Firmy blízke vplyvným biznismenom, neslávne známi podnikatelia či politici. Forbes si posvietil na historické pamiatky, ktoré majú pod palcom známe, ale aj kontroverzné osobnosti slovenského biznisu.
„Väčšinou mesto alebo človek, ktorý je veriaci a má dosť financií. Už sme však predávali aj kaštiele či meštianske domy,“ odpovedal nedávno na otázku predaja kostolov a historických budov pre Forbes CEO československej filiálky realitky RE/MAX Ján Hrubý. Kto kupuje na Slovensku zámky, hrady či kaštiele, ale nekonkretizoval.
Historické nehnuteľné pamiatky, ako spomínané panské domy či hrady týčiace sa nad obcou, si ľudia spájajú najmä s cestovným ruchom či víkendovou turistikou. Podľa štatistík Pamiatkového úradu z roku 2021 máme na Slovensku 9815 architektonických a urbanistických pamiatok.
Ďalšie dáta zase hovoria, kto je „ukrytý“ za pamiatkami vo vlastníckych štruktúrach. Podľa čísel pamiatkárov z roku 2021 vlastní štát len 9,32 percenta slovenských pamiatok, naopak fyzické osoby až 27,35 percenta a právnické 7,39 percenta.
V minulosti ich vlastnili grófovia a lordi, v súčasnosti aristokratické rody vystriedali veľké firmy, a podnikatelia a biznismeni s nie vždy kóšer povesťou. Forbes sa pozrel v sérii textov bližšie na slovenské ikonické historické stavby a najmä to, u koho sa hrady, zámky a kaštiele objavujú v majetkových štruktúrach.
Prečo Železiarne Podbrezová vlastnia hrad na strednom Slovensku? Na koho prepísal kaštieľ Zoroslav Kollár? A aké má plány s kaštieľom politik Boris Kollár?
Od Donča k Železiarňam Podbrezová a Sotákovi
Podľa registra Pamiatkového úradu do areálu Ľupčianskeho hradu patrí 21 chránených objektov. Patrí medzi ne napríklad hradný palác, studňa, veža, bašta či barbakan.
Hrad pod názvom Liptza je v historických análoch vedený od roku 1250 a bol spájaný najmä s rodom Dončovcov. Vlastnícky sa za Ľupčianskym hradom striedali rôzne rody a počas druhej svetovej vojny si jeho areál požičalo vojsko.
Po vojne komunistický režim na hrade nad obcou Slovenská Ľupča sústredil rehoľné sestry a v 80. rokoch 20. storočia sa vlastníkom pamiatky stal Socialistický zväz mládeže. Po nežnej revolúcii sa hrad dostal do rúk Krajského pamiatkového ústavu Banská Bystrica. Pod palec súkromníka sa dostala pamiatka na prelome milénií.
Hrad v Slovenskej Ľupči. Foto: Wikimedia Commons
Dobové články v médiách začiatkom tretieho tisícročia hovorili o tom, že hrad na strednom Slovensku chceli viacerí záujemcovia. Podľa Sme mala záujem o chátrajúcu pamiatku aj obec Slovenská Ľupča, ktorá chcela hrad odkúpiť od štátu za symbolické euro. Podľa denníka padla pamiatka do oka aj neznámej eseročke Ľubieta, plány s areálom mali aj herci Ivan Palúch a Jozef Adamovič.
Napokon Ľupčiansky hrad odkúpili Železiarne Podbrezová, ktoré boli a aj sú v súčasnosti jeden z najvypuklejších zamestnávateľov v regióne. Denník taktiež dodáva, že závody kúpili nehnuteľnosť za 21 miliónov vtedajších korún.
Dobová predikcia finančnej injekcie, ktorú mali zhltnúť reštaurátorské práce, bola vo výške 100 miliónov vtedajších korún. Železiarne v tom čase argumentovali kúpu podporením cestovného ruchu v oblasti Horehronia, ale avizovali aj otvorenie múzea či apartmánov. K téme, čo sa stalo so samotnou ideou, sme kontaktovali aj spolumajiteľa Železiarní Podbrezová Vladimíra Sotáka. Do vydania článku nereagoval.
Foro: TASR/Pavel Neubauer
Detaily vlastníctva
Železiarne Podbrezová sú vlastnícky rozdelené medzi siedmich majiteľov a mediálne najvypuklejším je práve Vladimír Soták. Ten je predseda predstavenstva a aj generálny riaditeľ závodu. Železiarne mali zlaté obdobia z hľadiska hospodárskych vásledkov v postcovidovom období a v roku 2022 evidovali obrat vo výške takmer 429 miliónov eur a zisk takmer 50 miliónov eur.
Rok 2024 ale pre závody nebol ružový a Soták ohlásil stratu 30 miliónov eur.
Samotný areál hradu a interiéru je v súčasnosti prístupný verejnosti. Ako uviedol TASR v roku 2017, rekonštrukcia a obnova hradu sa realizovala aj zo zdrojov Európskeho hospodárskeho priestoru EHP a rozpočtu Slovenskej republiky. Išlo o sumu vo výške viac ako 478-tisíc eur.
Na obnovu prispeli aj samotné Železiarne Podbrezová, a to podľa dobových informácií, takmer 120-tisíc eur. Týždenník Plus 7 Dní v roku 2017 napísal, že dotovanie opráv hradu Železiarňami sa v tom čase blížilo k sume desať miliónov eur.
Hrad vo výročnej správe
Samotné aktívum v podobe Ľupčianskeho hradu podnik pravidelne spomína aj vo svojej výročnej správe. V rámci konsolidovaných hospodárskych výsledkov za rok 2023 Železiarne Podbrezová v kolonke Budovy, stavby, stroje a zariadenia uvádzajú majetok v hodnote 248 380 605 eur. Ako sa píše v správe, práve pod túto kategóriu patrí aj vlastníctvo Ľupčianskeho hradu.
Podľa správy má hrad zostatkovú hodnotu 2 710 000 eur. „Je sčasti sprístupnený verejnosti a sčasti sa využíva na reprezentatívne účely,“ píše sa v dokumente.
Kollárov kaštieľ v Hubiciach
Dom v Thajsku, chata v Rakúsku či rodinný dom v Dubaji. Podľa majetkového priznania bývalého predsedu Národnej rady a exposlanca parlamentu Borisa Kollára z roku 2021 (ktoré sa už nedá na webe NRSR dohľadať) vlastnil viacero lukratívnych nehnuteľností.
Podľa priznania vlastnil okrem iného aj byty v Bratislave, ale aj ďalšie nehnuteľnosti v obci v obci Hubice v okrese Dunajská Streda.
V obci s ani nie tisíckou obyvateľov koncom 90. rokov Kollár, ktorý stojí za Fun rádiom, kúpil dvojicu historických nehnuteľností. Podľa katastra ide o malý a veľký kaštieľ a ich vlastník je spoločnosť Dexon spol. s.r.o., v ktorej je spoločník práve Kollár a založil ju v roku 1998.
Okrem hlavných objektov v areáli spoločnosť v roku 2011 dokúpila aj ďalšie stavby v areáli, a to objekty, ktoré sú v katastri vedené ako garáž a maštaľ.
Podľa Obchodného registra je stopercentný vlastník spoločnosti Kollár. Zatiaľ čo dvojicu kaštieľov vlastní Kollár cez spomínanú eseročku, okolité pozemky má pod palcom štát.
Zľava: Predseda vlády SR Eduard Heger, predseda NR SR Boris Kollár, prezidentka SR Zuzana Čaputová a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Foto: SITA/Branislav Bibel
Plány s kaštieľom
Dexon podľa dát z účtovných závierok nevykazuje veľké čísla, pravidelne je v strate, hoci minimálnej, na úrovni pár tisíc eur. Podľa Hospodárskych novín Kollár cez Dexon kúpil kaštiele za 10 miliónov vtedajších korún, teda okolo 330-tisíc eur. Podľa denníka mal v tom čase plán prerobiť časť areálu na hotel a golfové ihrisko.
Na základe registra národných pamiatok Pamiatkového ústavu je súčasťou hubického areálu 14 objektov vrátane dvoch spomínaných kaštieľov, ale aj park, koniareň, mauzóleum, vodáreň, fontána či vázy. Veľký kaštieľ je klasicistická stavba z roku 1830.
Pamiatka roky chátrala a Kollár sa v roku 2021 pustil do rekonštrukcie. Podľa Hospodárskych novín Kollára na chátrajúci stav historickej stavby upozornili trnavskí pamiatkári. V roku 2023 týždenník Plus 7 Dní informoval, že kaštieľ má po obnove strechy a komínov a stavbársky ruch neutícha.
Naopak, Hospodárske noviny minulý rok priniesli informáciu, že sa na objekte už nepracuje. Forbes sa obrátil s otázkou obnovy kaštieľa a plánov do budúcnosti na samotného Kollára.
Kaštieľ Borisa Kollára v Hubiciach. Foto: Wikimedia Commons
„Urobil som len nevyhnutné práce, ktoré žiadali pamiatkári, a to prepadnuté podlahy a opravu strechy. Tieto práce vám zo zákona o starostlivosti kultúrnych pamiatok a ich zachovania môžu nariadiť. Uvedené som dal do stavu podľa ich požiadaviek,“ okomentoval pre Forbes Kollár.
„Aktuálne hľadám účel využitia kaštieľa a podľa toho sa rozhodnem, ako budem pokračovať v daľších prácach. Musím to prispôsobiť budúcemu účelu. Dnes sa kaštieľ nachádza v štádiu hrubej stavby. Je zachránený, stabilizovaný a nehrozí jeho poškodzovanie z hľadiska ochrany kultúrnych pamiatok.“
Kollár priznal, že mal s areálom rôzne plány, a to od golfového ihriska až po hotel. „Dnešná situácia asi najviac bude naklonená k využitia kaštieľa na recepcie, drobné kultúrne podujatia, ale hlavne svadby. Keď sa to ustáli, budeme pokračovať,“ dodal exšéf parlamentu.
Kaštieľ spájaný so Zoroslavom Kollárom
Jeden z menovcov Borisa Kollára taktiež často rezonuje v titulkoch médií. Zoroslav Kollár v minulosti profesne pôsobil ako konkurzný právnik, no aktívnej praxi sa už nevenuje.
Ako vymenoval Denník E, jeho meno sa spája so značkami ako Zetor (spoločnosť patriaca pod HTC Holding jedného z najbohatších Slovákov Martina Blaškoviča) či Kúpeľmi Trenčianske Teplice a Bryndziarňou a Syrárňou vo Zvolenskej Slatine. Kollárovo meno sa mediálne spája aj s pretekárskym okruhom Slovakia Ring v Orechovej Potôni.
Samotný Kollár prednedávnom oznámil založenie občianskeho združenia, ktoré sa bude venovať politickým témam.
Prepísaný na synov
Okrem iného bol známy aj ako vlastník historickej nehnuteľnosti, kaštieľa v Tonkovciach. Podľa katastra stavba kaštieľa patrí do katastrálneho územia Malý Máger a nachádza sa v obci Nový Život.
Podľa registra pamiatkového úradu v areáli sa nachádzajú dve národné pamiatky, a to kaštieľ vedený ako Pálffyovský palác a park. Plus 7 Dní v roku 2020 informoval, že Kollár senior prepísal objekt paláca na syna Martina.
Foto: TASR
Podľa katastra objekty v areáli sú aktuálne písané na dvoch vlastníkov. Od roku 2022 je totiž evidovaná aj ďalšia osoba s priezviskom Kollár. Samotný Kollár pre Forbes potvrdil, že ide o jeho dvoch synov a samotný kaštieľ vlastnil 10 rokov. Do areálu patrí hlavná budova paláca, ale aj športový areál či jazierko.
Zoroslava Kollára v roku 2022 odsúdili za dva korupčné skutky a dostal pokutu 70-tisíc eur. Priznal sa, že v roku 2020 dal úplatok 40-tisíc eur vtedajšiemu šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi. Samotný Kollár strávil vo väzbe 16 mesiacov.
