkuruje globálnym značkám.
Freepik/frimufilms
Mimochodom, podľa Gaviru Barcelona ani nepotrebuje špeciálne daňové úľavy. „Investujú skôr do celkovej infraštruktúry pre startupy. A okrem toho tu máme takzvaný Beckhamov zákon, ktorý cudzincom, čo prídu do Španielska pracovať, prvých šesť rokov znižuje dane,“ dodáva s tým, že zákon naozaj súvisí s bývalou futbalovou hviezdou Davidom Beckhamom a jeho príchodom do Realu Madrid.
Vtedy klub budoval projekt Galacticos, doslova galaxiu hviezd. Tie sú dnes už v športovom dôchodku, ale pravidlo zostalo – a využívajú ho všetci vysokopríjmoví zamestnanci. Aj tí, po ktorých je dopyt v budove na Gran Via de les Corts Catalanes.
Aj Barcelona má svoje problémy, no definíciu „raja pre šikovných ľudí“ rozhodne spĺňa. Nie je to však zadarmo. Miestne nájmy sú ešte výrazne vyššie než tie pražské, čo sa prirodzene odráža aj na platoch a mzdách žiadaných profesií. Napriek tomu sa to firmám stále oplatí.
„Keď sme ako Kiwi rástli – najprv v Brne, potom v Prahe a napokon v ďalších častiach Európy, teda aj na Slovensku – narazili sme na problém, že jednoducho nemáme toľko talentov, koľko by sme potrebovali. Museli sme sa pozrieť za roh,“ hovorí v barcelonskej kancelárii Kiwi.com ďalší viceprezident firmy Michal Šindelář.
Po pandémii, keď pokračovali v internom raste, vyhrala Barcelona.
„Je to jedno z mála miest, kde sa nám stále darí získavať skvelých ľudí – predovšetkým v oblasti analytiky a inžinierstva. Práve analytika je tu najviac zastúpená,“ spomína Šindelář.
„Zároveň je tu silná konkurencia a prítomnosť ďalších firiem z odvetvia, čo je nepríjemné v tom, že si firmy preťahujú zamestnancov. Ale príjemné v tom, že ľudia, ktorých potrebujeme, tu jednoducho sú,“ dodáva Šindelář.
„Máme výborné univerzity – súkromné IE či Esade patria často do top 10 svetových vysokých škôl pre titul MBA, konkurujú Harvardu či Oxfordu. Sú tu však aj kvalitné verejné univerzity s technickými a inžinierskymi odbormi,“ hovorí Gavira.
K absolventom sa pridáva prirodzený prílev obyvateľov – vzhľadom na rastúce ceny bývania ide prevažne o kvalifikovaných ľudí.
„V Kiwi máme veľa Argentínčanov či Američanov, ale najviac expatov je tu z Európy. Vďaka EÚ je všetko jednoduchšie,“ zdôrazňuje Gavira s tým, že zamestnanci z Únie nepotrebujú víza ani ďalšie povolenia. „Momentálne približne štvrtinu obyvateľov Barcelony tvoria ľudia iných než španielskych národností, čo je obrovské číslo.“
Foto: Unsplash/
Zároveň však stále platí, že Barcelona nie je Londýn – našťastie pre tých, ktorí milujú život, more a gastronómiu. Biznisovo je slnečný juh vždy o niečo uvoľnenejší. Aj napríklad v podobe množstva miestnych sviatkov – španielskych, katalánskych, ba dokonca aj čisto barcelonských.
Kiwi.com v tomto smere vyhralo veľkú stávku z minulosti. Týkala sa vecí, ktoré kedysi mohli pôsobiť excentricky či dokonca smiešne.
„Keď som do firmy pred rokmi nastúpil, pracovali sme v brnianskej vile, kde niektorí z nás aj bývali. Jednej miestnosti sme honosne hovorili náš produkt a engineering dohromady – v skutočnosti tam sedelo šesť ľudí vedľa seba, všetci Česi alebo Slováci. A rozprávali sme sa spolu po anglicky,“ spomína Michal Šindelář.
Šlo o zámer – dokonca podporený pokutami za nedodržiavanie jazykového protokolu.
„Aj keď nás vtedy bolo len dvadsať, od začiatku sme všetko stavali na globálnom charaktere firmy,“ dodáva viceprezident. „Bolo to veľmi dôležité aj pre veci, ktoré sme si vtedy možno ani neuvedomovali – najmä pre škálovanie tímov.“ Konkrétne pre súčasný pestrý tím barcelonskej pobočky.
„Pomáha to zmazávať nechcené rozdiely, ktoré môžu nastať medzi rôznymi národnosťami. Nám sa skôr dopĺňajú – a z toho ťažíme,“ myslí si Šindelář.
„Firemná kultúra je kľúčová. Aj v detailoch, ako je napríklad naša dokumentová kultúra: povinným výstupom je vždy písomný záznam v angličtine, aby mohol ktokoľvek pracovať s informáciami, ktoré by inak zostali len vyslovené v zasadačke. Aj táto precíznosť v spracovaní informácií nám pomáha,“ hovorí.
Angličtina sa tu často hodí aj mimo kancelárií – keď hrdí Barcelončania namiesto španielčiny používajú katalánčinu. To je však len malá daň, ktorú noví rezidenti platia radi. Aj tí z Madridu.
„Každodenný život je tu veľmi uvoľnený. S rodinou si užívame pláže aj hory, ktoré v Madride nemáme,“ hovorí Gavira pri pohľade na jednu z hlavných barcelonských tried, kde sa na horizonte rysujú Pyreneje.
„Perfektné spojenie z Prahy aj z Viedne, kancelárie blízko centra, more… Najmä ak niekto rád behá, tak ako ja – z akéhokoľvek ubytovania ste za chvíľu na pláži,“ oceňuje Šindelář. „Je to jedna z top destinácií v Európe.“ Na návštevu – a čoraz viac aj na biznis.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Miroslav Němý.
