Akcie spoločností aj pozemky na celom svete. Vatikán má investované miliardy dolárov, ale naďalej sa bráni podrobnému rozdeleniu svojho majetku.
Hoci silu modlitby nemožno nikdy podceňovať, pokiaľ ide o financie a investície, Svätá stolica tiež nenecháva nič na náhodu.
Podľa rozpočtových prognóz pre úrad rímskeho biskupa na rok 2022 Vatikán očakáva ročné príjmy vo výške približne 887 miliónov dolárov. Približne šesťdesiatpäť percent z toho tvoria príjmy z komerčných investícií, príjmy z nehnuteľností a poskytovaných služieb, ako sú nemocnice a univerzity. Približne štvrtina príjmov plynie cirkvi z darov určených na vopred určené účely.
Svätá stolica vlastní približne päťtisíc nehnuteľností po celom svete, pričom veľká časť z nich sa údajne nachádza v Taliansku. Podľa odborníkov je najcennejšia časť vatikánskeho portfólia pôda.
Keď Kanadou v roku 2022 otriasol škandál týkajúci sa brutálnych podmienok v katolíckych internátnych školách v minulom storočí, do výpočtu odškodnenia sa zapojil Fitzgeraldov inštitút, kanadský think tank, ktorý sa zaoberá práve trhom s nehnuteľnosťami.
„Je to veľmi nejasné. Naozaj neexistuje dobrá odpoveď,“ povedal David Murphy, riaditeľ inštitútu, keď sa ho opýtali na ocenenie nehnuteľností a pozemkov, ktoré patria Vatikánu. „Sedím nad ich údajmi už sedem mesiacov a stále sa snažím nájsť v nich zmysel.“ V tom čase vyčíslil potenciálnu hodnotu pozemkov vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi len v Kanade na 160 miliárd dolárov.
Svätý zisk z akcií
Výnosnosť aktív v portfóliu Svätej stolice je rôzna. Dlhé roky sa objavovali správy o výkonnosti Vatikánu v červených číslach, ale v poslednom desaťročí sa to mení. Napríklad za rok 2023 Svätá stolica vykázala medziročný zisk viac ako 45 miliónov dolárov, z čoho približne pätina mala ísť do ďalších investícií.
Kde presne však na akciových trhoch nájdete napríklad odtlačok Vatikánu, je ťažké zistiť. Svätá stolica sa s verejnosťou o presné rozloženie svojho majetku nedelí. Napriek tomu sa dajú nájsť náznaky toho, ako „svätí“ manažéri postupujú pri správe majetku. Jediné známe pravidlo je, že Vatikán nechce vlastniť viac ako šesťpercentný podiel v žiadnej spoločnosti.
Svätá stolica má totiž oficiálnu investičnú stratégiu, ktorá je – pomerne neprekvapivo – veľmi konzervatívna. A to nielen z investičného hľadiska, ale aj zo sociálneho hľadiska.
Vo všeobecnosti Vatikán investuje z veľkých spoločností s minimálnym rizikom, ale má aj oblasti, kam odmieta posielať finančné prostriedky. Cirkev napríklad tradične nevlastní podiely vo farmaceutických spoločnostiach vyrábajúcich potratové tabletky alebo vnútromaternicové telieska a antikoncepciu. Podobne sa vyhýba investíciám do distribúcie pornografie alebo výroby zbraní.
Burzovo obchodovaný fond S&P 500 Catholic Values (CATH), ktorý združuje akcie spoločností, ktoré spĺňajú morálne požiadavky Vatikánu, však môže niečo naznačovať. Na investovanie prostriedkov ho vo veľkej miere využívajú diecézy a katolícke nadácie na celom svete.
Od Apple až po Starbucks
V CATH nájdeme najväčšie mená. Od spoločností Apple, Microsoft a Nvidia cez Teslu, Exxon Mobile a Walmart až po Netflix, Disney a Starbucks.
Niektoré investičné kroky Vatikánu však pútajú pozornosť, a to aj napriek jeho pokusom o konzervativizmus. V roku 2021 cirkvou vlastnený fond Centurion so sídlom na Malte investoval do hollywoodskeho filmu Rocketman – životopisného filmu o spevákovi Eltonovi Johnovi, ktorý sa otvorene hlási k svojej homosexuálnej orientácii. Spevák následne na sieti X kritizoval rímskokatolícku cirkev za jej nesúhlas so sobášmi osôb rovnakého pohlavia.
Bernardino Nogara, šikovný investor a správca vatikánskych miliárd, ktorý v rokoch 1929 až 1954 pôsobil ako finančný poradca pápežov Pia XI. a Pia XII. je často považovaný za kľúčovú postavu, ktorá položila základy vatikánskych financií.
Napriek presvedčeniu cirkvi sa Nogara nevyhýbal investíciám do vojnového úsilia Benita Mussoliniho vrátane invázie do Etiópie v roku 1935. Taliansky finančník zastával aj viaceré funkcie v správnych radách najväčších talianskych spoločností vrátane Assicu, najväčšej talianskej poisťovne.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Michal Bernáth.
