Prezident Vladimir Putin zvolal vo štvrtok 24. februára do Kremľa lídrov ruského biznisu. Stretnutia, o ktorom informovala ruská vládna tlačová agentúra TASS, sa zúčastnilo aj 13 miliardárov: Vagit Alekperov, Piotr Aven, Andrej Bokarev, Andrej Guriev, Michail Gutseriev, Suleiman Kerimov, Andrej Melničenko, Leonid Michelson, Alexej Mordašov, Vadim Moskovič, Vladimir Potanin, Dmitrij Pumpyansky a Vladimir Jevtušenkov.
„To, čo sa práve deje, je nevyhnutné. Nemali sme možnosť urobiť niečo iné,“ povedal vraj miliardárom Putin. Žiaden z nich toto vyjadrenie nekomentoval. Pravdepodobne boli sami vydesení, no ani oni nie sú proti dôsledkom vojny imúnni.
Dôsledky invázie na ruskú burzu sú drvivé
Útok na Ukrajinu nepriniesol len chaos a strach o život. Má aj ekonomické následky. Finančné trhy po celom svete po správach o útoku padali. Najväčšiu daň platí burza v Moskve. Z jej kapitalizácie boli za jeden deň vymazané desiatky miliárd dolárov.
Akciový index totiž spadol o 45 percent a rubeľ sa znehodnotil o desať percent na najnižšiu hodnotu v doterajšej histórii. (V piatok už aj ruská burza opäť rástla, no za celý týždeň stratila zhruba tretinu. Mierne sa zo strát zotavil aj rubeľ, no stále strácal za týždeň okolo šesť percent.)
Americký Forbes vypočítal, že 116 ruských miliardárov stratilo za uplynulých desať dní takmer 90 miliárd dolárov, z toho 39 miliárd im ubudlo v prvom dni invázie.
Hrozba sankcií sa rozšírila aj za úzky kruh miliardárov, na ktorých boli už aj doteraz namierené sankcie USA, Veľkej Británie a Európskej únie. Teraz sa pravdepodobne zahryznú ešte hlbšie do bohatstva majetných Rusov. Až 11 ruských miliardárov prišlo vo štvrtok o viac ako jednu miliardu dolárov.
Kto stratil najviac
Zakladateľ spoločnosti Lukoil, ropný magnát a bývalý sovietsky ropný minister Vagit Alekperov, stratil najviac. Akcie jeho spoločnosti klesli v bezprostrednej reakcii na útok na Ukrajinu o 3,8 mld. dolárov, čo je až 15 percent jeho doterajšieho majetku. (O deň neskôr sa jeho majetok mierne zotavil, keďže burzy stúpli, ako ukazuje odhad jeho majetku v reálnom čase, ktorý robí americký Forbes.)
Vagit Alekperov. Foto: Wikimedia Commons, CC BY 4.0
Akcie firmy Lukoil sa okrem Moskvy obchodujú aj na burze v Londýne, počas vojenských príprav na útok na Ukrajiny stratili už 30 percent. Firma bola spolu so štátnou ropnou spoločnosťou Rosneft terčom amerických sankcií už od roku 2014 po anexii Krymu. Stane sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou aj tentokrát.
Ďalšou „obeťou“ sankcií je Gennadij Timčenko. Vlastní podiely vo viacerých podnikoch. Napríklad vo firme Novatek, ktorá ťaží zemný plyn, či v petrochemickej firme Sibur. Jeho majetok sa po útoku scvrkol už takmer o dve miliardy dolárov. Napriek tomu ešte stále vlastní imanie v hodnote viac ako 21 miliárd dolárov.
Timčenko je členom blízkeho tímu okolo Putina. Preto na neho USA uvalili sankcie ešte po anexii Krymu. Bol tak donútený predať svoj 43-percentný podiel v spoločnosti Gunvor, čo je štvrtá najväčšia spoločnosť obchodujúca s ropou na svete.
Britská vláda už začiatkom týždňa uvalila sankcie na troch ďalší ruských boháčov. Je medzi nimi aj Putinov zať Kirill Shamalov. Veľká Británia okrem toho rozhodla o zmrazení majetku ruských bánk v krajine ako aj účtov súkromných osôb v hodnote viac ako 50-tisíc libier na britských bankových účtoch.
Za odstrihnutie Ruska od SWIFT je aj Miloš Zeman
Premiér Boris Johnson nabáda k tvrdému postoju voči Rusku. Podľa neho by mala byť krajina odstrihnutá od medzinárodného platobného systému SWIFT.
Ku kritike sa pridal aj český prezident Miloš Zeman, jeden z doterajších najväčších podporovateľov Putina v Európe. Postoj Zemana sa však otočil o 180 stupňov a ruskú agresiu nazval vo štvrtkovom prejave „zločinom proti mieru“. Aj on volá po odstrihnutí Ruska od SWIFTu, a to aj za cenu škôd na európskej strane.
Britskí poslanci idú ešte ďalej. Požadujú zhabanie majetku ruského miliardára Romana Abramoviča. Ten vlastní napríklad aj futbalový tím FC Chelsea. K peniazom prišiel v ropnom priemysle po rozpade Sovietskeho zväzu.
„Uvažujeme o uvalení sankcií na viacero ruských občanov,“ uviedla pre rádio LBC britská ministerka zahraničných vecí Liz Truss. „Nikoho nebudeme šetriť,“ dodala.
Abramovič tento týždeň prišiel o jednu miliardu dolárov. Ďalším jeho problémom je to, že britské víza mu vypršali ešte v roku 2018. Na vstup do krajiny preto dnes využíva portugalské a izraelské občianstvo. V Británii je preto veľmi diskutovanou osobou.
Ktorí Rusi po invázii stratili najviac:
Vagit Alekperov
Šéf najväčšej ruskej súkromnej spoločnosti Lukoil, bývalý sovietsky ropný minister.
Alexej Mordašov
Vlastní väčšinový podiel v oceliarskej spoločnosti Severstal, ktorú 19 rokov aj manažérsky viedol.
Suleiman Kerimov
K majetku prišiel investíciami do podhodnotených ruských spoločností. Väčšina jeho príjmu pochádza z podielu v spoločnosti Polyus, ktorá je najväčších producentom zlata v Rusku.
Vladimir Lisin
Je šéfom veľkej oceliarskej spoločnosti NLMK Group.
Oleg Tinkov
Zakladateľ ruskej banky Tinkoff. Bol odsúdený za daňové úniky. Zaviazal sa doplatiť v USA daň v hodnote 1,5 mld. dolárov.
Vladimir Potanin
Väčšinu jeho majetku tvorí podiel v ťažobnej spoločnosti Norilsk Nickel.
Leonid Mikhelson
Väčšinový akcionár spoločnosti Novatek, ktorá ťaží zemný plyn.
Gennadij Timčenko
Na jeho majetok boli uvalené americké sankcie začiatkom týždňa.
Leonid Fedun
Pôsobí v ropnej spoločnosti Lukoil.
Michail Šelkov
Bývalý investičný riaditeľ štátom vlastnenej spoločnosti Rostec, ktorá obchoduje s vojenským materiálom. Dnes vlastní podiel vo firme VSMPO-AVISMA, najväčšom producentovi titánu na svete.
Roman Abramovič
Británia uvažuje o zhabaní jeho podielu vo futbalovom klube Chelsea z Premier League, zatiaľ sa k tomu neodhodlala.
Článok vyšiel v americkom vydaní Forbes.com a jeho autorom je Iain Martin.
