Po tom, ako USA bombardovali iránske jadrové lokality, dosiahli burzy úctyhodné zisky. Paradox? Ani nie.
Posledný víkend sa v médiách objavilo obrovské kvantum katastrofických titulkov. Po nedeľnej americkej operácii s hollywoodskym názvom Polnočné kladivo spravodajské napätie gradovalo. Články opisovali možnú špirálu kataklizmatických udalostí, ktoré zaplavia svet.
Spojené štáty bombardovali iránske jadrové lokality, tak sa režim ajatolláha Alího Chameneího určite pomstí. Zablokuje Hormuzský prieliv, cez ktorý chodí 20 percent celosvetovej spotreby ropy. Ceny komodity vystrelia. Liter benzínu zdražie na dve eurá.
Pochmúrna nálada médií sa v pondelok ešte zhoršila. Dosiahla pomyselný vrchol, keď Irán vystrelil rakety na americkú základňu v Katare. Žeby sme boli na prahu tretej svetovej vojny? Ako na to zareagujú Spojené štáty?
Kto sledoval trhy a nie médiá, nemusel ani počkať na – zatiaľ veľmi krehké – prímerie, ktoré údajne vybavil americký prezident Donald Trump v spolupráci s vysokopostavenými katarskými úradníkmi.
Mal v tom od začiatku jasno: nedeje sa „nič“.
Oslava akciových trhov
Scenár, ktorý mnohí očakávali, znel takto: ceny ropy vystrelia, zlato prudko vzrastie a akciové trhy sa, naopak, prepadnú. V nedeľu večer, teda po zhodení amerických bômb, sme však sledovali pokojné futures kontrakty. S&P 500 sa pohyboval v miernom pluse na úrovni okolo 0,2 až 0,4 percenta.
Pondelňajší obchod sa doobeda niesol v podobnej atmosfére. Indexy Dow Jones i Nasdaq si pripisovali zisky okolo 0,3 až 0,4 percenta. Inými slovami, pokles o 350 bodov, ktorý sa ráno črtal, sa v priebehu niekoľkých hodín otočil, indikátory sa prefarbili načierno.
Večer už bolo jasné, koľko bije. S&P 500 ukončil deň v krásnom jednopercentnom pluse, Nasdaq túto hranicu hravo prekonal a ropa zaznamenala až 10-percentný prepad. Jediné, ktoré podliehali miernemu stresu, boli európske burzy. No nič vážne, pár desatín či stotín v mínuse.
V utorok akciové trhy poriadne oslavovali. V čase písania tohto článku, predobedom, európske indexy vykazovali nárast od 0,4 percenta v Londýne do úctyhodných 1,81 percenta vo Frankfurte. Americké futures Nasdaqu zatiaľ „koketovali“ s jednopercentnou hranicou a S&P 500 sa nachádzal tesnou pod ňou.
Ekonomické harakiri
Vynára sa otázka, prečo je vývoj svetových búrz taký pokojný, keď svetom lomcuje geopolitická kríza. Najjednoduchšia odpoveď by bola: trh vidí všetko, vie všetko a bude existovať od počiatku vesmíru až do jeho konca. Komplikovanejšie vysvetlenie je: trh vie naozaj všetko.
Dosť zlých bonmotov, poďme to podrobnejšie rozobrať. Naoko absurdný pokoj vychádza z toho, že investori rátali s tým, že konflikt zostane short-lived – obmedzená vojenská akcia, jeden ťažký úder, po ktorom sa bude ďalej žiť „normálne“. Zjednodušene povedané, trhy vedeli, že Američania spustili „iba“ rozsiahly útok, a očakávali, že Irán prestane vzdorovať.
„Trh by sa inak správal, keby predvídal dlhodobý konflikt. Keby rátal s uzavretím Hormuzského prielivu, ropa by zdražela na 120 dolárov a viac. Investori teda očakávajú krátkodobý konflikt,“ poznamenal analytik Adam Kobeissi v newslettri predtým, ako Donald Trump oznámil prímerie.
Irán síce hrozí zablokovaním Hormuzského prielivu, no odborníci upozorňujú, že ide skôr o taktiku odstrašovania a nie o reálne premyslený plán. Nezávislý analytik ropného trhu Tom Kloza obrazne poznamenal, že „uzavrieť úžinu by bolo ako vypáliť mesto, v ktorom ťažíte komoditu – takáto taktika spálenej zeme nie je pravdepodobná“.
Ako minister zahraničných vecí USA Marco Rubio navyše dodal, zablokovanie dôležitej morskej úžiny by bolo pre Irán „ekonomické harakiri“. Lodiam v pondelok a v utorok nič nebránilo v pokojnom prechode cez prieliv – logistické dáta ukázali, že tankery sa len mierne vzdialili od Hormuzu, ale pokračovali v preprave.
Šéf americkej diplomacie však „pre istotu“ požiadal Čínu, aby zasiahla. Peking je totiž najväčším odberateľom iránskej ropy – až 90 percent produkcie – a s Teheránom stále udržiava viac-menej priateľské vzťahy. Druhá najväčšia ekonomika sveta medzi riadkami odkázala, že sa o to postará.
Nelogické správanie?
Summa summarum, trhy zanalyzovali istý počet premenných a výsledok hovoril jasne v prospech viac-menej pokojného vývoja situácie. Pokiaľ neuvidia veľkú eskaláciu alebo dôkaz o uzavretí Hormuzského prielivu, investori uprednostnia dolárové aktíva a technologické akcie namiesto tradičných bezpečných prístavov.
Treba tu však poukázať aj na to, že v poslednom čase sú akciové trhy nepochopiteľne optimistické. Navzdory vážnym signálom, ako sú napríklad nekontrolovaný deficit či dlh v USA a s tým súvisiace šialené úrokové sadzby na tamojších štátnych dlhopisoch, burzy rastú ako z vody.
Žeby nakoniec nevedeli – alebo nevideli – všetko?