Chcete na chvíľu prísť na iné myšlienky, ako na koronavírus Covid-19? Tento článok vás nepoteší. Nový kmeň prasacej chrípky s označením G4 EA H1N1, tiež relatívne nový vírus, sa šíri v chovoch ošípaných v Číne. Má, ako inak, potenciál pandémie.
Pokiaľ hovoríme o potenciále, je to zväčša v dobrom. No ak použijeme slovné spojenie „pandemický potenciál“, mali by sme sa mať na pozore.
Aké sú šance na ďalšiu pandémiu?
Hrozbu novej pandémie prasacej chrípky načrtli vedci minulý týždeň v zborníku americkej Národnej akadémie vied. Možno sa už čoskoro budeme musieť pýtať, o ktorej pandémii práve informujú médiá, keďže ich bude tak veľa…
Pokiaľ sa to stane, bude to voda na mlyn konšpirátorom: už vidím tie statusy, ako 5G sieť spôsobuje vírus G4…
Buďme však na chvíľu vážni. Naozaj môže tento rok priniesť ďalšiu globálnu pandémiu? Netreba ešte panikáriť. Zatiaľ o tom nemáme žiadne dôkazy. Ani o tom, že by sa na nás valila v roku 2021.
O krok bližšie k zažehnaniu pandémie.
Vedci objavili liek na koronavírus pre vážne chorých pacientov
Považujme skôr zistenia publikované v tejto štúdii za varovný signál, ktorý nám dáva šancu zareagovať v predstihu. Predsa len, pandemický potenciál ešte neznamená, že nákaza vírusom už dosiahla rozsah pandémie.
Napokon, je to asi taká šanca, ako že päťročné dieťa zanôti krásnu verziu piesne Shallow od Lady Gaga a vám sa podarí nahrať to a zverejniť na YouTube. Nie veľká, ale načo riskovať?
A hoci ľudí väčšinou nabádame, aby svoj potenciál dosiahli , pri vírusoch by to platiť nemalo. Podľa vedcov z viacerých čínskych univerzít a z Čínskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb nemá vírus G4 EA H1N1 zatiaľ nábeh, aby sa zaradil medzi ostatné veľké pandémie. No už teraz vykazuje niektoré charakteristiky, pri ktorých by sme mali zbystriť pozornosť.
Nová prasacia chrípka
Po prvé je potrebné povedať, že nejde o celkom nový vírus. G4 EA H1N1 už nejaký čas cirkuluje medzi čínskou populáciou prasiat. Popravde, je celkom rozšírený.
Pozastavme sa ešte na chvíľu pri prívlastku „nový“. Chápete, že je relatívny, však? Napríklad šesť rokov staré umelecké dielo je relatívne nové, no šesť rokov staré sushi je celkom iný príbeh.
Vedci, ktorí publikovali svoje zistenia v americkom zborníku, odobrali vyše 30-tisíc výterov z rypákov prasiat chovaných v bitúnkoch v desiatich čínskych provinciach. Celý výskum prebiehal sedem rokov.
Ako môžeme predísť ďalšej pandémii?
Skúsme vymeniť hovädzí steak za alternatívne mäso
Ďalej laboratórne skúmali, či majú v sebe vzorky prítomnosť niektorého z chrípkových kmeňov. Vo výsledku zistili, že medzi rokmi 2011 – 2013 bol najbežnejším chrípkovým kmeňom medzi tamojšou populáciou prasiat genotyp G1.
No mutácie v priebehu rokov viedli k rozmachu práve genotypu 4 (G4), ktorý sa stal od roku 2014 predominantným v celej populácii prasiat v Číne. Vedci tak objavili celkom nový kmeň prasacej chrípky, ktorý získal označenie G4 EA H1N1.
Prenáša sa na človeka?
V druhej časti štúdie sa vedci zamerali na to, či sa vírus môže prenášať z človeka na človeka. Pomocou laboratórnych testov zistili, že vírus G4 EA H1N1 sa dokáže viazať na špecifické receptory podobné tým, ktoré sa nachádzajú v ľudskom respiračnom trakte.
Keď sa vírus naviaže na tieto receptory, dokáže preniknúť aj do samotnej bunky. To nie je informácia, ktorú by sme mohli brať na ľahkú váhu.
Navyše, vedci zistili, že tento nový druh prasacieho vírusu sa už teraz dokáže naviazať na ľudské bunky. Nie na hocijaké, ale rovno na tie v respiračnom systéme, konkrétne v priedušnici.
Ako dlho vydrží koronavírus na vlasoch? Nevieme.
Čo teda máme s vlasmi robiť?
Je to, ako iste viete, trubica, ktorá spája horné a dolné dýchacie cesty. Ak teda vírus prenikne až do priedušnice, je šanca, že sa dostane aj do pľúc. Znie vám to povedome?
Možno sa pýtate, či skutočne dokáže vírus preniknúť do buniek ľudského respiračného traktu človeka, ak sa na ne naviaže. Nevyhnutne to tak byť nemusí. To, že niekto drží v rukách kľučku od lacnej motelovej izby, ešte neznamená, že má aj kľúč, ktorý ho vpustí dnu. Ale chápete ten princíp.
Ibaže, vedcom sa podarilo vírusom infikovať aj bunky, ktoré tvoria alveoly a bronchioly, čiže pľúcne mechúriky a priedušničky, ktoré sú súčasťami dýchacieho traktu. Po tom, ako vírus prenikol do buniek, začal sa rýchlo šíriť a rozmnožovať.
Pozor na priamy kontakt
Na záver štúdie otestovali vedci, či sa nový vírus prenáša medzi fretkami, ktoré sa v laboratóriách často používajú na pozorovanie prenosu vírusov na človeka. Na prvý pohľad nemáme s fretkami nič spoločné. No to, ako funguje ich respiračný systém, aké receptory sa nachádzajú na ich bunkách a aké symptómy dostanú po infikovaní vírusom, sa ponáša na ľudské reakcie a fungovanie nášho traktu.
Vedci infikovali skupiny fretiek chrípkovým vírusom G4 EA H1N1 a umiestnili ich do klietky k ďalším jedincom. Prirodzene, fretky sa nebránili žiadnymi miniatúrnymi maskami, nedodržiavali dvojmetrové odstupy a nemali k dispozícii žiadnu dezinfekciu.
Svetovou podnikateľkou roka je Indka, ktorej firma pomáha
aj s vývojom lieku na koronavírus
Fretky, ktoré boli zo začiatku zdravé, sa po chvíli taktiež nakazili vírusom. Práve na základe toho došli vedci k záveru, že vírus sa môže prenášať priamym kontaktom. V druhej etape pokusu umiestnili nakazené fretky do klietky, ktorá bola v bezprostrednej blízkosti klietky so zdravými fretkami. Tie sa nakazili tiež.
Znamená to, že vírus sa môže prenášať nielen dotykom, ale napríklad aj kvapôčkami, ktoré vznikajú pri kašľaní, kýchaní či dýchaní. Kto by to bol povedal, že ani fretky si nedokážu pri kašľaní zakryť ústa?
Akoby to nebolo už dosť zlé, vedci prišli aj na to, že na tento druh chrípky zrejme bežné očkovanie proti chrípke nezaberá. No a prísť s novou vakcínou na potenciálne nebezpečný nový druh prasacej chrípky bude rovnako náročné, ako vynájsť vakcínu na Covid-19.
Kedy príde ďalšie kolo?
Najviac alarmujúcu správu si nechali vedci na záver štúdie. Podľa vzoriek krvi, ktoré odobrali medzi rokmi 2016 – 2018 pracovníkom 15 rôznych prasacích bitúnkov, zistili v ich tele prítomnosť protilátok na nový typ prasacej chrípky G4.
Celkovo malo v sebe protilátky 10,4 percenta pracovníkov bitúnkov, v porovnaní s 4,4 percentami kontrolnej vzorky, ktorú tvorila bežná populácia. Toto množstvo ľudí s najväčšou pravdepodobnosťou už G4 EA H1N1 prekonalo.
Pandémia nás navždy zmení.
Už nikdy nebudeme pracovať a nakupovať ako pred ňou
Zároveň sú tieto čísla väčšie, ako testy na protilátky prasacej chrípky typu G1. Tú zistili vedci u 6,5 percenta pracovníkov bitúnkov a 2,2 percenta bežnej populácie. To znamená, že nový typ prasacej chrípky je zrejme nákazlivejší, než jej predchodca.
Navyše, podľa štatistickej analýzy majú pracovníci bitúnkov až 2,25-krát väčšiu šancu, že sa novým typom vírusu nakazia, v porovnaní s bežnou populáciou. Čiže stačí, keď ľudia pracujú s ošípanými, chovajú ich alebo sa nachádzajú v ich blízkosti, a už majú väčšiu šancu, že sa nakazia infekčnejším typom prasacej chrípky G4 EA H1N1.
Nebrať vírusy na ľahkú váhu
Práve to všetko sú dôvody, pre ktoré by sme nemali prehliadať nové vírusy, ktoré majú potenciál ďalšej pandémie. Predsa len, vo svete to nefunguje tak, že si dajú ostatné vírusy pohov a počkajú, kým prehrmí Covid-19.
Vírusy sa vo svete ďalej rozširujú, reprodukujú sa a mutujú. Mali by sme si zvyknúť na to, že raz za čas sa niektorý z nich rozhodne preniesť zo zvierat aj na človeka.
Preto nie je otázkou, či príde ďalšia pandémia, ale kedy sa tak stane. Nemali by sme poľavovať, aby nas nezastihla nepripravených, ako sa to stalo s koronavírusom Covid-19.
Zarobili na Waterloo, môžu za nový koronavírus?
Rothschildovci sú terčom konšpirácií už dve storočia
Každý vírus, ktorý ma potenciál pandémie, si zaslúži, aby sme mu venovali zvýšenú pozornosť. Nikdy totiž nevieme, ktorý z nich svoj potenciál aj naplní.
Napokon, dobre vieme, ako to vyzerá, keď svet ignoruje varovné príznaky. Stačí sa pozrieť na podobnú publikáciu, ktorú v októbri 2017 zverejnili vedci v tom istom v zborníku americkej Národnej akadémie vied. Píšu v nej: „Za posledné desaťročia prepukli hneď dve smrteľné respiračné ochorenia, ktoré dokazujú ohromný pandemický potenciál koronavírusov.“
Bruce Y. Lee píše pre Forbes o zdravotníctve. Pôsobí ako profesor na City University of New York a Johns Hopkins Carey Business School.
