Kuba tento rok prišla o svojich dvoch hlavných dodávateľov ropy – Mexiko a Venezuelu.
Na Kubu, ktorá sa tento rok potýka s bezprecedentnou energetickou krízou, zrejme mieria dva ropné tankery. Jeden pláva pod hongkongskou a druhý pod ruskou vlajkou, informovala v noci na dnešok agentúra AP. Pokiaľ na karibský ostrov napriek americkému embargu tankery skutočne dorazia, pôjde o prvé dodávky ropy na Kubu za tri mesiace.
Tanker Anatoly Kolodkin s ruskou vlajkou je teraz v Atlantiku asi tritisíc námorných míľ od Kuby, kam by mohol podľa AP doraziť zhruba za 10 dní. Druhý tanker nazvaný Sea Horse je už v Karibiku a pri kubánskom pobreží by mohol byť za štyri dni, ak tam skutočne smeruje.
Podľa služby pre sledovanie lodí MarineTraffic má Sea Horse teraz ako destináciu uvedený Trinidad, hoci v januári, keď vykonával prekládku na Cypre, mal za cieľ Havanu, napísal vo štvrtok server cnnespanol.com. Môže ísť o taktické opatrenie, ktoré robia plavidlá pre medzinárodné sankcia a riziko zadržania Spojenými štátmi. Z rovnakého dôvodu tiež napríklad vypínajú svoje satelitné sledovacie zariadenia.
Kuba tento rok prišla o svojich dvoch hlavných dodávateľov ropy – Mexiko a Venezuelu – po tom, čo americký prezident Donald Trump nariadil zastaviť venezuelské dodávky ropy a koncom januára podpísal dekrét, podľa ktorého hrozia clá každej krajine, ktorá by ropu Kubáncom dodávala. Vo februári napriek tomu americké ministerstvo financií oznámilo, že umožní predaj venezuelskej ropy na Kubu, ale iba tamojším podnikateľom či jednotlivcom, nie subjektom napojeným na kubánsku vládu či armádu.
Spojené štáty tento rok 3. januára bombardovali niekoľko miest vo Venezuele a americké jednotky z Caracasu uniesli prezidenta Nicolása Madura a jeho ženu, ktorých vinia z narkoterorizmu. Trump potom podporil vo vedení krajiny Madurovu viceprezidentku Delcy Rodríguezovú, ktorej vláda s USA spolupracuje. Trump po zatknutí Madura povedal, že USA chcú mať na neurčito kontrolu nad predajom venezuelskej ropy a nad príjmami z nej.
Trump tento rok tiež opakovane vyhlásil, že vojenský zásah Spojených štátov ako vo Venezuele v prípade Kuby nebude nutný, pretože tamojší režim sa zrúti sám. Minulý víkend protivládni demonštranti napadli kanceláriu komunistickej strany v kubánskom meste Morón. Dôvodom hnevu protestujúcich boli každodenné výpadky prúdu a nedostatok potravín. Násilné protesty sú však na Kube vzácne.
Kubu sužujú dlhodobo mnohohodinové výpadky elektriny, ktoré postihujú časť územia a niekedy celú krajinu. Celonárodný blackout zažili Kubánci naposledy tento pondelok.
Karibský ostrov sa dlhé roky potýka s ekonomickou krízou, z čoho kubánska vláda často viní americké sankcie. Prvé z nich USA zaviedli už v roku 1960 s cieľom privodiť pád kubánskeho režimu, čo sa nestalo. Tlak na Kubu, kde je jedinou povolenou stranou komunistická strana a kde vláda potláča všetku opozíciu, zosilnil Trump. Ten už počas svojho prvého pôsobenia v Bielom dome prerušil otepľovanie americko-kubánskych vzťahov zahájené jeho vtedajším predchodcom Barackom Obamom.
Pre americké embargo na dovoz ropy na Kubu vyhlásila kubánská vláda sériu reštriktívnych opatrení vo všetkých sektoroch. Začiatkom februára napríklad oznámila zahraničným aerolinkám, že nebudú môcť mesiac tankovať na kubánskych letiskách. Toto opatrenie začiatkom marca predĺžila do 10. apríla.
Pre americké ropné embargo nie je na Kube ani dosť paliva na dopravu ľudí do práce, pre zásobovanie obchodov či zvoz odpadkov. Nemocnice vykonávajú len akútne operácie a polikliniky pre výpadky elektriny obmedzujú preventívne vyšetrenia.
