Spoločnosť MP Materials, prevádzkovateľ bane Mountain Pass v kalifornskej Mohavskej púšti, zvyšuje dodávky kľúčových surovín pre magnety používané v autách, elektronike a vojenskom hardvéri. Dôvod? Trumpove clá a obmedzenie vývozu z Číny.
Odvtedy, čo Čína obmedzila export kovov vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre výrobu magnetov vmontovaných do elektromotorov používaných v automobiloch, elektronike, robotoch a veterných turbínach, zakladateľovi a generálnemu riaditeľovi spoločnosti MP Materials Jimovi Litinskému neprestajne zvoní telefón. Firmy zúfalo hľadajú nových dodávateľov.
„Takýto pocit naliehavosti som ešte nezažil,“ povedal pre Forbes. „Je to dosť divoké, vzrušujúce – a desivé.“
Litinsky prevádzkuje Mountain Pass, jedinú americkú baňu na vzácne zeminy, ktorá dodáva prvky ako neodým a prazeodým. Na tie sa pri výrobe účinných elektromotorov spoliehajú firmy obranného, automobilového a elektronického priemyslu.
Deväťdesiat percent všetkých kovov vzácnych zemín sa pritom spracováva v Číne. Tá produkuje takmer 95 percent všetkých magnetov zo vzácnych zemín – oceňovaných pre ich pevnosť a dlhodobé zachovanie magnetických vlastností.
Prakticky celých 7-tisíc ton, ktoré Spojené štáty každoročne dovážajú, pochádza z Číny. Je to jasná slabina v dodávateľských reťazcoch amerických spoločností, ktoré sa na ne pri výrobe svojich produktov spoliehajú.
V čase, keď sa Trumpova colná vojna vystupňovala, Čína však oznámila, že obmedzuje vývoz „ťažkých“ vzácnych zemín do USA a zastavuje dovoz magnetov, ktoré sa z nich vyrábajú.
„To, že Čína má obrovský strategický vplyv na nerasty vzácnych zemín, je problémom pre takmer každé odvetvie, ktoré používa motory vyžadujúce magnety,“ povedal člen predstavenstva americkej automobilky, ktorý si neželal byť verejne menovaný.
„Zavedenie obmedzenia vývozu zo strany Číny je strašne veľký problém. Zrazu nebudeme môcť vyrábať motory alebo čokoľvek, čo má v sebe rotujúci magnet. Koniec hry.“
Pre spoločnosti, ktoré potrebujú dodávateľa vzácnych zemín, na ktorého nemajú vplyv clá a obmedzenia, je MP „jedinou možnosťou v meste“, uviedol tento mesiac vo svojej výskumnej správe Ben Kallo, analytik spoločnosti Barid.
Vzhľadom na náhly nárast domáceho dopytu a problémy súvisiace s clami sa spoločnosť MP so sídlom v Las Vegas rozhodla zariskovať: zastavila dodávky pre Čínu – svojho najväčšieho zákazníka, ktorý zodpovedá za 90 percent jej príjmov.
Namiesto toho Litinsky zvyšuje predaj rafinovaných materiálov novým zákazníkom v USA, Japonsku a v Južnej Kórei.
Foto: MP Materials
Továreň na vzácne zeminy. Foto: Mountain Pass
„Predaj našich cenných kľúčových materiálov pri 125-percentných clách nie je ani komerčne racionálny, ani v súlade s americkými národnými záujmami,“ uviedla spoločnosť. „Na tento moment sme sa pripravovali od prvého dňa.“
Ak spoločnosť MP dokáže prekonať krátkodobý finančný úder a chaos obchodnej vojny, je tu jasný pozitívny faktor: stabilný odber kritických nerastných surovín by mohol zo spoločnosti MP urobiť jedného z mála víťazov Trumpových ciel. Napokon, akcie MP vzrástli od začiatku roka do polovice apríla o 69 percent.
Závislosť od Číny v oblasti magnetov zo vzácnych zemín už dlho vyvoláva obavy, keďže hlavnému americkému rivalovi poskytuje nezvyčajne vysokú mieru kontroly nad dodávateľským reťazcom amerického vojenského hardvéru, ako sú rakety, lietadlá a drony. MP má možnosť aj tu zohrať vedúcu úlohu, keďže rozširuje svoju výrobu.
„Vzácne zeminy zaujali na geopolitickej scéne významnejšie postavenie ako možno kedykoľvek predtým a domnievame sa, že pre spoločnosť MP to môže byť príležitosť pomôcť americkej vláde pri jej stratégii rozvoja,“ napísal analytik Kallo 7. apríla, predtým ako spoločnosť MP oznámila svoje stiahnutie z čínskeho trhu.
Bývalá zlatá baňa
Spoločnosť MP sa na súčasný colný zmätok okolo vzácnych zemín pripravovala už osem rokov. Jej povrchová baňa, ktorá sa nachádza 85 kilometrov od Las Vegas, bola pôvodne otvorená ako zlatá baňa v roku 1936. Ložiská vzácnych zemín tam boli objavené v roku 1949 a spoločnosť Molybdenum Corp. ich začala komerčne ťažiť v roku 1952.
Výroba sa rozšírila a baňu kúpila spoločnosť Union Oil, neskôr divízia Chevronu. Ťažba vzácnych zemín v bani sa však zastavila a v roku 2002 ju zatvorili pre cenovú konkurenciu čínskych spoločností a únik toxického odpadu.
V roku 2008 Chevron baňu predal spoločnosti Molycorp Minerals, ktorá v nej v roku 2012 obnovila ťažbu. Napriek značným investíciám a IPO však Molycorp nebola schopná úspešne rozšíriť prevádzku a v roku 2015 vyhlásila konkurz.
Krátko nato správu bane získal 47-ročný Litinsky. Jeho hedžový fond JHL Capital Group mu mal dať šancu vybudovať z nej úspešný podnik.
„Nie som baník z povolania,“ povedal. „V tom čase som očakával, že to vyrieši niekto iný a všetko zvráti. Stalo sa však to, že to skrachovalo, išlo to do totálneho voľného pádu, neprihlásil sa ani jeden finančný alebo strategický kupec. Všetci si mysleli, že to bude nerentabilné.“
„Keď som sa do toho zahĺbil, uvedomil som si, že v priebehu procesov [v bani] sa urobilo niekoľko chýb, ale že je to lokalita svetovej triedy. Je to pravdepodobne najlepšie rudné teleso vzácnych zemín na svete a je tam vybudovaných veľa skvelých aktív.“
Foto: MP Materials
Pohľad na Mountain Pass z výšky. Foto: Mountain Pass
K akvizícii mu pomohli finančné prostriedky od Shenghe Resources, poprednej čínskej spoločnosti v oblasti ťažby a zušľachťovania vzácnych zemín. V roku 2017 si od MP objednala koncentrát zemín z Mountain Pass v hodnote 50 miliónov dolárov. Vďaka týmto investovaným peniazom získala spoločnosť Shenghe, ktorú čiastočne kontroluje čínska vláda, 8-percentný podiel v spoločnosti MP.
Shenghe však nemá nad MP žiadnu prevádzkovú kontrolu a ani miesto v predstavenstve. Od obnovenia ťažby spoločnosťou MP v roku 2017 však bola Shenghe stálym odberateľom koncentrátu vzácnych zemín, hoci to sa so zmenou stratégie spoločnosti v oblasti vývozu súvisiaceho s Čínou končí.
Ťažba, rafinácia, kovy, magnety
Spoločnosť MP je v USA taká jedinečná nielen preto, že v bani sa nachádzajú vzácne zeminy, ale aj preto, že má rafinérske kapacity.
„Podstatná je pre nás schopnosť rafinovať prvky vzácnych zemín (ktoré v skutočnosti nemajú až takú hodnotu) a vyrábať magnety na použitie v elektromotoroch,“ napísal Elon Musk na stránke X s odkazom na nové obmedzenia vývozu zo strany Číny.
A to je presne to, čo MP robí. Popri rafinácii rúd vzácnych zemín z Mountain Pass začala spoločnosť v januári vo Fort Worth komerčnú výrobu kovu NdPr – zmesi neodýmu a prazeodýmu –, ktorý sa používa na výrobu magnetov.
V novom závode sa začala pilotná výroba druhého z nich, pričom prvá komerčná výroba magnetov MP sa začne koncom tohto roka.
V prvej fáze bude závod schopný vyrábať tisíc ton kovov vzácnych zemín a magnetov ročne. Litinsky sa však snaží tento objem strojnásobiť. Postupom času sa podľa neho naskytnú ešte väčšie príležitosti. „Odtiaľto máme potenciál výrazne expandovať, a to naozaj vo všetkých aspektoch nášho podnikania.“
Startupoví rivali
MP má síce jedinú aktívnu baňu na vzácne zeminy, ale nie je to ani zďaleka jediná americká firma, ktorá sa snaží kompenzovať ohrozené čínske dodávky.
Spoločnosť Noveon Magnetics so sídlom v San Marcos v Texase tiež otvorila továreň, v ktorej sa má časom vyrábať až dvetisíc ton magnetov vzácnych zemín, pričom sa spolieha na kombináciu šrotu, surovín dovážaných z Austrálie a juhovýchodnej Ázie a niektorých recyklovaných kovov z opotrebovaných motorov.
USA Rare Earth buduje továreň na výrobu magnetov v Stillwater v Oklahome, ktorá by mala jedného dňa vyrábať až päťtisíc ton magnetov ročne.
Medzitým sa začínajúca spoločnosť Niron v Minneapolise snaží úplne zbaviť potreby vzácnych zemín tým, že vyvíja výkonné magnety, ktoré využívajú nitrid železa vyrobený z ľahko dostupných a lacných surovín.
Avšak spoločnosť MP má zatiaľ náskok. Podľa slov Litinského začne tento rok dodávať magnety pre GM a má aj nové dodávateľské zmluvy s ďalšími dvoma automobilkami, ktoré zatiaľ nemenuje, ale „patria medzi päť najväčších na svete“.
Vzhľadom na to, že spoločnosť vyváža svoj kov NdPr do Japonska aj Južnej Kórey, týmito zákazníkmi sú pravdepodobne Toyota a Hyundai (automobilky sa odmietli vyjadriť; Ford a Tesla, najväčší výrobcovia elektromobilov v krajine, sa tiež odmietli vyjadriť k vplyvu obmedzení týkajúcich sa vzácnych zemín).
„To bola vlastne vízia spoločnosti už od začiatku, že jediný bod zlyhania v dodávateľskom reťazci predstavuje veľké riziko – a najmä jediný bod zlyhania, ktorým je geopolitický súper. Je to riziko pre národnú bezpečnosť,“ povedal Litinsky. „Je to presne to, pred čím sme už niekoľko rokov neustále varovali.“
Článok vyšiel na forbes.com, jeho autorom je Alan Ohnsman.