Letisko M. R. Štefánika, Bory, ale aj nové centrum. Kľúčovým typom mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste je električka a mesto má s ňou veľké plány. Ktoré trate sa chystá rozširovať v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti?
V auguste uplynie 130 rokov, odkedy v Bratislave zaviedli prvú električku na Slovensku. Za jednu jazdu sa v roku 1895 platilo 10 grajciarov, jednosmerná cesta trvala 16 minút a vozeň dopravného prostriedku premával napríklad popri dnešnom Prezidentskom paláci na Hodžovom námestí, cez Hviezdoslavovo námestie, ako aj po Štefánikovej ulici.
Tradícia električkovej dopravy v hlavnom meste pretrvala dodnes a hlavné mesto aktuálne križuje pätica radiálnych trás, a to dúbravsko-karloveská, račianska, ružinovská, vajnorská a petržalská. Mesto však roky plánuje nadviazať na staronové trasy a rozšíriť električkovú sieť aj na ďalšie kľúčové lokality.
Električka sa v Bratislave vyprofilovala ako náhrada metra či mestskej železnice. „Rozširovanie električkových tratí vnímam ako prirodzený vývoj, a keďže nemáme metro, považujem to aktuálne za najvhodnejší druh verejnej dopravy v meste,“ hovorí architektka Zuzana Zacharová z ateliéru DF Creative Group.
Pripomína, že pri každej intervencii do štruktúry mesta je potrebné zvážiť všetky za a proti a viesť o podobných zásahoch odbornú a verejnú diskusiu.
Dokončenie petržalskej trate
Práve predĺženie Petržalskej radiály je v posledných rokoch jednou z ostro sledovaných dopravných tém na území hlavného mesta. Výstavba odštartovala v roku 2021 a odvtedy sa pasovala s viacerými krízami, ktoré predlžovali finalizovanie prác.
Spomalila ich aj pandémia, vojna na Ukrajine, ale aj inflácia. Nemalé spomalenie spôsobila aj nutnosť premiestnenia protitankovej betónovej steny z druhej svetovej vojny z budúcej trasy električky.
Približne pred rokom sa k rozšíreniu trate vyjadril pre Forbes aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. „V prvom rade treba povedať, že sme veľmi radi, že sa nám podarilo udržať dodávateľa na stavbe. Viackrát totiž hrozilo, že odíde, a nechceli sme z toho mať druhé Višňové či rozostavanú stavbu, ktorej opätovné naštartovanie by stálo ďalšie peniaze a roky čakania,“ komentoval Petržalskú radiálu Vallo.
Testy a skúšobné jazdy na novej trati
Expanzia radiály sa začína na Jungmannovej ulici a končí v Janíkovom dvore. Dĺžka tohto úseku je 3,9 kilometra. Ako pripomína portál ASB, súčasťou výstavby trate sú štyri nové mostné objekty, ale aj deväť križovatiek so svetelnou signalizáciou.
„Výstavba novej električkovej trate v Petržalke je naším aktuálne najväčším a zároveň mimoriadne dôležitým dopravným projektom,“ okomentoval pre Forbes hovorca magistrátu Peter Bubla.
Gabor Kanovits
Už pred Vianocami električka prešla skúšobnou jazdou, aktuálne sa musí dotiahnuť finalizovanie prác na nástupištiach a priľahlých objektoch. V pondelok bola trať petržalskej električky podrobená dvom testovacím skúškam.
Prvá sa uskutočnila v dopoludňajších hodinách. „Boli preverené jazdné vlastnosti trate a správanie vozidla vo vysokej rýchlosti, až 75 kilometrov za hodinu, bez zastavenia,“ konkretizoval Bubla. Zároveň dodal, že v druhej fáze testu sa v nočných hodinách vykonali hlukové skúšky.
Dokončovanie prác v okolí
„Na stavbe zároveň prebieha druhá fáza náhradnej výsadby, v rámci ktorej sadíme 1 512 stromov a 7 046 štvorcových metrov kríkov. Pozdĺž celej trate sa tiež pracuje na terénnych úpravách. Veľa aktivity sa sústreďuje na práce na dopravnom moste Kutlíkova, ako aj na moste Panónska, kde prebiehajú práce na rampách a schodoch pre peších. Prebehlo tiež veľké asfaltovanie väčšiny chodníkov a cyklochodníka,“ vymenoval hovorca.
TASR
Bubla zároveň podotkol, že električka by po rozšírenej trati mala premávať už na prelome mája a júna. Všetky práce v okolí expanzie trate majú byť dokončené do 15. augusta. Hovorca priblížil aj výšku samotnej investície do električkovej trate.
„Aktuálna cena diela je 90 miliónov eur, je financované z nenávratného finančného príspevku. Doterajšie náklady sú 59,9 milióna eur,“ dodal ešte Bubla. Zároveň bude revitalizovaná aj petržalská Jantárová cesta, ktorej oprava má byť súčasťou balíka predĺženia električkovej trate.
Ružinovská radiála: modernizácia
Najdôležitejšia iniciatíva mesta súvisiaca s modernizáciou električkovej trate sa týka Ružinovskej radiály. „S postupným dokončovaním petržalskej električkovej trate presúvame zároveň všetky plánovacie a obstarávacie kapacity magistrátu na ďalší dôležitý dopravný projekt v Bratislave – modernizáciu Ružinovskej radiály,“ priblížil hovorca mesta Peter Bubla.
„Pokračujeme v procese verejného obstarávania zhotoviteľa na jej komplexnú rekonštrukciu, kde v rámci rekonštruovaného päťkilometrového úseku dôjde k výmene celkovo 3 417 metrov koľajníc na samostatných úsekoch, 920 metrov v Starom Meste plus 2 497 metrov v Ružinove. V jej prípade sme už vyhlásili verejnú súťaž na zhotoviteľa,“ komentuje Bubla.
Verejný tender na ružinovskú trať
Verejný tender mesto už zverejnilo aj na oficiálnom webe magistrátu. „Po kompletnej obnove Dúbravsko-karloveskej radiály, oprave Vajnorskej radiály, výstavbe novej električkovej trate v Petržalke je Ružinovská radiála treťou zo štyroch električkových radiál, rekonštruovaných za súčasného vedenia mesta. V závislosti od ukončenia procesu obstarávania by sa s modernizáciou Ružinovskej radiály mohlo začať v roku 2026,“ píše sa vo výzve mesta.
Predpokladaná investícia do modernizácie trate bude stáť 95 miliónov eur, financovaná bude z európskych zdrojov.
„Prvá etapa modernizácie Ružinovskej radiály sa má začať na Záhradníckej ulici v mieste, kde je Slovanet (mimoúrovňové kríženie ulíc Ružinovská a Bajkalská), po obratisko Astronomická. Následne druhá etapa bude nadväzovať na zrekonštruovanú trať od Ul. 29. augusta cez Americké námestie, Krížnu až po Múzeum konskej železnice (križovatka ulíc Krížna a Legionárska). Na Trnavskom mýte sa vymenia výhybky,“ píše sa vo výzve.
Potenciálne rozšírenie Ružinovskej radiály. Foto: reprofoto Imhd.sk
Ružinovská radiála: rozšírenie
Zároveň je okrem modernizácie v pláne aj rozšírenie trate smerom k Letisku M.R. Štefánika. Cieľom prvej etapy expanzie trate je jej predĺženie od električkového obratiska Astronomická k pripravovanej železničnej zastávke TIOP Ružinov.
Tá je súčasťou projektu zlepšenia dopravy v meste. Samotný zámer je predložený v súvislosti s procesom skúmania vplyvov na životné prostredie, teda tzv. EIA. Dokumentácia ponúka v rámci prvej etapy dve možnosti rozšírenia trate a vychádza z technicko-ekonomickej štúdie z roku 2023.
Tú si mesto dalo vypracovať v súvislosti s možným predĺžením radiály až k letisku.
Oba scenáre vyhotovenia predĺženia trate sú takmer totožné, ale líšia sa vo vyhotovení obratiska električiek pri novej železničnej zastávke. Prvá verzia počíta s tým, že by trať mala v tomto úseku 995 metrov, druhá počíta s dĺžkou 773 metrov.
Pribinova – Košická
Veľkou témou je aj extenzia trate z bratislavského Šafárikovho námestia cez nový downtown popri SND až k zastávke Saleziáni na Miletičovej ulici. Realizáciu predložilo mesto v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie.
„Ukončili sme správu o hodnotení EIA, ktorá bude v týchto dňoch odovzdaná na príslušný okresný úrad. Zároveň bol vytvorený návrh technického riešenia prejazdu električky popred novú budovu Slovenského národného divadla, toto bude konzultované s vedením SND,“ priblížil novinky zámeru Bubla z magistrátu.
Ako konkretizoval portál Yimba.sk, debatu o električkovej trati z Pribinovej cez Košickú otvoril v roku 2018 už developer JTRE, ktorý má v novej štvrti pod palcom viacero developmentov vrátane obchodného centra Eurovea a jeho expanzie.
Mesto rok nato podčiarklo, že idea v rámci dopravného riešenia je reálna a najvhodnejšia. Developer zároveň s mestom podpísal memorandum, ktoré sa týkalo práve rozšírenia električkovej trate. V ňom sa JTRE zaviazalo spojiť sily a spolupracovať s mestom na rozšírení trate.
Vizualizácia možného rozšírenia na trase od Šafárikovho námestia k Miletičovej ulici. Foto: archív mesto Bratislava/EIA
Problém so SND
Kapitolou samou osebe v rámci trate Pribinova – Košická je aj kritika trate vedenej popri novej budove Slovenského národného divadla. Podľa kritikov električka môže rušiť prevádzku inštitúcie.
Portál Aktuality.sk pred dvomi rokmi upozornil na platformu Zachráňme kultúru, ktorá otvorila polemiku o zámere.
Marek Mucha Photo
Podľa Zacharovej, ktorej ateliér pracoval aj na revitalizácii Jurkovičovej teplárne v novom downtowne, sa debata okolo trate Pribinova – Košická zúžila najmä na problematiku okolo budovy SND.
„Ale trať je trať a vedie celým územím a dôsledky sú rôzne. Okrem negatívnych vplyvov ako zvýšená hladina hluku a vibrácií má takýto zásah aj pozitívny prínos nielen v lepšej dostupnosti týchto transformovaných častí mesta, bývalej industriálnej zóny, ale aj v značnom ekologickom dosahu, keďže sa pravdepodobne bude môcť eliminovať autobusová a osobná doprava a predpokladá sa rozvoj peších trás, z ktorých sa zasa odvíja viac zelene v podobe alejí a parkov,“ okomentovala Zacharová.
Novinky o rozšírení
Pred niekoľkými dňami sa plánovaná trať dočkala ďalších noviniek. Do systému EIA totiž pribudla dokumentácia, ktorá zapracovala do rozšírenia niekoľko úprav. Ako upozornil portál YIMBA.sk, kľúčovou zmenou je, že trať Pribinova – Košická sa pri Starom moste bude napájať nielen na petržalskú, ale aj na Dúbravsko-karloveskú radiálu.
Ďalšou zmenou je plán zriadiť pri trhovisku Miletičova, v blízkosti križovatky Záhradníckej a Miletičovej, obratisko električiek. V čerstvej dokumentácii sa tiež už neráta s alternatívnou trasou popri SND v prípade, že by sa na mieste diali verejné akcie.
Aktuálna situácia rozširovania električkových trás v Bratislave
- dokončuje sa (prelom máj/jún) predĺženie petržalskej radiály
- plánuje sa modernizácia ružinovskej radiály a predĺženie smerom k letisku M. R. Štefánika. Prvou etapou je posun električkového obratiska k TIOP Ružinov.
- mesto rokuje s partnermi o rozšírení dúbravsko-karloveskej radiály do štvrte Bory
- modernizuje sa vajnorská radiála
Dúbravsko-karloveská radiála
Ako pripomenul Bubla, práve trať v bratislavskej Dúbravke prešla modernizáciou. Zároveň od roku 2018 sa hovorí aj o možnom rozšírení trate až do novej štvrte Bory, ktorú má pod palcom developer Penta Real Estate.
Kľúčovou dopravnou tepnou, ktorá spája centrum mesta a Dúbravku, je Saratovská ulica. Jej podoba je kľúčový aspekt debaty o predĺžení električky smerom do Borov. V pláne totiž bolo Saratovskú predĺžiť spolu s električkovou radiálou.
Potenciálnu extenziu by však pretínala aj železničná trať, kde sa zase plánuje nová železničná zastávka TIOP Lamačská brána. Ak chce teda mesto reálne rozšíriť Dúbravsko-karloveskú radiálu na sever k Borom, musí diskutovať s dvomi partnermi. A to s developerom Penta Real Estate a aj so Železnicami Slovenskej republiky.
Prestavba Bory Mall. Foto: archív Penta Real Estate
Peter Bubla pre Forbes vysvetlil, že o rozšírení trate do Borov aktuálne prebiehajú debaty so všetkými stranami.
„V rámci úprav dokumentácie pre územné rozhodnutie finalizujeme podklady k spusteniu procesu tzv. veľkej EIA, pretože sa zmenil stavebný zákon,“ priblížil Bubla. Zároveň podčiarkol, že mesto plánuje podať žiadosť v súvislosti s procesom EIA približne v auguste tohto roka.
Developer Penta Real Estate má v oblasti Borov v portfóliu aktivít výstavbu rezidenčnej štvrte, stojí za výstavbou nemocnice Bory a aktuálne je stále majiteľom aj nákupného centra Bory Mall.
Developer o detailoch projektu
Forbes kontaktoval s otázkami k téme aj Penta Real Estate. Developer v zmysle zmluvy o spolupráci, odklepnutej začiatkom roka 2023 s hlavným mestom, vyhotovil dokumentáciu pre územné rozhodnutie.
Proces pripomienkovania dokumentácie odštartoval vo februári minulého roka, aktuálne stále beží. Penta Real Estate pre Forbes prezradila, že v súvislosti s čerstvým stavebným zákonom bude potrebné pripraviť dokumentáciu pre stavebný zámer, ako aj pre posúdenie procesu EIA.
„Pre projekt predĺženia električkovej radiály od zastávky Pri Kríži po ukončenie prvej fázy výstavby trate sme v Dúbravke vykúpili všetky potrebné pozemky po Agátovú ulicu. V rámci zóny Bory držíme pre výstavbu trate potrebnú územnú rezervu,“ prezradila hovorkyňa Penta Real Estate Lenka Vargová.
(Ne)závisle od železnice
Penta spolupracuje s magistrátom aj ŽSR, a to na troch projektoch súvisiacich s rozšírením trate. Ide o predĺženie Saratovskej ulice, električkovej radiály a výstavbu terminálu integrovanej osobnej prepravy.
„Pôvodná projektová dokumentácia pre stavebné povolenie rátala so súbežnou výstavbou TIOP-u a predĺženia Saratovskej ulice, pričom tieto stavby boli od seba závislé,“ vysvetľuje Vargová. Podľa nej pre časový posun realizácie projektu developer vypracoval rozdielovú dokumentáciu a dokumentáciu zmeny stavby.
„Tie projekty od seba oslobodili a umožnia Železniciam Slovenskej republiky výstavbu TIOP-u nezávisle od výstavby predĺženia Saratovskej ulice. K projektu predĺženia električkovej radiály čakáme na finálne pripomienky,“ doplnila hovorkyňa.
Železnice pripravujú prevod práv
„Samotný projekt TIOP Lamačská brána realizujú Železnice Slovenskej republiky. Momentálne rokujeme so ŽSR o presune práv a povinností zo stavebného povolenia,“ okomentoval ešte Bubla spoluprácu s ďalším partnerom. Forbes k téme kontaktoval aj ŽSR.
„Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) v súčasnosti zabezpečujú úpravu projektovej dokumentácie na úrovni realizačného stupňa pre novú železničnú zastávku Bratislava-Bory (v stavebnom názve TIOP č. 2 Bratislava-Lamačská brána),“ povedala hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.
Zároveň prezradila, že magistrát hlavného mesta spolu so ŽSR pripravujú zmluvu o prevode vlastníckych práv, ktorá je potrebná na vydanie stavebného povolenia.
„Železničná zastávka je projektovaná a bude zrealizovaná tak, aby rešpektovala budúce objemové, rozsahové a územné požiadavky budúcej stavby hlavného mesta Bratislava,“ podčiarkla hovorkyňa.
