Internet predstavuje obrovské príležitosti. Deti sa môžu napríklad učiť cudzie jazyky, zdokonaliť sa v matematike, komunikovať s rodinou a kamarátmi po celom svete. Bohužiaľ, predstavuje pre mládež aj obrovské riziká – od škodlivých stránok cez klamlivú reklamu až po zavádzajúci obsah.
Hoci rodičovská kontrola a ochranné softvéry môžu pomôcť, najtrvalejším riešením je, aby sa deti naučili kriticky myslieť.
Nadácia Reboot Foundation na podporu kritického myslenia nedávno vydala príručku pre rodičov o kritickom myslení. Skupina odborníkov pod vedením Sébastiana Diegueza z Univerzity vo Fribourgu strávila viac než rok zostavovaním odporúčaní, pričom sa opierala o najnovší vedecký výskum.
Vybrali sme z príručky pár dôležitých tipov, ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom, aby sa naučili kriticky myslieť a rozumne pohybovať v digitálnom svete.
1. Začnite skoro.
Hoci online svet predstavuje pre deti obrovské výzvy, väčšina z nich nie je nová. Úmyselné dezinformácie už dlho ohrozujú našu schopnosť jasne myslieť. Vieme, že je dôležité preveriť si zdroje, nezaujato argumentovať a zvážiť alternatívne názory.
Avšak novinkou je myšlienka, aby sa deti učili kriticky myslieť od mala. Nový výskum naznačuje, že ľudia dokážu logicky myslieť už od útleho veku a väčšina detí dokáže uvažovať ešte predtým, než dokáže rozprávať.
Ako môžete u svojich detí podporovať rozvoj kritického uvažovania od raného veku? Napríklad vytváraním prostredia, ktoré podporuje intelektuálnu zvedavosť, otvorenosť a slobodu prejavu. To všetko je nevyhnutné pri rozvíjaní schopnosti plnohodnotného kritického myslenia.
Kľúčom je začať včas a poskytnúť deťom pútavé zážitky, ktoré rozvíjajú logiku a podporujú otvorenú myseľ. To platí pre fyzický aj online svet.
Jedným praktickým spôsobom je aj hranie sa kooperatívnych hier. Tieto hry môžu podporiť strategické myslenie a povzbudiť deti, aby nahlas premýšľali – čo je dôležitá zručnosť uvažovania.
2. Učte sa zvládať emócie.
Je dôležité, aby sa deti naučili zvládať svoje emócie a produktívne ich využívať. To je dôležité pre sociálne vzťahy, ale aj pre efektívne kritické myslenie v online priestore. Koniec koncov, falošné správy sú založené na pocitoch rozhorčenia a nedostatočnom zdôvodňovaní. Je to logika založená na emóciách.
Ak chcú rodičia deťom pomôcť, mali by ich naučiť diskutovať o svojich pocitoch. Tým, že sa deti naučia hovoriť o emóciách, môžu sa postupne naučiť, ako ich vhodne vyjadriť a ovládať. Samozrejme, stále budú tie emócie cítiť, ale budú ich vedieť lepšie zasadiť do správneho kontextu.
Deti sa učia sociálnym zručnostiam prostredníctvom svojho okolia a najmä rodičia by mali byť dobrým príkladom, ako zvládať vlastné emócie. Inými slovami, rodičia by sa mali snažiť obmedziť záchvaty hnevu, aby ich deti na základe vzoru rodičov neprešli do zúrivého záchvatu, keď im zakážu zjesť ďalší cukrík.
3. Preverujte médiá.
Keď deti vyrastú, budú tráviť čas online – tomu sa už asi nik nevyhne. A rodičia by preto s deťmi mali spolupracovať na tom, aby pochopili riziká internetu.
Už v malom veku by deti mali vedieť o dôležitosti súkromia – a o nebezpečenstve dopisovania si s cudzími ľuďmi.
Rodičia by mali otvorene učiť deti, ako používať internet, rozprávať sa s nimi na túto tému a podporovať ich, aby sa veľa pýtali na všetko, čo vidia online.
Pokiaľ ide napríklad o online spravodajstvo, jedným z osvedčených postupov je potvrdzovať si informácie z viacerých zdrojov. Výskumníci v oblasti vzdelávania Sam Wineberg a Sarah McGrew to označujú ako „laterálne čítanie“ a môže to byť veľmi užitočný nástroj.
Obmedzenie času stráveného s elektronikou je tiež dobrou metódou. Ako ukazuje náš výskum (a aj ďalšie výskumy), príliš veľa času online môže poškodiť akademické výsledky, najmä u malých detí.
V konečnom dôsledku môžu deti aj dospelí vďaka kritickému mysleniu čeliť negatívnym účinkom online médií a vychutnať si pozitíva, ktoré internet ponúka, ale zároveň sa vyhnúť nástrahám.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Helen Lee Bouygues.
