Na moskovskej burze sa po troch týždňoch opäť obchoduje. Namiesto akcií sú však v ponuke iba dlhopisy federálnej vlády a vykupuje ich ruská centrálna banka, ktorá sa tak snaží „zaistiť finančnú stabilitu“.
Ekonómovia sa zhodujú, že po znovuotvorení plnohodnotného obchodovania čaká moskovskú burzu prudký pád. Naposledy bola burza otvorená v piatok 25. februára, deň po ruskej invázii na Ukrajinu. Počas nasledujúceho víkendu však západné krajiny uvalili na Rusko prvý balík ekonomických sankcií a tamojšia centrálna banka v obavách pred odlivom kapitálu burzové obchodovanie zastavila.
Teraz ho chce postupne obnoviť a pomocou výkupov dlhopisov ‚‚zaistiť vyváženú likvidnú pozíciu na trhu cenných papierov a zabrániť nadmernej volatilite“, uviedli zástupcovia banky v piatok. Informácie o reštarte obchodovania s ďalšími inštrumentmi sa majú vraj na stránkach banky objaviť „neskôr“.
Guvernérka Elvira Nabiullinová na piatkovej (18. 3.) tlačovej konferencii nechcela špecifikovať, koľko peňazí chce centrálna banka do výkupov dlhopisov investovať. Odmietla však porovnanie s kvantitatívnym uvoľňovaním, ku ktorému v posledných rokoch pristúpila americká centrálna banka Fed či európska ECB, ktoré tak chceli nakopnúť ekonomiky zdecimované pandémiou.
‚‚Po tom, ako sa na finančné trhy vráti stabilita, plánujeme všetky získané aktíva opäť predať,“ citoval Nabiullinovú server Moscow Times.
Pád sa očakáva pri predaji akcií firiem
Najprudší prepad sa však očakáva, keď odštartujú nákupy a predaje akcií ruských spoločností. Predzvesťou tohto diania bolo v posledných týždňoch napríklad obchodovanie na londýnskej burze, kde sú firmy ako Gazprom, Lukoil alebo Novatek kótované tiež. Cena ich akcií sa po útoku na Ukrajinu zrútila a burza obchodovanie s nimi začiatkom marca pozastavila.
Moskva chce zamedziť panickému odlivu kapitálu aj tak, že cudzincom dočasne zakáže predaj ruských aktív. Vysvetľuje to tým, že sa snaží zaistiť, aby si svoje rozhodnutie riadne rozmysleli.
‚‚V súčasnej sankčnej situácii sú zahraniční podnikatelia nútení riadiť sa nie ekonomickými faktormi, ale rozhodovať sa pod politickým tlakom,“ povedal ruský premiér Michail Mišustin 1. marca, keď oznamoval opatrenia. Cudzinci tvorili na moskovskej burze v minulom roku necelú polovicu obratu.
‚‚Prepad ruskej burzy bude po jej otvorení extrémny, čoho si je tamojšia centrálna banka dobre vedomá. Zákaz predaja miestnych cenných papierov zahraničným investorom, rovnako ako zvýšenie sadzieb, ho môže mierne pribrzdiť, ale môžeme očakávať, že sa ruskí občania budú snažiť dostať kapitál z ruských akcií, podobne ako vzali útokom ruskej banky,“ uviedol už predtým analytik spoločnosti XTB Štěpán Hájek.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorom je Marek Tomanka.