„Posypem vám ich cukrom?“ Bežná otázka, pokiaľ ste už niekedy ochutnali originálne muránske buchty. Položí vám ju zamestnankyňa v predajni ešte pred tým, než lokálnu špecialitu ochotne zabalí do papiera. A hoci má tento produkt z regiónu Gemer-Malohont viac ako 50-ročnú tradíciu, tak sa v období rokov 2014 až 2017 z trhu úplne vytratil. Počas tejto odmlky nikto nerozmýšľal, či si dá tvarohové alebo makové buchty a či s cukrom na vrchu alebo bez. Nikto totiž nevedel, či ich ešte niekedy ochutná.
To sa ale zmenilo zásahom obce Muráň. Jej starosta Roman Goldschmidt a členovia zastupiteľstva nechceli dovoliť, aby stará tradícia nečujne zanikla. Opäť teda rozbehli výrobu legendárnych buchiet z kysnutého cesta so sladkými náplňami, na ktoré sa zastavujú ľudia zo všetkých kútov Slovenska.
Kam sa vybrať na sladké? 6 tipov od majiteliek pekárne Fertucha
A nie. To, že ste mali makovú buchtu, nezistíte až na samom konci. „Nešetríme na plnke. Niektorí ľudia sa dokonca posťažujú, že je jej tam veľa. Ja som ale povedal, radšej, nech je jej tam viac ako menej,“ vysvetľuje s úsmevom starosta.
Sladká pochúťka na križovatke ciest
Príbeh muránskych buchiet sa začal písať na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia. Aspoň tak to tradujú prvé ženy, Magdaléna Balážiková, Gizela Barilová, Mária Fabová, Jolana Lukašová a Hildegarda Nemogová, ktoré ich piekli vo vtedajšom pohostinstve Koruna. Viac si o tom zisťoval i starosta: „Muránske buchty, nejaká fašírka a ryba. To boli tri jedlá, s ktorými začínali.“
Kam sa vybrať na jedlo? 8 tipov od šéfkuchára Petra Slačku
Za pôvodnou prevádzkou stál súkromný majiteľ Dušan Ďurej, ktorý sa staral o túto tradíciu do roku 2014. „Vtedy napiekli dajme tomu 200 buchiet denne, ktoré sa do desiatej vypredali. Ďalej už ale nepiekli. Zrejme sa báli, že im ostane niečo naviac a pôjdu do straty,“ myslí si Goldschmidt.
Muránsky starosta nechcel dopustiť, aby tradícia pečenia buchiet v obci zanikla. Podnikol teda všetky kroky, aby ju zachránil. Foto: archív obec Muráň
Keď pán Ďurej ukončil prevádzku, tak nasledovalo trojročné hluché obdobie. Následne zasiahla obec, ktorá chcela udržať regionálnu špecialitu nažive. „Začali sme hľadať vhodný objekt. Tieto buchty sa vždy predávali na námestí. Je to také centrum, križovatka ciest,“ vraví Goldschmidt. Presne touto časťou Muráňa totiž prechádzajú ľudia, ktorí cestujú napríklad do Popradu, Brezna, Revúcej či ďalej. Plus sa hneď naproti nachádza i autobusová zastávka.
V roku 2017 sa obci naskytla možnosť odkúpiť rodinný dom s hospodárskou časťou, v ktorom sa niekedy piekol chlieb, priamo na jednom z rohov križovatky. „Neváhali sme. Obecné zastupiteľstvo schválilo kúpu objektu, a tak sme si zobrali úver,“ ozrejmuje bližšie.
Počas Ródea Muráň alebo iných veľkých akcií pripravia zamestnankyne aj dve tisícky buchiet denne. Foto: archív Muránskych buchiet
Celkovo išlo o 80-tisíc eur, z čoho za viac ako 39-tisíc eur odkúpila obec vyhliadnutú nehnuteľnosť a približne po 20-tisíc eur zaplatila za prestavbu priestorov prevádzky a jej zariadenie. „Kupovali sme pec, kysiareň, miešače aj chladničku,“ vymenúva Goldschmidt.
Konflikt na dvoch stranách Muránskej planiny uzavreli
V novej prevádzke dnes pracuje dokopy osem žien. Dve z nich čerstvo upečené buchty predávajú a ďalších šesť ich vyrába. Pracujú na dve zmeny, počas krátkych (streda, štvrtok) a dlhých (pondelok, utorok, piatok, sobota, nedeľa) týždňov. „Niektoré nám ešte bežia cez projekt úradu práce a ďalšie už máme zamestnané na trvalý pracovný pomer. Postupne chceme zamestnať všetky,“ vysvetľuje starosta.
Keďže sú muránske buchty už viac ako 50 rokov výhradne regionálnou špecialitou, tak sa obec po obnovení ich výroby začala pohrávať s myšlienkou ochrannej známky. „Je to taký produkt, ktorý sa v podstate nikde inde nerobí. Ľudia vždy chodili zo široka-ďaleka, aby si ich kúpili,“ hovorí Goldschmidt. A tak požiadal o pomoc advokátsku kanceláriu, vďaka ktorej získala obec na tieto buchty ochrannú známku. Tá vstúpila do platnosti 29. januára 2018.
Priestory, v ktorých sa dnes pečú a predávajú muránske buchty, sa nachádzajú oproti pohostinstvu Koruna. Stačí prejsť cez cestu. Foto: archív Muránskych buchiet
Starosta si ale pre muránsku špecialitu zažil tiež krušné chvíle. Recept na tieto buchty mala totiž od pána Ďureja i ďalšia podnikateľka, Terézia Falťanová, ktorá ich v rovnakom roku začala piecť, no na druhej strane Muránskej planiny, v sedle Zbojská.
Pri svojich produktoch použila označenie „muránske“, čo sa stalo kameňom úrazu. „Oslovil som pani Folťanovú s tým, aby im dala iný názov. Neustúpila,“ konštatuje. Obec Muráň teda podnikateľku zažalovala a spor vyhrala. „Už sa k tomu nechcem vracať, je to uzatvorené,“ dopĺňa Goldschmidt.
Kto to kedy videl, aby boli buchty slané?
Počas hlavnej sezóny, teda od mája do septembra, si ľudia na dverách prevádzky podávajú kľučku. Často dokonca stoja v rade pred budovou, kým sa na nich dostane. Výnimkou nie sú ani turisti, ktorí v oblasti Národného parku Muránska planina navštevujú zrúcaniny hradu ale i neďalekú lúku plnú sysľov, ktoré môžu kŕmiť priamo z dlaní.
Tí sa s radosťou zastavia na lokálnu špecialitu. Núka sa tu teda matematická otázka. Koľko muránskych buchiet denne zamestnankyne v predajni napečú? „V sezóne je to 1000 až 1200 buchiet. Keď sme mali ródeo alebo nejaké iné akcie, také väčšie, tak napiekli aj 2000 kusov,“ vysvetľuje. Od októbra do apríla sa tento počet pre absenciu turistov znižuje na 600 až 800.
Sladkej regionálnej špecialite nevedia odolať predovšetkým turisti. Foto: archív Muránskych buchiet
S odstupom času hodnotí starosta rozhodnutie obnoviť výrobu muránskych buchiet len pozitívne. „Určite nebudem hovoriť, že sme počítali s tým, že to pôjde takto. To nie, to by som klamal,“ ozrejmuje. Pri predajni to však neskončilo. Priestory hospodárskej časti, ktoré sa nachádzajú na jej dvore, tiež nevyšli nazmar. Obec v nich otvorila kaviareň, v ktorej si môžu návštevníci národného parku či domáci obyvatelia posedieť a vychutnať buchty aj s kávou.
V snahe zlepšiť služby, ktoré v Muráni chýbajú, zriadili na mieste i požičovňu elektrobicyklov a v budúcnosti plánujú vybudovať v nehnuteľnosti tiež reštauráciu či ubytovacie jednotky. „Týchto kapacít je v obci strašne málo a chceme nejakým spôsobom rozvíjať turizmus,“ vraví Goldschmidt.
Kým sa muránske buchty niekedy piekli len s klasickou trojicou náplní lekvár, mak a tvaroh, tak v novej predajni postupne pridávali i nové. Veď koľko ľudí, toľko chutí. Dnes tak ponúkajú už i nugátové, orechové, višňové, čučoriedkové, jahodové a marhuľové.
Starosta s úsmevom vraví, že sa ho ľudia vypytovali aj na to, či regionálnu špecialitu nevyskúšajú upiecť na slano. „Tieto buchty boli ale vždy sladké. Inak by to už neboli muránske buchty. My zachovávame tradíciu,“ uzatvára.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
