Vezmete niečo, čo by ste za iných okolností vyhodili, dáte tomu novú funkciu a ponúknete to ľuďom. Vďaka tomu firma ušetrí za likvidáciu, na svete je o niečo menej odpadu a niekto má z nového kúsku ešte aj radosť. A možno aj ďalších desať rokov. Takto v skratke funguje upcyklácia.
Je to nudná dvadsaťlitrová PET fľaša, v ktorej sa do reštaurácií a barov distribuuje šumivé víno. A ktorá po vyprázdnení končí ideálne v kontajneri na plast… Alebo v nej môžete vidieť dizajnovo zaujímavé svietidlo – PETing od dizajnérskeho štúdia Nahaku.
Povedomie ako začiatok
Tá istá vec, dva úplne odlišné pohľady na svet. Ten druhý je však čím ďalej obľúbenejší. Snaží sa to využiť aj Josef Rozehnal, ktorý v roku 2017 založil české štúdiu Nahaku. Pripúšťa, že podnikanie založené na veciach, ktoré nikto iný nechce, považoval doteraz skôr za dizajnérske cvičenie. Ale tento rok ho chce premeniť na seriózny biznis.
„Už päť rokov sa snažíme šíriť upcykláciu, kde sa dá a vysvetľovať, ako funguje. Teraz sa nám toto úsilie vracia. Začali sa nám ozývať firmy, ktoré pochopili, že to dáva zmysel,“ hovorí Josef Rozehnal, ktorý projekt spoluzaložil s Jakubom Krausom. Boli spolužiaci z Mendelovej univerzity v Brne, na ktorej študovali dizajn nábytku. Kraus však z Nahaku odišiel.
Úspech aj u veľkých firiem
K ozývajúcim sa firmám patria napríklad Plzeňský Prazdroj, z ktorého desaťlitrových sudov by mali vzniknúť ďalšie modely svietidiel, alebo tradičná česká značka nábytku TON.
Nahaku plánuje využívať ich zvyšky ratanového pletenia, z ktorých robia stoličky a kreslá. Výsledkom by malo byť zase ťažko prehliadnuteľné svietidlo.
Veľmi prestížna bola aj spolupráca s francúzskou značkou alkoholu Moët Hennessy. Tá minulý rok na pražskom veľtrhu Designblok uviedla nový kubánsky rum. Nahaku pri tejto príležitosti navrhlo unikátny dizajnový bar zo stoviek podsvietených sklených fliaš od rumu Eminente. Tie boli v duchu upcyklácie doplnené ešte kovovými trubkami, nehrdzavejúcou oceľou a drevom.
Projekty si vyberajú
Podobnými projektmi pre bary a reštaurácie sa Nahaku v súčasnosti živí. Sú to neobvyklé svetelné inštalácie, veľké kvetináče z expanzných nádob, dosiek z recyklovaného polypropylénu. Ceny ich zákazok sa pohybujú v desiatkach až stovkách tisícok českých korún.
„Som rád, že som vo fáze, keď si môžem dovoliť projekty odmietnuť,“ hovorí zakladateľ dizajnového štúdia. Táto veta ide síce proti podstate biznisu, no jednotlivé zákazky nie sú to, na čom bude Nahaku perspektívne stavať.
„Chceme v prvom rade ukázať, čo všetko sa dá z upcyklovaného materiálu vyrobiť. Že je možné pretvoriť ho na niečo krásne a funkčné. Konkrétne projekty sú však pre nás vstupenkou k tomu, aby nás svet biznisu začal brať vážne,“ vysvetľuje.
Množstvo odpadu je dôležité
Aj spolupráca so značkou TON alebo pivovarom Prazdroj dokazujú, že tento postup funguje. Najnovšie rieši Josef Rozehnal aj ponuku koncernu Philip Morris. Štúdiu ponúka filtre z acetátového vlákna a plastové krúžky pripomínajúce plexisklo.
Ozval sa im aj nábytkový gigant Ikea. Ten rieši, ako využiť odpadové lepidlo, ktoré vzniká pri výrobe nábytku v bratislavskej pobočke.
A práve množstvo odpadu je pre Nahaku kľúčové. Keď pred rokmi začínali, pracovali s pár kusmi akéhokoľvek odpadového materiálu, ktorý sa im zdal zaujímavý. Teraz je situácia iná. Otázka množstva a stálosti výroby je jedna z prvých, ktoré Rozehnal na rokovaniach s potenciálnymi dodávateľmi pokladá.
„Spolupráca má pre nás zmysel iba vtedy, keď je množstvo materiálu také veľké, že z neho dokážeme vytvoriť produkt sériovej výroby. Keď si to premeníme na kusy, zaujímajú nás tisícky. Keď na hmotnosť, tak tony,“ vysvetľuje.
Nechcú byť luxus
Zakladateľ dizajnového štúdia si od tohto prístupu sľubuje, že jeho produkty vďaka tomu nebudú drahé a tým pádom ani svojím spôsobom luxusné.
„Kedysi sme svetlo predávali za 15-tisíc korún (viac ako 600 eur, pozn. ed). Ale ja by som bol radšej, keby sme jeho cenu perspektívne dokázali znížiť na 1500 korún (viac ako 60 eur, pozn. ed.). Mohli by sme konkurovať lacným produktom s tým, že naše by mali aj pridanú hodnotu upcyklácie a originálneho dizajnu,“ dodáva Josef Rozehnal.
Rozvíjajúca sa upcyklácia už začala lákať aj investorov. Bez toho, aby v Nahaku museli niekoho oslovovať, dostali tri ponuky na miliónové investície (v korunách, pozn. ed.). Rozehnal však zatiaľ ďalších ľudí do firmy pustiť nechce. Ale zásadne na tom netrvá.
„Stálo nás obrovské množstvo práce, aby myšlienka upcyklácie fungovala. Preto je teraz pre mňa ťažké sa o Nahaku s niekým deliť, aj keď by to bolo za peniaze, ktoré by sme mohli využiť napríklad na rozvoj nového produktu,“ hovorí.
Ovplyvnia aj výrobu
„Ak by som už niekoho prizval, chcel by som, aby okrem peňazí priniesol aj vlastné know-how, ktoré by nám pomohlo posunúť sa o kus ďalej.“
Okrem série vlastných a dostupných produktov totiž Rozehnal plánuje zasahovať aj priamo do výroby firiem, s ktorými spolupracuje. To preto, aby bol ich odpad čo najjednoduchšie spracovateľný pre tých, ktorí sa venujú upcyklácii. „A teraz nejde o to, či to bude Nahaku alebo iná firma. Dôležité je, aby odpad dostával druhý život.“
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz. Jeho autorom je redaktor Ondřej Kinkor.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
