Eliška Galisová a Michal Roháč vlastnia necelých 30 árov pôdy v obci Ňárad na Žitnom ostrove. Na prvý pohľad nenápadná farma je na Slovensku zrejme jediná svojho druhu – nepoužívajú na nej chemické postreky či hnojivá a pôdu ani nerýľujú. O ich zeleninu majú záujem desiatky ľudí z Bratislavy a okolia.
„Ide o ‚no dig‘ metódu. Namiesto rýľa používame hlboký mulč. Na pôdu aplikujeme väčšiu vrstvu kompostu, ktorá slúži ako rastové médium. Pôdu vlastne neobrábame, ale budujeme. Je to podobný proces, ako sa prirodzene deje v lese, keď na jeseň opadávajú zo stromov listy, šišky, konáre… Vzniká vrstva, ktorá zakrýva pôdu a z nej sa vytvorí nová pôda,“ vysvetľuje Michal.
Inšpiráciu našli v zahraničí. Zdroj foto: DreamFarm
„Rýľovanie je problém najmä preto, že narúša prirodzené štruktúry pôdy. To platí pre domáce záhrady aj veľké farmy. Pôde spôsobuje podobné poranenie, ako keď sa my porežeme. Do otvorenej rany sa môže dostať infekcia. Obracaním sa vyhadzujú aj nové a nové semená buriny, ktoré sa potom chemicky ničia. Je to začarovaný kruh,“ dodáva Eliška.
Naopak kompost ako organický materiál podľa mladých farmárov pôdu chráni a slúži ako výživa pre mikroorganizmy aj pre rastliny.
Nielen pre zisk
Metóda „no dig“ je súčasťou konceptu regeneratívneho poľnohospodárstva, o ktoré sa Michal Roháč začal zaujímať roky predtým, než založil DreamFarm. Zeleninu najprv s Eliškou začali pestovať pre vlastnú potrebu – pre rodinu a kamarátov.
„Zeleninu sme vždy chceli pestovať čo najviac prírodným spôsobom. Skrýva sa v tom aj naša filozofia – nerobíme to iba pre zisk. Naše produkty sami jeme. Prečo by sme si do nich pridávali otravu?“ hovorí Michal.
Inšpirácia zo zahraničia
Pri budovaní farmy podľa vlastných slov našiel inšpiráciu v zahraničí. „Najprv som absolvoval online kurz, na ktorý som narazil, keď som si o tejto téme začal študovať viac. Inšpiráciou mi bol Jean Martin Fortier – celosvetová superstar v oblasti malého farmárčenia,“ vysvetľuje.
Farmárčenie podľa neho nie je len o pestovaní a predávaní, aj keď sú tieto procesy neodmysliteľnou súčasťou. „Beriem ho ako životný štýl. Čím viac som sa o to zaujímal, tým viac som objavoval ľudí, ktorí sa tomu venujú,“ približuje Michal Roháč.
Pôda na ich farme je pokrytá ochrannou vrstvou kompostu. Zdroj foto: DreamFarm
„Koncept regeneratívneho poľnohospodárstva som objavil u Richarda Pearkinsa. Je to Angličan, ale má veľkú farmu vo Švédsku. To je trochu paradoxné, keďže farmárska sezóna je tam pomerne krátka. Jeho komplexný prístup je už v podstate formovanie krajiny, v ktorej človek žije. To ma zaujalo,“ dodáva nadšene.
Biznis ako nevyhnutnosť
Aj keď sa Michal spočiatku pohrával s myšlienkou, že by z jeho farmárčenia mohol byť biznis, podľa Elišky Galisovej to bola do veľkej miery nevyhnutnosť.
„O biznise sme začali uvažovať, keď Michal naraz nasadil tri záhony reďkoviek. Nevedeli sme, čo s úrodou,“ hovorí. „Vtedy sme si uvedomili, že musíme viac plánovať a že toho častejšie vypestujeme viac, ako dokážeme spotrebovať. Predávať len reďkovky sa tiež nejavilo ako najlepšia cesta.“
Začali si preto postupne budovať sieť odberateľov. Dnes ich majú viac ako 30. „Začali sme tak, že sme z našej zeleniny vyskladali balíček. Podarilo sa nám nadviazať spoluprácu s prevádzkou FACH v centre Bratislavy. Tá sa stala naším odberným miestom.“
Veľký dopyt
Pri budovaní firmy im vraj veľmi pomohli sociálne siete. „Keď sme zdieľali, že máme k dispozícii takéto balíčky, doslova nám vybuchol Instagram. Dopyt bol oveľa väčší ako naša ponuka,“ priznáva Eliška.
Postupne objavovali nové možnosti a získavali kontakty. „Oslovilo nás celosvetové hnutie Slow food, páčilo sa im, čo robíme a ako to robíme,“ hovorí Michal.
„Oni sami nám povedali, že vlastne spadáme pod ich filozofiu. Potom sme sa začali viac profilovať. Dovtedy nám to prišlo prirodzené.“
Celé dni v aute
Veľký úspech a rast trochu spomalila pandémia. Prvá vlna ich zastihla na začiatku sezóny, obchody boli zatvorené a ich odberatelia si nemali kde vyzdvihnúť zeleninu. „Nezostávalo nám preto nič iné, než sadnúť do auta a robiť dvakrát do týždňa rozvoz,“ hovorí Eliška Galisová.
O čistú zeleninu majú záujem najmä mladé rodiny. Zdroj foto: archív DreamFarm
Na rozvoz ponúkali len jeden balíček. Ľudia si nemohli objednať zeleninu podľa vlastného výberu. „Kým som obehla 30 adries, niekedy som v aute strávila aj 8 – 9 hodín. Pandémia nás prinútila vystúpiť z komfortnej zóny,“ hovorí Eliška.
Podpora komunity
Neskôr pridali aj e-shop, v ktorom si môžu zákazníci vyskladať balíček sami. Zeleninu im doručia vždy čerstvú, do 24 hodín od zberu. Ľudia si podľa nich na tento systém veľmi zvykli a sú s ním spokojní.
„Je to jeden z predajných kanálov, ktorý by sme si chceli udržať. Keď sa o zákazníkov dobre staráme, máme záruku, že aj o rok budú mať o naše produkty záujem,“ vysvetľuje Michal Roháč.
Farma teraz funguje na princípe komunitou podporovaného poľnohospodárstva. „To znamená, že odberatelia si našu zeleninu predplácajú na istý čas dopredu. Za predplatné dostávajú balíček zeleniny raz týždenne,“ vysvetľuje Eliška.
Čistá zelenina
Zákazníkmi DreamFarm sú podľa zakladateľov najčastejšie mladé rodiny. „Píšu nám rodičia, ktorí sa veľmi snažia, aby ich deti jedli čistú zeleninu. Všeobecne sú to ľudia, ktorým veľmi záleží na tom, čo jedia,“ vysvetľuje farmárka.
K zákazníkom sa zelenina z farmy vždy dostane do 24 hodín od odtrhnutia. Zdroj foto: DreamFarm
V budúcnosti sa chcú zamerať na priamy predaj. „Chceme obísť sprostredkovateľa. Jednak preto, že pre nás, ako pre producenta, je to výnosnejšie. Zároveň chceme, aby naši zákazníci presne vedeli a videli, ako fungujeme,“ hovorí Michal.
Pôda ako produkt
Zakladatelia dúfajú, že keď budú zákazníci chodiť priamo na ich farmu, budú mať z toho inšpiratívny zážitok. „Princíp regeneratívneho poľnohospodárstva nespočíva úplne v tom, aké plodiny človek vypestuje. Je to v prvom rade starostlivosť o pôdu. Nadnesene môžeme povedať, že pestujeme pôdu,“ hovorí Michal.
„Vidíme výsledky – pôda je kvalitnejšia, biodiverzita na našom pozemku je oveľa väčšia. Náš spôsob hospodárenia má skvelý vplyv aj na klímu v okolí,“ dodáva.
Robiť veci lepšie
„Chceme, aby aj mladí ľudia pochopili, že farmár nemusí byť len človek v špinavých montérkach, ktorý sedí na traktore. Môže to byť moderný rozhľadený človek, ktorý veľa cestuje a robí naozaj dobré veci. Myslíme si, že tento životný štýl na slovenskom vidieku chýba,“ vysvetľuje Micha Roháč.
Podľa Elišky Galisovej im ľudia často píšu, že by sa radi venovali niečomu podobnému. Niektorí im dokonca prídu pomôcť, aby zistili, ako ich farma funguje.
„Teší nás, keď vidíme, že sa niekto snaží fungovať podobne ako my. Nevnímame to ako konkurenciu, skôr sa tešíme, že sa našlo viac ľudí, ktorí chcú veci robiť lepšie.“
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
