Dve desaťročia budujú Rarigovci v Modre malé vinárstvo zamerané na špičkové vína. Také, ktoré majú vyššie ambície, než iba rýchlo zaujať. Ako sa firma, ktorú v bežných obchodoch nenájdete, vyrovnáva s pandémiou?
Ak si nepamätáte, aké počasie bolo v roku 2010, tak vinári si pamätajú. Hrozné: povodne, ľadovec vo viniciach, niekde stála voda pomaly celý rok. Pre vinárov katastrofa.
„Ja som vtedy začínal, to bol môj druhý ročník,“ spomína Marek Rariga. „Ako úplne prvý som robil deviatku, ten bol zasa asi najlepší, čo si pamätám. Všetko hrozno, biele aj modré, bolo skvelé, takmer bez použitia chemickej ochrany. Robota jednoduchá. Potom však prišla tá desiatka, hrozna bolo asi o polovicu menej a červené sme nerobili takmer žiadne.“
Vinári sú na riziká zvyknutí: jarné mrazy či letné krupobitie ich dokážu pripraviť aj o desiatky percent úrody. Minulý rok však prišla rana, na ktorú nebol pripravený nikto.
„Začiatok pandémie bol asi najťažší,“ hovorí Rariga. „Ľudia sa báli, víno nekupovali. Asi aj bolo dobre, že si dávali pozor a nikam nechodili. Aj vďaka tomu bola zrejme situácia v lete zasa veľmi dobrá. Predaj, ktorý sme zameškali na jar, sme takmer na 90 percent dobehli, do konca roka všetko viac-menej fungovalo.“
Malé rodinné vinárstvo, ktoré Marek Rariga v Modre vedie, má aktuálne šesť hektárov viníc. Prvý vinohrad vysadil jeho otec Igor ešte v roku 1986, vína predávajú pod firemnou značkou od roku 2003. Pred príchodom pandémie mali predaj rozdelený zhruba na tretiny: jednu predali na akciách, jednu v gastronómii a jednu si kupovala privátna klientela.
„Keďže reštaurácie sa vlani zatvorili, privátni klienti po tom, ako sa situácia trochu ustálila, od nás napokon brali takmer dve tretiny predaja,“ hovorí Rariga. „Vlastný e-shop nemáme, predajcovia, s ktorých e-shopmi spolupracujeme dlhé roky, sa však rozbehli. Odchádzalo k nim podstatne viac našich vín ako dovtedy. Do obchodných sietí nedávame nič, jediný obchod, v ktorom sú naše vína v regáli, je Yeme.“
V kríze prijali prvého zamestnanca
Keďže retailový predaj Rarigovcov podržať nemohol, doviedla ich pandémia postupne k paradoxnému kroku – po dlhých rokoch fungovania ako čisto rodinná firma, s občasnou pomocou od brata, museli prijať prvého zamestnanca.
„Nastúpil od septembra, pomáhal mi s obchodom,“ vysvetľuje Marek Rariga. „Vďaka jeho pomoci som sa opäť mohol vrátiť naplno do vinice a pivnice, na ktorú mi nezostávalo toľko času. Pôvodne nám mal pomáhať s podujatiami, degustáciami, tie sa však na jar nedali robiť, takže to bolo všetko o oslovovaní zákazníkov.“
FOTO: VINÁRSTVO RARIGA
Rarigovci by sa dali označiť aj ako butikové vinárstvo: spájajú dôraz na vysokú kvalitu, malú produkciu (pár desiatok tisíc fliaš) a snahu o čo najväčší podiel vín z vlastných vinohradov. Spolu s vyprofilovaným štýlom, ktorý podmienky týchto viníc rešpektuje, je to základ pre to, aby sa vinárstvo etablovalo v najvyššom segmente.
Na druhej strane, v slovenských podmienkach, kde nie je veľmi vysoká ani kúpyschopnosť ani ochota zákazníkov priplácať si za kvalitu a originálnosť, je to súčasne náročná výzva. A počas pandémie je nájsť ziskový spôsob fungovania vinárstva dvojnásobne ťažké.
Čo teda má dobré malé vinárstvo robiť v novej situácii? Zdá sa, že odpoveď znie v podstate – vydržať a nerobiť kompromisy. Jednak, kým sa gastronómia rozbehne, a tiež kým zákazníci začnú viac oceňovať aj vína, ktoré nie sú prvoplánové a páčivé.
„S kvalitou na úkor nákladov klesnúť nevieme, práveže sa snažíme dvihnúť ju ešte viac. Prechádzame napríklad na používanie bioprípravkov na ochranu viníc,“ zdôrazňuje Marek Rariga.
V istom zmysle by sa totiž dalo povedať, že vinárstva ako Rarigovci na Slovensku trochu predbiehajú vývoj. Na domácom trhu je stále bežné, že vinár má v ponuke prakticky všetky kategórie vín, od spodnej až po vysokú. „Vo svete je to inak,“ vysvetľuje Rariga.
„Malí vinári sa zväčša orientujú na produkciu veľmi kvalitných vín. Na trhu to v zahraničí nefunguje tak, že by sa každý snažil robiť všetko.“ Teda od sudových, v skutočnosti dovozových vín až po vína najvyššej kvality z jednotlivých vlastných viníc.
Rizling, kráľovská odroda
Rarigovci kladú dôraz najmä na biele vína, predovšetkým rizling rýnsky. Ten je z globálneho pohľadu spolu s Chardonnay nespochybniteľným kráľom medzi bielym vínami. Vinárovi ponúka potenciál na výrobu celej škály vín od prísnych suchých cez špičkový odrodový sekt až po opulentné a extrémne drahé sladké vína .
„Teraz robíme rizling už z troch rôznych lokalít v Modre – máme jednu starú vinicu, jednu mladú, ktorá patrí k najvyššie položeným v Modre a potom ešte jednu novšiu na rovine. Na to, že sme malá firma, máme v tejto odrode už širšie portfólio,“ pokračuje vinár.
FOTO: VINÁRSTVO RARIGA
Ten najvyššie položený vinohrad, s názvom Šarkaperky, má len šesť rokov, už prvé vína však naznačili jeho unikátnosť a potenciál. „V tejto polohe je pôda chudobnejšia, suchšia, samá skala – žula. Pre rizling je veľmi vhodná. Vinohrad sme vysadili nezvyčajne nahusto, na jednom hektári je až 10-tisíc krov,“ opisuje Rariga. „Rez sme však zvolili veľmi radikálny, z jedného kra nemáme ani jednu fľašu vína, čo je tiež extrém.“
Ide teda opäť o stávku na kvalitu: vyššia úroda z hektára by výslednému vínu uberala z presvedčivosti a výrazu. Someliér Rastislav Šuták odhadol archivačný potenciál jedného z prvých ročníkov rizlingu zo Šarkaperkov, 2017, na päť až sedem rokov. Dodal, že ide o výnimočný terroir pre budúcnosť, najmä s ohľadom na postupné otepľovanie.
Už päť rokov archivácie je na slovenské víno, naviac z takých mladých viníc, skutočne veľa. Marek Rariga hovorí, že Šarkaperky by mohli vyzrievať aj desať rokov či viac. Na slovenskom trhu je však podiel starších, vyzretých vín stále veľmi nízky. V aktuálnej situácii to znamená, že pandémia má priamejší dopad aj na tržby, najmä v prípade malých vinárstiev.
FOTO: VINÁRSTVO RARIGA
„Na systematickejšiu archiváciu, najmä u bielych vín, nie je náš trh až tak pripravený,“ hovorí Rariga. „Sú u nás aj zákazníci, ktorí slovenské vína archivujú, ale nie je ich tak veľa ako vo svete. V našom vinárstve je pritom päťročný rizling ešte celkom mladý, máme v archíve aj dvadsaťročné a stále sú výborne piteľné.“
Cieľ: vyrábať víno z vlastných viníc
Modré odrody zatiaľ Rarigovci vysadené nemajú, toto hrozno nakupujú v Modranskom rajóne. „V tomto prípade si vieme produkciu (červeného) vína regulovať. Ak je napríklad ročník slabší, hrozno menej vyzreté, z modrého spravíme ružové, ktoré nepotrebuje taký slnečný rok.
Vlastné vinice sa snažia budovať – ale postupne. „Dlhšie sme fungovali tak, že asi tretina viníc bola naša, ostatné hrozno sme dokupovali. V posledných rokoch už sme brali hrozno z modranského rajónu. Teraz by sme chceli, aby bola do piatich rokov na 80-90 percent všetka surovina naša, z Modry.“
Momentálne majú z vlastných viníc, ktoré si sami obrábajú, viac ako 70 percent hrozna. Na novú výsadbu majú pripravené aj tri hektáre vyčistených starých opustených viníc.
„Pôvodný plán sme však okresali, budeme sadiť zatiaľ asi len polovicu,“ hovorí Rariga. „Druhú budúci rok. Závisí to od financií, od predaja. Situácia je zložitá, sme skôr opatrní, investícia do viníc je pre malých vinárov dosť náročná. Aktuálne nie je isté, či sa podarí získať sľúbené dotácie, hoci už boli podpísané.“
Aké bude víno z pandémie
Začali sme dvomi ročníkmi, dobrým a hrozným. Aký teda bude ten minulý, prvý pandemický? Vinár spomenie dve protikladné vína. To prvé vlastne nie je víno. „Prvýkrát som robil hroznový mušt, krásny, voňavý, svieži Irsai – z našej vinice. V momente bol vypredaný, hoci cenovo bol oproti konkurencii niekde úplne inde. Ľudia sa po pár dňoch vracali naspäť.“
To druhé víno z minulého roka má naopak potenciál, aby sa po rizlingu stalo druhou najlepšou ponukou od vinárstva. „Je to veltlín – prvý som robil v roku 2015, otec robil aj ročníky 2002 a 2003, odvtedy sme však mali prestávku.“
FOTO: VINÁRSTVO RARIGA
Veltlínske zelené je na Slovensku a aj v Modre tradičná odroda, v minulých desaťročiach však nemala práve najlepšiu predajnosť. Mnoho vinárov ani ambicióznejšie vína, ktoré by bolo možné porovnať s rakúskymi, nevyrábalo.
Rarigovci sa k veltlínu v roku 2015 vrátili s nakúpeným hroznom z modranských viníc. Ďalšie dva ročníky už vyrobili s vlastným a pred dvomi rokmi zašli ešte o krok ďalej. „Prvýkrát sme zobrali starú vinicu veltlínu, vysadenú pred takmer štyridsiatimi rokmi. Dali sme ju do poriadku: kompletne sme ju prerezali, časť krov ostala stará, niečo sme podsadili. Prvá úroda bola minulý rok. Víno je nádherné, najkrajší veltlín, aký som mal.“
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
