Slovensko už používa latinku. Ako sú na tom ekonomicky štáty, ktoré si ponechali cyriliku vychádzajúcu z hlaholiky?
Latinka a cyrilika sa v mnohom líšia, spája ich však rovnaký princíp, keď väčšina znakov reprezentuje jednu hlásku. No napríklad v Číne či Japonsku je písmo postavené na úplne iných základoch.
Čo to však znamená pre hospodárstvo? Forbes sa pozrel na ekonomickú silu skupín štátov práve podľa používaného písma. Rovnaký región neznamená automaticky rovnaké písmo. Napríklad aj v Európskej únii sú až tri krajiny, ktoré nepoužívajú latinku.
Proti latinkovému tímu nastupuje arabské družstvo s bohatými ropnými štátmi. Znakové písmo zas reprezentuje silná dvojka z pätice najbohatších krajín sveta Čína a Japonsko. Ako teda dopadol ekonomicko-grafologický šampionát?
Najrozšírenejším písmom je, prirodzene, latinka. Krajiny, ktoré ju primárne používajú, majú na svetovom HDP až 64 percent. V skupine dominuje najväčšia svetová ekonomika USA. Popri tradičných „západných krajinách“ z Európy, Ameriky a Austrálie nájdeme v zozname aj niektoré africké štáty.
Medzi latinku sme zaradili aj Singapur a Turecko. V Singapure je hlavný jazyk angličtina, hoci sa tam hovorí aj po čínsky, malajsky a tamilsky. Zaujímavým príkladom je Turecko. Hoci ide o islamskú krajinu, ktoré využívalo arabské písmo, zmeny nastali pred storočím zásluhou Mustafu Kemala Atatürka, ktorý v rámci reformy a sekularizácie zaviedol latinku.
Naopak, v zozname krajín nie je Bulharsko s cyrilikou a Grécko s Cyprom, ktoré používajú grécke písmo. Práve to bolo základom hlaholiky a neskoršej cyriliky.
Nie sú znaky ako znaky
Druhú najvýznamnejšiu skupinu tvorí znakové písmo a od neho odvodené jazyky so štvrtinovým podielom na HDP. Dominantný je podiel Číny, Japonska a Kórey. Hoci sa z to pohľadu Európana nemusí javiť, medzi týmto písmami existuje pomerne veľký rozdiel. Základom znakového písma je čínština, ktorá si zachovala logografický systém. Naopak, japončina využíva hybridný systém a Kórea slabičný.
Slovo písmo v jednotlivých jazykoch
Amharčina: የዓለም ጽሕፈቶች
Arabčina: نظام كتابة
Armenčina: Գիր
Čínština: 文字
Gréčtina: Σύστημα γραφής
Gruzínčina: დამწერლობა
Hebrejčina: כתב
Hindčina: लिपय
Japončina: 文字
Kórejčina: 글꼴
Ruština: Письменность
Zdroj prekladu: Wikipedia
Treťou najväčšou skupinou sú jazyky schované pod menej používané označenie abugidy. Sem patrí hindčina, sanskrit, ale aj bengálske, thajské a etiópske písmo. Najväčšími zástupcami sú India, Thajsko a Bangladéš. Podiel tejto skupiny je 4,6 percenta.
Len o niečo menší podiel s 4,1 percentami majú arabské krajiny. Dominantní zástupcovia sú Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty a Irán. Dôležitú ekonomickú úlohu zohrávajú aj Pakistan a Irak.
Dôležitá je otvorenosť
Podiel krajín využívajúcich cyriliku na čele s Ruskom je iba 2,7 percenta. V skupine sú aj Ukrajina, Kazachstan a spomínané Bulharsko. Ide o malú skupinu.
Aj keby sme bohatstvo prepočítali na počet obyvateľov, nedá sa povedať, že by tieto štáty patrili medzi najbohatšie. Zdá sa, že istá uzavretosť, ktorá sa neprejavila len používaným písmom, poznačila krajiny aj ekonomicky.
Druhá najbohatšia skupina – používajúca znakové písmo – ekonomicky rastie najmä pre úzku spoluprácu so západnými štátmi. Po druhej svetovej vojne sa práve exportná orientácia Japonska prejavila rýchlym rastom, ktorý krajinu medzi rokmi 1968 až 2010 dostal na druhé miesto vo veľkosti HDP.
Následne ho predbehla Čína s podobným ekonomickým modelom. Porovnanie Južnej a Severnej Kórey potvrdzuje, že nie kultúrne tradície, ale otvorenosť predurčuje hospodársky úspech.
Samostatne sme vyhodnocovali aj grécke a hebrejské písmo. Ekonomický podiel nedosahuje ani pol percenta.
Hoci najbohatšia skupina sú krajiny používajúce latinku, nedá sa automaticky povedať, že toto písmo znamená väčšie bohatstvo. Latinku totiž používajú aj niektoré chudobné africké štáty.
