Silván, tradičná odroda Modry, Limbachu a celkovo Malých Karpát, by raz mohol svojmu vinohradníckemu regiónu pomôcť získať späť trochu niekdajšej slávy. Snáď. Ale zatiaľ musia vinári zákazníkov trošku presviedčať.
Cyrifandl. Alebo aj Cynifádl. Znie to trochu ako z Rakúsko-Uhorska. A aj je.
Prezývka patrí odrode viniča Silvánske zelené a jej vzácnejšej farebnej mutácii, Silvánskemu červenému. Rodičmi oboch sú dnes už takmer neexistujúca odroda Rakúske biele a Tramín. Vznikli z nich v prírode, voľným krížením.
V Malých Karpatoch rastie silván oddávna. Na začiatku 18. storočia ho polyhistor Matej Bel spomína pod ešte čudnejším menom „Cyrobotrus.“ O dvesto rokov neskôr zasa bratislavský historik Teodor Ortvay píše, že nad Bratislavou „cirifandl“ vo vinohradoch dominuje.
Rodinné striebro? Zatiaľ nie
Zdalo by sa teda, že pre malokarpatských vinárov by silván mohol byť rodinným striebrom, chuťovkou pre turistov. Ale veľmi nie je.
Tradičná odroda už dlho viac-menej živorí, v obchodoch sa objavuje len pár exemplárov. Na jednom percente rozlohy slovenských vinohradov sa o ňu starajú hlavne lokálpatrioti. „Mne sa so silvánom darí dobre,“ hovorí Lukáš Krasňanský, mladý vinár z Grinavy (časť Pezinka). „Ak človek vinič nepreťaží, sú z neho krásne plné vína rizlingového typu,“ opisuje. „Dokážu aj dobre vyzrievať, a ľudia sa už k silvánom aj postupne začínajú vracať. Prepíjajú sa k nim, ako sa hovorí.“
Vína, ktoré písali slovenskú históriu
„Niekam sa prepiť“ znamená dozrieť, zmúdrieť ako konzument. „Dlho u nás prevládal trend ľahkých sviežich aromatických vín,“ nadväzuje modranský vinár Peter Juran. „Konzumenti sa vďaka nim dostali k pitiu vína ako takému, postupne sa už však posúvajú na ďalšiu úroveň. Myslím tým na vína, ktoré sa nevypijú do roka, ale naopak aspoň ten rok zostanú v pivnici a vyzrievajú. A hlavne na vína, ktoré môžu byť typické aj pre oblasť, kde vznikli.“
Silvánska diplomovka
Silván má schopnosť odrážať podložie, z ktorého vyrastá. Susedom Lukáša Krasňanského za kopcom, vo Svätom Juri, je ďalší mladý vinár, Michal Bažalík. Ten zo silvánu robil diplomovú prácu a z kúsku starého vinohradu položeného vysoko, prakticky pod lesom, vie vyťažiť elegantné korenisté víno, vyjadrujúce malokarpatskú žulu.
Foto: Sita
V podobnom štýle, s názvom „Granit“ robí svoje cuvée zeleného a červeného silvánu aj šenkvický vinár Jozef Repa. Skalnatým terroir sa prezentuje aj modranské vinárstvo Malé Divy a ďalší Modrania – Villa Modur (Purus) zasa ponúkajú raritný samostatný červený silván.
„Je známe, že Malé Karpaty a ich žuly dávajú biele vína, ktoré sú korenistejšie, plnšie a dlhovekejšie ako iné,“ vysvetľuje Krasňanský. „Malokarpatské víno vie byť špecifické.“
Esencia z Tokaja sa stala šampiónom v Paríži
A originalita je to, na čom vo víne záleží. „Trh malých vinárov je pomerne veľký, každý má svoj rukopis a aj každý ročník je trochu iný,“ hovorí majiteľ dvoch bratislavských Viech malých vinárov Vojtěch Záhorský. „Rozmanitosť je na malých vinároch práve to najsympatickejšie. Robí z nich exkluzívnych výrobcov. U nás vo vieche od nich nenájdete vína, ktoré by boli bežné, ako sa hovorí, technologické, a snažili sa všetkým vyhovieť.“
Silvánu je na výrobu bežných populárnych vín trochu škoda. A ani sa na to veľmi nehodí. Vďaka svojským herbálnym chutiam a vôňam je dobrým partnerom aj k takej vinársky nepopulárnej prílohe ako je špargľa. „Silván proste… je. Nepasuje k nemu žiadne prídavné meno. Čisté víno, ktoré sa strašne ťažko opisuje,“ napísal nedávno známy kritik Andrew Jeffords.
Naša noblesná odroda
Odrodou sa zaoberajú aj ďalší traja malí vinári, spolupracujúci s Viechou. Milan Skovajsa z Pezinka ho spolu s dvoma malokarpatskými klasikami, Veltlínskym zeleným a Rizlingom vlašským, čoskoro uvádza na trh ako biele cuvée. Vyrobené je z jedného vinohradu so zmiešanou výsadbou. „V minulosti som silván vyrábal z iného vinohradu, v Limbachu, a ľudia sa naň stále pýtali,“ spomína. „Pri tomto vinohrade som každý rok rozmýšľal, do čoho to hrozno pridať, až som si povedal – takto to vytvorila príroda.“
V Modre, vo vinohrade Staré hory, pestuje silván Daniel Šimonovič. „O Modre sa niekedy zvykne hovoriť, že je pre ňu typickou odrodou Dievčie hrozno,“ hovorí. „Ale to je nepresné. Keď sme o tom debatovali v našom spolku, v starom novinovom článku tuším ešte z čias cisára pána sme našli, že aj u nás bolo vo vinohradoch najviac silvánu. Veľký podiel Dievčieho hrozna vznikol zrejme až neskôr za čias družstiev.“
Aj ďalší Modrania, rodinné vinárstvo Fedor Malík a syn, majú „Cyrifandl“ v repertoári. „Noblesná malokarpatská odroda,“ opisujú. „Jemný ako pavučinka, vonia mladým ihličím, dozrievajúcou paradajkou a štipkou pušného prachu. Ľahučké víno, s osviežujúco ovocným chvostíkom. Studničkovo čisté.“
Ešte to asi bude treba nejaký čas ľuďom opakovať a ponúkať ich. Ale raz sa snáď k tomu silvánu prepijú.
FOTO: SITA
